Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Toto chce Pán konať počas Adventu"

Vatikán (7. decembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril.

„Drahí bratia a sestry,

už týždeň prežívame liturgické obdobie Adventu. Je to čas k otvoreniu sa voči Bohu, čas prípravy na Vianoce, kedy On, Pán, ktorý je absolútnou novosťou, prichádza, aby prebýval medzi nami a obnovil padnuté ľudstvo zvnútra. V adventnej liturgii zaznieva neustále posolstvo nádeje, ktoré nás pozýva, aby sme pozdvihli svoj zrak k posledným veciam, avšak zároveň aby sme spoznávali v prítomnosti znamenia skutočnosti, že Boh je s nami. V túto druhú adventnú nedeľu Božie slovo nám prostredníctvom tzv. „Druhého Izaiáša“ prináša dojímavé posolstvo o oslobodení izraelského národa z horkého babylonského zajatia: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina“ (Iz 40, 1-2) Toto chce Pán konať počas Adventu. Hovoriť k srdciam svojho ľudu a tak ohlásiť celému svetu svoju spásu. Aj dnes zaznieva podobný hlas Cirkvi: „Na púšti pripravte cestu Pánovi“ (Iz 40,3). Pre národy ktoré trápi hlad a chudoba, pre utečencov, pre tých, ktorí zakúšajú systematické a ťažké porušovanie ľudských práv, Cirkev sa stáva majákom na vysokom vrchu viery, keď ohlasuje: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske” (Iz 40, 10).

Toto proroctvo sa naplnilo v Ježišovi Kristovi, najskôr prostredníctvom jeho vlastného ohlasovania a potom smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus naplnil pradávne prisľúbenia v hlbšej a univerzálnejšej perspektíve. Uskutočnil oslobodenie nielen pozemské, dejinné a ako také, provizórne, ale radikálne a definitívne. Uskutočnil prechod z kráľovstva zla do Božieho kráľovstva, z kráľovstva hriechu a smrti do kráľovstva lásky a života. Preto kresťanská nádej ide poza legitímne očakávania sociálneho či politického oslobodenia, pretože to, čomu dal Ježiš počiatok, je nové ľudstvo, ktoré pochádza „z Boha“, avšak zároveň klíči v tomto našom svete v takej miere, v akej sa necháva preniknúť Pánovým Duchom. Ide teda o plné vstúpenie do logiky viery: veriť v Boha, v jeho plán spásy a zároveň sa usilovať o budovanie jeho kráľovstva. Spravodlivosť a pokoj sú vskutku Božím darom, avšak vyžadujú mužov a ženy, ktorí sú pripravení stať sa „dobrou pôdou“, k prijatiu dobrého semena jeho Slova.

Počiatkom tohto nového ľudstva je Ježiš, Boží syn a syn Panny Márie. Ona, panna a matka je „cestou“, ktorú si sám Boh pripravil, aby prišiel na tento svet. So všetkou svojou pokorou Mária putuje na čele nového Izraela, k oslobodeniu z každého zajatia, z každého útlaku, z každého otroctva či už morálneho alebo materiálneho k „novému nebu a novej zemi, v ktorých prebýva spravodlivosť“ (2 Pt 3,13). Jej orodovaniu zverme aj očakávania pokoja a spásy ľudí dnešných čias.“ – ls –