Nedeľný príhovor kard. Tomka: Úvaha nad hospodárskou krízou

Benedikt XVI. mal na začiatku biskupskej synody o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi krátku meditáciu na slová 118.žalmu: “Pane, tvoje slovo trvá naveky”. Rozviedol myšlienku, že na Božom slove sa dá naozaj stavať ako na skale dom nášho života, lebo je to pevný základ: „ Božie slovo je stálejšou skutočnosťou ako všetko ostatné, na ktorom mnohí budujú svoj život: úspech, kariéra, peniaze. To všetko raz pominie. Vidíme to na krachu veľkých bánk: tie peniaze naraz zmiznú, sú ničím.” V tlači sa rozvírila debata, ozvali sa aj kritické hlasy. Riaditeľ istej talianskej banky však pripomenul, že pápež vlastne iba vyjadril veľkú aktuálnu výzvu, ktorú pred viacerými rokmi vyslovil známy anglický ekonomista John Keynes: “Vidím, že slobodní ľudia sa vrátia k niektorým z najpevnejších a najhlbších zásad náboženstva a tradičných čností”. Inými slovami: Ozajstné slobodné hospodárstvo neuspeje bez etiky. Kde niet etiky, tam hospodárstvo prestáva byť slobodné. Bez Boha niet záchrany ani pre ekonomiku: mravný zákon, Božie slovo vpísané do srdca človeka, je ponad peniaze.


Hospodárska kríza je vážnejšia ako tá, ktorá začala roku 1929. Prepukla minulého leta v Spojených štátoch amerických, a to na poli financií, keď začali krachovať niektoré veľké banky. Tie už viac rokov prevádzali bezuzdný, divoký kapitalizmus, ktorý má za najvyšší cieľ čím väčší a bezprostredný zisk, bez ohľadu na spoločné všeobecné dobro, na ľudskú osobu, na rodinu, na prácu, na česť. Tak zvaný voľný trh sa prevádzal bez pravidiel a zábran, štáty a iné zodpovedné inštitúcie nevykonávali potrebnú kontrolu, alebo ju konali práve prostredníctvom tých, ktorých mali kontrolovať. Prevládalo presvedčenie, že trh sa bude sám dobre regulovať, len mu treba nechať absolútnu slobodu. Pritom sa zabudlo, že človek je schopný aj zneužiť slobodu na zlo.



Zhon za rýchlym finančným ziskom sa globalizáciou rozšíril na celý svet. Finančníci začali rozmnožovať platidlá, rozvinulo sa “papierové hospodárstvo”. Banky a burzy sa neriadili ozajstnou produkčnou hodnotou podnikov, ich prínosom pre národné hospodárstvo a pre spoločnosť, ale snažili sa vybičovať ich ceny, čiže akcie, za cieľom zisku. používali sa psychologické prostriedky, ako pritiahnuť čím viac kupcov často aj klamnými správami, sľubmi a predpoveďami takzvaných znalcov. Teraz ceny na burzách bláznivo skáču hore-dole a provokujú raz neúmernú eufóriu a potom zas bezdôvodnú paniku. Tí, čo si chceli zaistiť svoje úspory, strácajú dôveru v banky a snažia sa svoje vklady zachrániť, ba čo viac teraz už jedna banka nedôveruje druhej a nepožičia jej kapitály v prípade potreby. Vyšli najavo aj obrovské príjmy, ktoré si berú vedúci manažéri veľkých bánk. Tak sa len zvyšuje chaotická situácia, ktorá privádza najväčšie svetové banky ku krachu. Prípad banky Lehman otriasol svetom finančníkov, bánk i vlád.



Čo je horšie, kríza sa začína šíriť na podniky, lebo nedostávajú potrebné pôžičky od bánk, musia zmenšiť výrobu, prepustiť aspoň čiastku zamestnancov. Bez úveru prestáva každé podnikanie, ktoré vyžaduje väčší kapitál. Tak sa finančná kríza stáva krízou celého hospodárstva a stále viac sa šíri po celom svete. Najviac však znovu utrpia tí, čo sú najmenej vinní a zodpovední za krízu.



Treba však zaregistrovať aj pozitívnu reakciu zo strany americkej vlády i európskej únie. Nateraz viaceré vlády sa zaručili, že ochránia uložené úspory jednotlivcov. Spravili tiež dôležité kroky na záchranu bankového systému. Všetci uznávajú potrebu pevnejšej kontroly na poli financií, ako aj väčšej zodpovednosti za spoločné dobro obyvateľov. Strední a menší podnikatelia a zamestnávatelia tiež žiadajú pomoc od štátu, aby sa výroba nezastavila a aby nenastala hromadná nezamestnanosť. Skoro všade sa hovorí, že kapitalistický prehnaný liberalizmus ako systém potrebuje určité opravné zákroky zo strany štátu. Dravá honba za ziskom za každú cenu musí ustúpiť pred záchranou človeka, ľudskej osoby, rodiny a spoločného dobra. Aj hospodárske zákony nie sú až také “železné”, aby sa nemohli regulovať a pozitívne ovplyvňovať. Voľný trh nemôže byť bez ozajstnej kontroly a ochrany slabších. Treba si dať veľký pozor najmä na ponuky rýchleho a nadmierneho zisku. Koľkí ľudia stratili tak nedávno aj na Slovensku svoje úspory!



Dnešná kríza znovu len potvrdzuje potrebu mravného, etického správania sa v živote jednotlivca i spoločnosti. Evanjelium nás varuje pred pokušením „mamony”, čiže peňazí a bohatstva, vyvýšeného na oltár božstva, chápaného nad hodnotu človeka, života, rodiny, spoločného dobra, a koniec-koncov Boha. „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone!”(Mt 6,24). „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?”(Lk 9,25). Blahobyt, peniaze, bohatstvo bez Boha alebo proti Bohu, bez mravných zákonov prv-neskôr zničí seba samých, poškodí človeka. Benedikt XVI. i John Keynes majú pravdu.


Jozef kard. Tomko