Cirkev a svet: Bolívia

Krajina, o ktorej budeme dnes hovoriť je ďalšou spomedzi štátov Južnej Ameriky – dnes vám predstavíme Bolíviu. Na severe a východe susedí s Brazíliou, Paraguajom a Argentínou, na juhu s Čile a na západe s Peru. Spomíname si na ňu aj v súvislosti s minulotýždňovou úradnou návštevou Ad Limina apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne a ich stretnutím so Svätým Otcom.

Demografické a politické údaje o krajine

 
Bolívijská republika má neoficiálne dve hlavné mestá, oficiálnym je Sucre a sídlom vlády je mesto La Paz. Nezávislosť od Španielska získala 6. augusta 1825. Súčasnou hlavou štátu je Evo Morales, ktorý bol zvolený za prezidenta v januári 2006. Krajina má takmer desať miliónov obyvateľov, úradnými jazykmi sú španielčina, kečuánčina, aymarčina a guaraníjčina.

Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom, vrátane rozsiahlych ložísk striebra a cínu. Aj napriek tomu, je však jednou z najchudobnejších krajín spomedzi štátov Latinskej Ameriky, čo je spôsobené hlavne nestabilitou štátu.

Kresťania v Bolívii

 
84 % obyvateľov tejto krajiny sú katolíci a asi deväť percent tvoria protestanti.
Predsedom Konferencie biskupov Bolívie je arcibiskup mesta Santa Cruz, kardinál Julio Terrazas Sandoval. Apoštolským nunciom je Mons. Ivo Scapolo a cirkevne je Bolívia rozdelená na štyri arcidiecézy a šesť diecéz.

Cirkevná história krajiny

 
Evanjelizácia tejto krajiny sa začala v druhej polovici 16. storočia, kedy sem začali prichádzať dominikáni, františkáni a jezuiti. O dvesto rokov neskôr jezuitov z krajiny vyhnali. V roku 1825 bolo kresťanstvo vyhlásené za náboženstvo novovzniknutého nezávislého bolívijského štátu. Začiatkom 19. storočia bola vyhlásená sloboda prejavu náboženstva. V roku 1974 režim vedený generálom Banzerom zmasakroval stovky obyvateľov, pričom vtedy zatkli a vyhnali mnohých kňazov. Počas rokov 1980 – 1982 boli uväznení aj zástupcovia ďalších náboženstiev. V roku 1988 krajinu navštívil pápež Ján Pavol II., stala sa tak jeho 37. apoštolskou cestou.

V novembri 2005 bola zverejnená správa týkajúca sa prezidentských volieb pod názvom „Ideme k voľbám s nádejou“. Konferencia biskupov Bolívie zdôrazňovala dôležitosť každého hlasu, ktorý je príležitosťou vytvorenia demokracie v národe, ktorý sa zmieta v chaose, bojoch a protivládnych protestoch. Minulý rok v novembri biskupi riešili na svojom plenárnom zasadnutí sociálne problémy obyvateľov. Výsledky zverejnili v správe pod názvom „Postaviť domov bratov v Bolívii pre život a spolunažívanie v dôstojnosti“, v ktorej vyzývali k predchádzaniu násilia, hrozieb alebo manipulácii obyvateľov. Keďže napätie sa v krajine stále vyostruje, biskupi hovorili na tohtoročnom jarnom zasadnutí o dôležitosti dialógu pri riešení týchto konfliktov.
 
