Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (28. novembra, RV) - Svätý Otec uplynulú nedeľu sa vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sústredil na slávnosť Krista Kráľa, keď povedal: „Dnešné evanjelium vykresľuje univerzálnu kráľovskú hodnosť Krista sudcu veľmi pekným podobenstvom o poslednom súde, ktoré svätý Matúš umiestnil práve pred rozpravou o umučení (25, 31 – 46). Obrazy sú tu jednoduché, jazyk ľudový, avšak posolstvo je veľmi dôležité. Ide o pravdu o našom konečnom osude vzhľadom na kritérium, podľa ktorého budeme súdení. „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma” (Mt 25,35) atď. Kto by nepoznal tento úryvok? Je súčasťou našej civilizácie. Poznačil dejiny kresťanských národov a ich kultúr: hierarchiu hodnôt, inštitúcie, mnohé sociálne a dobročinné diela. V skutočnosti, Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, avšak prináša k zavŕšeniu všetko dobro, ktoré vďaka Bohu, existuje v človeku a v dejinách. Ak uskutočňujeme lásku k nášmu blížnemu v súlade s evanjeliovým posolstvom, dávame tak priestor pôsobeniu Boha a jeho kráľovstvo sa uskutočňuje uprostred nás. Ak naopak každý myslí iba na vlastné záujmy, svet zákonite musí spieť k zániku. Drahí priatelia, Božie kráľovstvo nie je otázkou vonkajších okázalostí, ale ako píše apoštol Pavol, je „spravodlivosťou, pokojom a radosťou v Duchu Svätom“ (Rim 14,17).  V pondelok sa Svätý Otec stretol na osobitnej audiencii s Katolikosom Arménov z Cilície, ktorý je na oficiálnej návšteve Rímskej cirkvi. Po súkromných rozhovoroch sa spoločne pomodlili v kaplnke Redemptoris Mater a pri tejto príležitosti venoval Benedikt XVI. Katolikosovi Aramovi I. pozdravné slová. V úvode príhovoru zdôraznil, že dnešné stretnutie je pokračovaním vzťahov a úsilím začatým pápežom Jánom Pavlom II. v januári 1997 a spomenul tiež viaceré vzájomné návštevy, vďaka ktorým majú k sebe Katolícka cirkev a Apoštolská arménska cirkev stále bližšie. Potom Katolikosovi povedal: „V tomto roku sv. Pavla, navštívite aj hrob apoštola národov a budete sa spolu s rehoľným spoločenstvom modliť v bazilike, postavenej na jeho pamiatku. V tejto vašej modlitbe sa spojíte s arménskymi svätými a mučeníkmi, učiteľmi a teológmi, ktorých odkaz, svätosť a misionárske dielo sú súčasťou dedičstva celej Cirkvi. Spomíname si na svätých Nersesa Shnorkhaliho a  Nersesa Lambronasiho - biskupa z Tarzu, ktorý je tiež známy ako druhý Pavol. Je to svedectvo nahromadené v 12. storočí, ktoré je overené nevysloviteľným utrpením vášho ľudu. Nech milosť týchto svedkov pokračuje pri tvarovaní kultúry vášho národa a nech inšpiruje v Kristových učeníkoch ešte väčšiu dôveru v spásonosnej a životodarnej sile kríža.“
 
Univerzálnosť krásy: estetika a etika – významná téma na prehĺbenie vzťahov či dialógu medzi estetikou a etikou, medzi krásou a ľudským konaním - dialóg na jednej strane taký dôležitý a na strane druhej taký zanedbávaný“ - tieto slová adresoval v utorok pápež Benedikt XVI. pri príležitosti výročného 13. verejného zasadnutia Pápežských akadémií predsedovi Pápežskej rady pre kultúru Mons. Gianfrancovi Ravasimu. Ďalej sa Svätý Otec zameral na potrebu obnovy dialógu medzi estetikou a etikou, medzi krásou, pravdou a dobrom, ktoré sa nám ponúkajú nielen z hľadiska aktuálnej umeleckej a kultúrnej rozpravy, ale aj z hľadiska našej každodennej reality. Potom pokračoval: „Už viackrát som vyzdvihol potrebu rozšírenia horizontov rozumu a v tejto perspektíve je potrebné prinavrátiť sa k pochopeniu tohto blízkeho vzťahu, ktorý spája hľadanie krásy s hľadaním pravdy a dobra. Rozum, ktorý by sa chcel zobliecť z krásy by bol rozpolteným, rovnako ako by bola krása bez rozumu len prázdnou a klamlivou maskou. Na stretnutí s klérom v diecéze v Bressanone v auguste, som v rozprave o vzťahu medzi krásou a rozumom spomenul, že na rozum sa musíme pozerať zoširoka ako na rozum, v ktorom sa srdce a rozum stretávajú, a v ktorom sa krása a pravda navzájom dotýkajú. Ak je teda toto úsilie platné pre všetkých, o to viac platí pre veriaceho, nasledovníka Krista, povolaného Pánom, aby preukazoval všetkým rozum z krásy a pravdy vlastnej viery.“

 
Na stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec opäť pokračoval v rozprávaní o apoštolovi Pavlovi, pričom najskôr zhrnul katechézu z predchádzajúceho týždňa: človek sa stáva spravodlivým nie z vlastných skutkov, ale z viery a z úplne nezaslúžene darovanej Božej milosti. Potom zdôraznil, že východiskom pre tému dnešnej katechézy bola skutočnosť, že ak by tejto viere chýbala láska, nebola by ozajstnou vierou, keď povedal: „Táto viera však nie je nejakou myšlienkou, nejakým názorom, ani predstavou. Táto viera je spoločenstvo s Kristom, ktoré nám Pán dáva ako dar, a preto sa stáva životom, stáva sa pripodobnením sa jemu. Alebo inými slovami, viera, ak je skutočná, stáva sa láskou, stáva sa dobročinnosťou, a nachádza svoje vyjadrenie v dobročinnej láske. Viera bez lásky, bez tohto ovocia, by nebola pravou vierou. Bola by to viera mŕtva.“ -ls-