Zamyslenie na druhú adventnú nedeľu: Pripraviť cestu Pánovi

Pod slovom cesta sa nám azda hneď vybaví istý priestor, ktorý je určený nato, aby sa po ňom človek mohol dostať na vopred určené miesto, do cieľa. Nemusí však ísť len o cestu pre autá alebo o chodník ku našim príbytkom. Cestou v širšom zmysle slova môže byť aj spôsob našej komunikácie s okolitým svetom alebo spôsob životného štýlu. Pravdepodobne na prvom mieste by sa slovom cesta dal nazvať vnútorný princíp, ktorý orientuje život človeka a dáva mu konkrétny smer. Mnohí ho nazývajú životným mottom, ktoré odzrkadľuje špiritualitu každého človeka.
Pre kresťana sa duchovná povaha cesty vyjasňuje naplno v Ježišovi Kristovi. Podrobnejšie ju Ježiš predstavuje v slove Evanjelia, ktoré je živým slovom Otca. Je to slovo, ktoré svoju dokonalosť dosiahlo v tom, že sa stalo telom. Ježiš seba nazýva: «Ja som cesta, pravda a život». Cesta teda berie na seba podobu osoby Boha a chcieť po nej kráčať, v skutočnosti, znamená kráčať v Kristovi a zjednotený s ním.
Prežívame adventný čas, a v dnešnú nedeľu nám Cirkev predstavuje biblický obraz Jána Krstiteľa. On rozpoznal v duši, že slovo, ktoré ho volá nasledovať, je slovo Boha Izraela. Povoláva ho stať sa súčasťou plánu spásy pre tento svet. Ján sám sa dáva do služby tohto slova. Jeho slovo je slovom samého Boha a Ján sa stáva živým miestom Božej prítomnosti. Má pripraviť cestu Ježišovi do sŕdc ľudí, aby ho boli schopný rozpoznať a prijať ho ako Mesiáša, vykupiteľa Izraela, Syna človeka, ako vyvoleného Pánovho. Hlása krst pokánia, vyzýva na obrátenie, zastavenie sa nad nahou existenciou človeka. Hovorí v sile toho istého slova, akým bude neskôr sám Ježiš ohlasovať Božie kráľovstvo a potvrdzovať ho znameniami. Jánovo kázanie prichádza v ťažkých časoch, ktoré prorok Izaiáš opísal: «Ľud čo kráča vo tmách uzrie veľké svetlo» (Iz 9,1). Jánovo slovo je prorockým hlasom samého Boha, ktorý neopúšťa svoj ľud. Naplnil sa čas, kedy do drámy národa ale aj osobnej drámy každého človeka vstúpi Boh novým jedinečným spôsobom v Ježišovi Kristovi.
Zdá sa, že pre nás ľudí je absolútne nevyhnutné, aby nás na Božie dianie niekto upriamoval a vykladal zmysel toho čo sa práve stáva. Taká je úloha prorokov, cez ktorých Pán zjavuje svoju svätú vôľu. Ján volá: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky» (Mk 1,3; Iz 40,3). Musíme sa pripraviť, aby sme si všimli, že Boh prichádza medzi svojich a tak poznali Pravdu, ktorá nás vyslobodí z hriechov a daruje novú životnú túžbu. Na tejto príprave sa bezprostredne podieľa sám Pán. Advent je požehnaným časom milosti, ktorá tvorí cesty tam kde ešte nie sú. Cesta pre Krista, je miestom a časom, po ktorej má prísť, aby sa jeho nohy a ruky dotkli zeme nášho srdca. Jeho túžbou je pretvoriť ho od základu. Kristus nás istotne bude hľadať, nech už budeme v akomkoľvek rozpoložení. Jeho jas milosti nás bude posilňovať, aby sme mali odvahu prijať ho do svojho príbytku.
Nech nám Pán v tomto čase adventu udelí dar dôvery v jeho samého, ktorý sa nám ponúka možno pre nás ešte nepoznaným a nevyskúšaným spôsobom. Nech nás pozbaví strachu a neistoty z nás samých a obnoví túžbu zdieľať život s našimi blížnymi. Nech nás Kristov sprevádzajúci pohľad zaplaví pokojom a obnoví v nás radosť z jeho kontemplácie, aby sa tak slovo stalo telom (porov. Jn 1,14), znamením Božej prítomnosti, ktorá sa bude dať prečítať.

Marek Sopko