Krajina, o ktorej budeme
dnes hovoriť je ďalšou spomedzi štátov Južnej Ameriky – dnes vám predstavíme Bolíviu.
Na severe a východe susedí s Brazíliou, Paraguajom a Argentínou, na juhu s Čile a na
západe s Peru. Spomíname si na ňu aj v súvislosti s minulotýždňovou úradnou návštevou
Ad Limina apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne a ich stretnutím so Svätým Otcom.
Demografické
a politické údaje o krajine Bolívijská
republika má neoficiálne dve hlavné mestá, oficiálnym je Sucre a sídlom vlády je mesto
La Paz. Nezávislosť od Španielska získala 6. augusta 1825. Súčasnou hlavou štátu je
Evo Morales, ktorý bol zvolený za prezidenta v januári 2006. Krajina má takmer desať
miliónov obyvateľov, úradnými jazykmi sú španielčina, kečuánčina, aymarčina a guaraníjčina.
Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom, vrátane rozsiahlych ložísk
striebra a cínu. Aj napriek tomu, je však jednou z najchudobnejších krajín spomedzi
štátov Latinskej Ameriky, čo je spôsobené hlavne nestabilitou štátu.
Kresťania
v Bolívii 84 % obyvateľov
tejto krajiny sú katolíci a asi deväť percent tvoria protestanti. Predsedom Konferencie
biskupov Bolívie je arcibiskup mesta Santa Cruz, kardinál Julio Terrazas Sandoval.
Apoštolským nunciom je Mons. Ivo Scapolo a cirkevne je Bolívia rozdelená na štyri
arcidiecézy a šesť diecéz.
Cirkevná história krajiny Evanjelizácia
tejto krajiny sa začala v druhej polovici 16. storočia, kedy sem začali prichádzať
dominikáni, františkáni a jezuiti. O dvesto rokov neskôr jezuitov z krajiny vyhnali.
V roku 1825 bolo kresťanstvo vyhlásené za náboženstvo novovzniknutého nezávislého
bolívijského štátu. Začiatkom 19. storočia bola vyhlásená sloboda prejavu náboženstva.
V roku 1974 režim vedený generálom Banzerom zmasakroval stovky obyvateľov, pričom
vtedy zatkli a vyhnali mnohých kňazov. Počas rokov 1980 – 1982 boli uväznení aj zástupcovia
ďalších náboženstiev. V roku 1988 krajinu navštívil pápež Ján Pavol II., stala sa
tak jeho 37. apoštolskou cestou.
V novembri 2005 bola zverejnená správa týkajúca
sa prezidentských volieb pod názvom „Ideme k voľbám s nádejou“. Konferencia biskupov
Bolívie zdôrazňovala dôležitosť každého hlasu, ktorý je príležitosťou vytvorenia demokracie
v národe, ktorý sa zmieta v chaose, bojoch a protivládnych protestoch. Minulý rok
v novembri biskupi riešili na svojom plenárnom zasadnutí sociálne problémy obyvateľov.
