2008-11-12 15:48:32

Svätý Otec na generálnej audiencii: Pavlovo učenie o druhom príchode Krista


Vatikán (12. novembra, RV) - Pred Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne sa dnes opäť zišli húfy pútnikov, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca počas dnešnej generálnej audiencie. V katechéze Benedikt XVI. pokračoval v rozprávaní o sv. Pavlovi, apoštolovi národov, pričom dnes prešiel od minulotýždňovej témy jeho hlásania o Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní k téme jeho učenia o druhom príchode Krista.
Kristovo víťazné kraľovanie sa vlastne už začalo. Teraz my, ktorí sme získali Ducha ako prvé ovocie nášho vykúpenia, trpezlivo očakávame naplnenie tohto plánu v našich životoch. Náš život na tomto svete, ktorý je poznačený skúškami a utrpením, musí napĺňať nebeská nádej a očakávanie nášho vzkriesenia do slávy” – povedal okrem iného Svätý Otec. Podľa neho to bolo v roku 52 keď začal Pavol písať prvý z jeho listov, List Solúnčanom, v ktorom hovorí o Ježišovom návrate. Práve Solúnčanom, s ich pochybnosťami a problémami apoštol píše: Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním” (Sol 4, 14). Nakoniec budeme navždy s Pánom – pokračoval pápež - toto je hlavné posolstvo, naša budúcnosť je “byť s Pánom” - povedal Svätý Otec a pokračoval:

„V druhom liste Solúnčanom Pavol mení perspektívu pohľadu. Hovorí o negatívnych udalostiach, ktoré sa musia stať prv než príde k tým posledným. Nedajme sa vystrašiť – hovorí – akoby deň Pánov už prichádzal: „Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom ani slovom ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával. Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom.“ ( 2 Sol 2, 1 – 3). Slová, ktoré nasledujú hovoria o tom, že prv než príde Pán, dôjde k apostázii a k zjaveniu človeka „neprávosti, syna zatratenia“ (2,3), ktorého tradícia nazýva Antikristom. Úmysel tohto listu apoštola Pavla je však predovšetkým praktický, čo možno vidieť v slovách: „Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.(2 Sol 3, 10 – 12). Inými slovami, očakávanie Ježišovej Parúzie nás neoslobodzuje od angažovania sa v tomto svete, ale naopak je dôvodom k prevzatiu vlastnej zodpovednosti pred božím Sudcom vzhľadom na naše konanie v tomto svete. Práve preto sme povolaní rásť v zodpovednosti pre angažovanie sa v tomto svete a pre tento svet. S týmto istým pohľadom sa stretneme aj v evanjeliu budúcej nedele, kde Pán hovorí, že všetkým zveril talenty a sudca bude žiadať ich vyúčtovanie hovoriac: Priniesli ste ovocie? Teda očakávanie v sebe implicitne zahŕňa zodpovednosť za tento svet.“

„Pavol je vo väzení a očakáva rozsudok, ktorý môže byť trestom smrti a uvažuje o svojej budúcnosti“ – pokračuje Svätý Otec pričom dodáva jeho slová: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Potom pokračoval v rozprávaní o tom, že Pavol nemal strach zo smrti, skôr naopak – táto je pre neho celkovým bytím s Kristom. Žiť pre druhých –pokračoval Benedikt XVI. – sa pre Pavla stáva programom jeho života, tým dokazuje svoju úplnú oddanosť Božej vôli a toto jeho bytie s Kristom ho vnútorne napĺňa veľkou slobodou. Potom prešiel Benedikt XVI. k otázke základného prístupu kresťana k posledným veciam keď povedal, že prvým prístupom je istota, že Ježiš vstal z mŕtvych, že je s Otcom a práve tak je s nami navždy. Kristus žije, zvíťazil nad smrťou a zvíťazil nad všetkými mocnosťami. V tejto istote a v tejto slobode a radosti žijeme – dodal Svätý Otec a pokračoval o druhom aspekte nášho žitia z hľadiska budúcnosti.

