Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu

Kedy prídeš, kedy sa uvidíme, kedy sa zase stretneme? Tieto otázky prezrádzajú túžbu po vzájomnom stretnutí. Väčšinou ide o človeka, ktorého máme radi a ktorého blízkosť je pre náš život dôležitá. Ak by niekto vzácny prišiel na návštevu vo chvíli, v ktorej by sme ho vôbec nečakali, bolo by to veľmi nepríjemné. Namiesto privítania a radosti z návštevy, rozpaky, pocit nepripravenosti, pričom ani hosť sa necíti nadšene, keď vidí, že prišiel nevhodne.
Ani sme sa nenazdali a na dvere klope adventné obdobie. Prvou adventnou nedeľou vstupujeme do obdobia očakávania príchodu Ježiša Krista na tento svet. Božie slovo nás vyzýva k bdelosti. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!
Evanjelium končí Ježišovou požiadavkou: „Bdejte!“ Pýtame sa, prečo máme bdieť. Vari nám hrozí nebezpečenstvo? Blíži sa zlodej, alebo niekto, kto nám chce ublížiť? Blíži sa Kristus, blíži sa spása, znie odpoveď. Všetci sme preto vyzvaní k ostražitosti, ktorá sa vzťahuje na druhý Kristov príchod. Kristus však neprichádza ako posol skazy a zatratenia, ako ten, ktorý naháňa strach a pred ktorým sa treba triasť. Práve na Vianoce Boh prichádza v malom bezmocnom dieťati, závislom na druhých. Takýmto spôsobom prichádza v ústrety človeku, aby v nás prebudil lásku a záujem o neho.
Mali by sme byť teda aktívni vo vzťahu ku Kristovi, mali by sme bdieť a neustále si v srdci vzbudzovať túžbu po stretnutí s ním. Túžiť po jeho blízkosti ako prorok Izaiáš v prvom čítaní. „Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou. Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva.“ Prví kresťania mali vo svojich srdciach živú túžbu po Kristovom príchode, preto volali: „Maranatha“, „Príď Pane Ježišu.“ Táto túžba po Kristovi môže byť často vytlačená strachom z Krista. Bojíme sa, že stretnutie s Kristom nás oberie o život v plnosti a slobode. Sami sa tým  zbavujeme pravej radosti, ktorú môžu dať iba Kristus. Pripomína nám to aj sv. Pavol v druhom čítaní: „Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a poznaní...“
Svätý Augustín uvažujúc nad druhým príchodom Božieho Syna sa pýta: „Aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy? Znenáviďme teda svoje hriechy a milujme toho, ktorý príde.“ Teda podľa sv. Augustína milovať znamená bdieť.
Opak bdenia je spánok. Spať môže len ten, kto nikoho nečaká, kto si žije sám pre seba, kto nikoho nepotrebuje. Môže mať síce zdanlivý pokoj, ale v skutočnosti žije prázdnym smutným životom.
Bolo by tragédiou premeškať príchod Krista. Nebyť doma, nečakať, nepoznať prichádzajúceho Pána.
Nech advent nie je len obdobím zhonu a vianočnej atmosféry, ale nech je predovšetkým časom rastúcej túžby po Kristovi a po stretnutí s ním. Iba ten, kto bdie, môže prežiť skutočnú radosť z Ježišovho príchodu Syna na zem.
František Knapík