Výsledky zverejnili v správe pod názvom „Postaviť domov bratov v Bolívii pre život
a spolunažívanie v dôstojnosti“, v ktorej vyzývali k predchádzaniu násilia, hrozieb
alebo manipulácii obyvateľov. Keďže napätie sa v krajine stále vyostruje, biskupi
hovorili na tohtoročnom jarnom zasadnutí o dôležitosti dialógu pri riešení týchto
konfliktov. Náboženská sloboda v krajine Na
októbrovom stretnutí viacerých zahraničných spravodajských agentúr, bol zverejnený
zoznam 60 krajín, v ktorých panuje náboženské prenasledovanie a medzi ne zaradili
aj Bolíviu. Zareagoval na to hlavný sekretár Konferencie biskupov Bolívie a biskup
mesta El Alto, Mons. Jesús Juaréz Párraga, ktorý spomínal, že Katolícka cirkev pokračuje
vo svojom poslaní pomáhať ľuďom a bude v tom pokračovať aj napriek zákonným obmedzeniam,
ktoré existujú voči katolíckemu spoločenstvu zo strany bolívijskej vlády. Ako vyhlásil:
„My, ako bolívijská Cirkev, pokračujeme v našom poslaní pomáhať
týmto ľuďom. Budeme aj naďalej ochotne pracovať pre tých, čo to najviac
potrebujú.“
Pastoračné výzvy v krajine Konferencia
biskupov Bolívie vydala v marci tohto roku dokument s názvom „Za život ľudu“, v ktorom
hovorí o pastoračných plánoch vzhľadom na politickú situáciu v krajine. Biskupi píšu
o zodpovednosti „pri vyjadrení vlastného názoru k základným témam v záujme ľudu
a verejného blaha, či o potrebe formovania národného povedomia a tiež poukazujú
na kritériá pri definovaní dobrého vzájomného spolunažívania v budúcnosti krajiny.“
Konferencia biskupov sa obáva tlakov a násilia a dodáva, že „dialóg
je jediným prostriedkom na dosiahnutie dohody. Tento má byť založený na transparentnom
a obojstrannom rešpekte.“ V dokumente tiež analyzujú aktuálnu situáciu
v Bolívii, v období tak dôležitých zmien. Medzi pozitíva podľa nich patrí väčšie uznanie
domorodých obyvateľov, či rozvoj v sociálnej a kultúrnej oblasti. K negatívam však
patrí aj stále sa prehlbujúca priepasť medzi sociálnymi a etnickými vrstvami obyvateľstva
a ideologická polarizácia. V závere dokumentu vyzývajú všetkých, aby vytvárali atmosféru
otvoreného dialógu, založeného na vzájomnom rešpekte a úprimnosti.
Slová
Svätého Otca novému veľvyslancovi Bolívie pri Svätej stolici V takomto
duchu pokračoval aj Svätý Otec, ktorý prijal nového veľvyslanca Bolívie, Carlosa Federica
de la Riva Guerra, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. Pri tej príležitosti
hovoril o podpore pokoja, ktorý sa má zakladať na spravodlivosti, pravde a slobode.
Uistil ho tiež o činnosti Cirkvi v oblasti podpory ľudského a duchovného rozvoja obyvateľov
Bolívie a taktiež zmierenia v spoločnosti. Pápež sa počas stretnutia dotkol situácie,
v akej sa krajina nachádza, po období veľkých premien, ktorých dôsledkom je súčasný
znepokojujúci stav. Vyzval teda politické autority k vytvoreniu podmienok potrebných
k dialógu. Biskupi Bolívie na návšteve Ad Limina apostolorum
vo Vatikáne „Cirkev v Bolívii je
pozývaná k obnove viery svojho ľudu, k podpore núdznych a k podpore dialógu
a zmierenia“ – týmito slovami sa minulý pondelok Svätý Otec prihovoril biskupom
Bolívie, ktorí boli vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum. Svätý Otec
dodal, že táto úloha je ešte dôležitejšia dnes, v dobe a vo chvíli takých zmien a ťažkostí,
ktoré sa dotýkajú ľudu v Bolívii a pokračoval: „Dobre poznám zložité
okolnosti, ktoré skľučujú veriacich a obyvateľov vašej krajiny a to už dlhší čas a ktoré
sa v tejto chvíli zdajú byť ešte viac vyostrené. Istotne sú dôvodom obáv a pastoračných
snáh zo strany Cirkvi, ktorá stála blízko Bolívijčanov v ťažkých situáciách
s jediným cieľom – udržať nádej, obnoviť vieru, podporovať jednotu, nabádať ku zmiereniu
a chrániť pokoj.“
Potom Svätý Otec dodal, že vieru zakorenenú v ľude Bolívie
je potrebné stále posilňovať a živiť, najmä ak sú zreteľné znaky istého oslabenia
kresťanského života. Potom tiež poukázal na rozšírený nesúlad medzi vyznávanou vierou
a následným správaním sa v osobnom živote a v živote v spoločnosti. K tomuto – ako
dodal Benedikt XVI. – je potrebná systematická katechéza, ktorá by jasne učila o katolíckej
viere. –jv-