„Na druhom mieste je istota, že Kristus je so mnou. Skutočnosť, že v Kristovi budúci svet už začal, je zároveň aj istotou našej nádeje. Budúcnosť nie je tmou, v ktorej sa nikto nedokáže orientovať. Nie je to tak. Bez Krista, aj dnes je svet a jeho budúcnosť tmou, čo sa často prejavuje strachom z budúcnosti. Kresťan však vie, že svetlo Krista je silnejšie a preto žije v nádeji. Táto nádej, nie je vágnou nádejou, ale takou, ktorá poskytuje istotu a odvahu čeliť budúcnosti.
A nakoniec tretí postoj. Sudca, ktorý sa opäť vráti – sudca a zároveň spasiteľ – nás pozval angažovať sa v tomto svete podľa jeho vlastného spôsobu. Daroval nám svoje talenty. Preto našim tretím postojom je postoj zodpovednosti za svet, za bratov v Kristovi, a zároveň môžeme mať aj istotu v jeho milosrdenstvo. Obidve veci sú dôležité. V skutočnosti, sme pozvaní k veľkej zodpovednosti. Máme talenty, sme pozvaní tak pracovať, aby sa tento svet otvoril pre Krista, aby sa obnovil. Avšak keď pracujeme zodpovedne vo vedomí, že Boh je opravdivým sudcom, môžeme si zároveň byť aj istí, že tento sudca je dobrý. Poznáme jeho tvár, tvár zmŕtvychvstalého Krista, Krista ukrižovaného pre nás. Preto môžeme si byť istí jeho dobrotou a ísť dopredu s veľkou odvahou.

V závere katechézy sa Svätý Otec zameral na niektoré body z Pavlovho učenia, počnúc od “univerzálnosti povolania k viere” až k “istote, že kresťan vstane “s Kristom”, teda k istote, ktorá víťazí nad každým strachom, aj strachom zo smrti. Pavlova bohatá eschatológia, ktorá spája to “už” v Kristovom vzkriesení s tým “ešte nie” v našom živote na tomto svete, sa podľa Svätého Otca odzrkadľuje v jeho slovách “v nádeji sme spasení” (Rim 8:24) a dodáva, že to isté radostné očakávanie Pánovho návratu a naplnenie Otcovho spásonosného plánu je prítomné v starovekej kresťanskej modlitbe ktorou Pavol uzatvára jeho prvý List Korinťanom: Marana tha! Príď Pane Ježišu!”. Práve s ňou – ako dodáva Svätý Otec sa uzatvára aj posledná kniha Novej zmluvy - Apokalypsa. “Vieme sa takto modliť aj my?” – kladie si otázku Svätý Otec, podľa ktorého je v dnešnom svete veľmi ťažké modliť sa takto úprimne za to, aby tento svet pominul, aby prišiel nový Jeruzalem, aby prišiel posledný súd a Sudca - Kristus. „Iste“ – pokračoval – „nechceme, aby teraz prišiel koniec sveta.“ 
„Avšak na druhej strane chceme, aby sa tento nespravodlivý svet skončil. Aj my chceme, aby sa svet podstatne zmenil, aby zavládla v ňom civilizácia lásky, aby nastal vo svete čas spravodlivosti, pokoja, bez násilia a hladu. Toto všetko chceme, avšak ako by sa to mohlo udiať bez Kristovej prítomnosti? Bez Kristovej prítomnosti svet sa nikdy nestane spravodlivým a naozaj obnoveným. A preto je potrebné, aby sme s veľkou naliehavosťou vzhľadom na udalosti našich čias z hĺbky srdca zvolali: Príď Pane! Príď tvojim spôsobom, spôsobmi, ktoré ty poznáš. Príď tam, kde je nespravodlivosť a násilie. Príď do utečeneckých táborov v Darfure, do severného Kivu a do všetkých iných častí sveta. Príď tam, kde panujú drogy. Príď tiež k tým bohatým, ktorí na teba zabudli, ktorí žijú len pre seba samých. Príď tam, kde Ťa ešte nepoznajú. Príď svojim spôsobom do dnešného sveta a obnov ho. Príď aj do našich sŕdc, príď a obnov náš život. Príď do našich sŕdc, aby sme sa my sami mohli stať Božím svetlom, tvojou prítomnosťou. V tomto zmysle sa spolu so svätým Pavlom modlime: Marana tha! „Príď, Pane Ježišu! Modlime sa, aby sa Kristus skutočne stal prítomným v dnešnom svete a ho obnovil.“

Medzi tradičnými pozdravmi vo viacerých jazykoch sa Svätý Otec dnes prihovoril aj slovenským pútnikom.

“Zo srdca vítam slovenských pútnikov, osobitne študentov Gymnázia svätého Michala Archanjela z Piešťan. Milí mladí, minulú nedeľu sme slávili Výročie posviacky rímskej Lateránskej baziliky. Nech návšteva tejto katedrály biskupa Ríma posilní vašu lásku k nástupcovi svätého Petra. Ochotne žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Na záver udelil Benedikt XVI. všetkým prítomným svoje apoštolské požehnanie. –ls,sg-







All the contents on this site are copyrighted ©.