Vatikán (24. novembra, RV) – Predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi (nezjednotenej)
Katolikos Aram I., ktorý je na návšteve Rímskej cirkvi je od roku 1995 Katolikosom
Cilície.
Dejiny arménskej cirkvi siahajú do 4. storočia, keď Arménsko prijalo
kresťanstvo. Odlúčenie arménskej od Katolíckej cirkvi nastalo v roku 451 na Chalcedónskom
sneme, keď neprijala kristologické formulácie a v druhej polovici 6. storočia sa sformovala
do tzv. arménskej apoštolskej cirkvi. Na jej čele stojí tzv. katolikos, ktorého sídlo
je v Ečmiadzine.
Najtragickejším obdobím pre Arménsku cirkev bol rok 1915,
keď turecká vláda rozpútala genocídu arménskeho národa v osmanskej ríši. Počas nej
zahynulo vyše jeden a pol milióna Arménov. Dnes sú v Arménsku považovaní za mučeníkov
vlasti a viery. Vzťahy medzi arménskou apoštolskou a Katolíckou cirkvou sa začali
rozvíjať v roku 1996 podpísaním spoločného kristologického vyhlásenia, čím sa skončilo
1500 rokov trvajúce vieroučné nedorozumenie.
Arménsku apoštolskú cirkev prvýkrát
navštívil pápež Ján Pavol II. v roku 2001, aby sa tu spolu s hlavou Arménskej apoštolskej
cirkvi Karekinom II. spoločne pomodlili počas ekumenickej slávnosti a následne si
uctili pamätník mučeníkov Arménska.
Od roku 1742 sa časť arménskych kresťanov
zjednotila s Rímskym stolcom (obdoba našich Gréckokatolíkov)a patriarchom je Nerses
Bedros 19. so sídlom patriarchchátu v Bejrúte. –dl–