Náboženská sloboda v krajine

 
Na októbrovom stretnutí viacerých zahraničných spravodajských agentúr, bol zverejnený zoznam 60 krajín, v ktorých panuje náboženské prenasledovanie a medzi ne zaradili aj Bolíviu. Zareagoval na to hlavný sekretár Konferencie biskupov Bolívie a biskup mesta El Alto, Mons. Jesús Juaréz Párraga, ktorý spomínal, že Katolícka cirkev pokračuje vo svojom poslaní pomáhať ľuďom a bude v tom pokračovať aj napriek zákonným obmedzeniam, ktoré existujú voči katolíckemu spoločenstvu zo strany bolívijskej vlády. Ako vyhlásil: „My, ako bolívijská Cirkev, pokračujeme v našom poslaní pomáhať týmto ľuďom. Budeme aj naďalej ochotne pracovať pre tých, čo to najviac potrebujú.“

Pastoračné výzvy v krajine

 
Konferencia biskupov Bolívie vydala v marci tohto roku dokument s názvom „Za život ľudu“, v ktorom hovorí o pastoračných plánoch vzhľadom na politickú situáciu v krajine. Biskupi píšu o zodpovednosti „pri vyjadrení vlastného názoru k základným témam v záujme ľudu a verejného blaha, či o potrebe formovania národného povedomia a tiež poukazujú na kritériá pri definovaní dobrého vzájomného spolunažívania v budúcnosti krajiny.“

Konferencia biskupov sa obáva tlakov a násilia a dodáva, že „dialóg je jediným prostriedkom na dosiahnutie dohody. Tento má byť založený na transparentnom a obojstrannom rešpekte.“ V dokumente tiež analyzujú aktuálnu situáciu v Bolívii, v období tak dôležitých zmien. Medzi pozitíva podľa nich patrí väčšie uznanie domorodých obyvateľov, či rozvoj v sociálnej a kultúrnej oblasti. K negatívam však patrí aj stále sa prehlbujúca priepasť medzi sociálnymi a etnickými vrstvami obyvateľstva a ideologická polarizácia. V závere dokumentu vyzývajú všetkých, aby vytvárali atmosféru otvoreného dialógu, založeného na vzájomnom rešpekte a  úprimnosti.

Slová Svätého Otca novému veľvyslancovi Bolívie pri Svätej stolici

 
V takomto duchu pokračoval aj Svätý Otec, ktorý prijal nového veľvyslanca Bolívie, Carlosa Federica de la Riva Guerra, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. Pri tej príležitosti hovoril o podpore pokoja, ktorý sa má zakladať na spravodlivosti, pravde a slobode. Uistil ho tiež o činnosti Cirkvi v oblasti podpory ľudského a duchovného rozvoja obyvateľov Bolívie a taktiež zmierenia v spoločnosti. Pápež sa počas stretnutia dotkol situácie, v akej sa krajina nachádza, po období veľkých premien, ktorých dôsledkom je súčasný znepokojujúci stav. Vyzval teda politické autority k vytvoreniu podmienok potrebných k dialógu.
 
Biskupi Bolívie na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne

 
„Cirkev v Bolívii je pozývaná k obnove viery svojho ľudu, k podpore núdznych a k podpore dialógu a zmierenia“ – týmito slovami sa minulý pondelok Svätý Otec prihovoril biskupom Bolívie, ktorí boli vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum. Svätý Otec dodal, že táto úloha je ešte dôležitejšia dnes, v dobe a vo chvíli takých zmien a ťažkostí, ktoré sa dotýkajú ľudu v Bolívii a pokračoval:
 
„Dobre poznám zložité okolnosti, ktoré skľučujú veriacich a obyvateľov vašej krajiny a to už dlhší čas a ktoré sa v tejto chvíli zdajú byť ešte viac vyostrené. Istotne sú dôvodom obáv a pastoračných snáh zo strany Cirkvi, ktorá stála blízko Bolívijčanov v ťažkých situáciách s jediným cieľom – udržať nádej, obnoviť vieru, podporovať jednotu, nabádať ku zmiereniu a chrániť pokoj.“

Potom Svätý Otec dodal, že vieru zakorenenú v ľude Bolívie je potrebné stále posilňovať a živiť, najmä ak sú zreteľné znaky istého oslabenia kresťanského života. Potom tiež poukázal na rozšírený nesúlad medzi vyznávanou vierou a následným správaním sa v osobnom živote a v živote v spoločnosti. K tomuto – ako dodal Benedikt XVI. – je potrebná systematická katechéza, ktorá by jasne učila o katolíckej viere. –jv-