Benedikt XVI. sa dnes prihovoril účastníkom katolícko – moslimského fóra
Vatikán (6. novembra, RV) – “Toto stretnutie je jasným znakom našej vzájomnej
úcty a odhodlania počúvať s rešpektom jeden druhého. Uisťujem
vás, že som sledoval vaše stretnutie s vedomím, že je ďalším krokom
vpred na ceste k väčšiemu porozumeniu medzi moslimami
a kresťanmi v rámci ďalších stretnutí, ktoré Svätá stolica podporuje s rozličnými
moslimskými skupinami” – týmito slovami sa dnes Benedikt XVI. prihovoril účastníkom
dvojdňového seminára, organizovaného Pápežskou radou pre dialóg s náboženstvami a
moslimskými iniciátormi otvoreného listu, ktorý 13. októbra minulého roku adresovalo
pápežovi a ďalším predstaviteľom cirkví 138 moslimov.
Seminár bol venovaný
téme “Láska Boha, láska k blížnemu” a venoval sa dvom líniám – “teologickým a duchovným
základom” a tiež “dôstojnosti ľudskej osoby a vzájomnému rešpektu”, pričom k obom
témam sa vyjadrovala katolícka aj moslimská strana. Ako povedal Svätý Otec, téma stretnutia
ešte jasnejšie poukazuje na teologické a spirituálne základy hlavného učenia týchto
náboženstiev:
„Kresťanská tradícia hlása, že Boh je Láska
(porov. 1 Jn 4,16). Vesmír bol bez lásky keď ho stvoril a prostredníctvom
jeho lásky sa stáva darom v dejinách ľudstva. Božia láska sa stala viditeľnou,
keď sa naplno a definitívne odhalila v Ježišovi Kristovi. Tak zostúpil,
aby sa stretol s človekom a zostávajúc Bohom, vzal na seba našu prirodzenosť.
Dal sám seba, aby obnovil plnú dôstojnosť každému človeku
a priniesol nám spasenie. Ako by sme si mohli inak vysvetliť tajomstvo vtelenia
a spasenia bez Lásky? Táto nekonečná a večná láska nám umožňuje
odpovedať vzájomným dávaním všetkej našej lásky: lásky k Bohu a lásky k blížnym.
Táto pravda, ktorú považujeme za základnú, bola tým, čo som chcel
zdôrazniť v mojej prvej encyklike „Deus Caritas Est“ keďže toto
je hlavné učenie kresťanskej viery. Naším povolaním a poslaním je slobodne
sa podeliť s blížnymi o lásku, ktorú nám Boh zosiela bez nášho pričinenia.“
Potom pápež dodal, že môžeme a musíme byť veriacimi jedného Boha, ktorý
nás stvoril a ktorý má záujem o každého človeka v každom kúte sveta. Spolu – pokračoval
Svätý Otec – musíme ukázať našim vzájomným rešpektom a solidárnosťou, že sa považujeme
za členov jednej rodiny, rodiny, ktorú Boh miloval a spojil od stvorenia sveta až
po koniec ľudských dejín. Potom dodal, že len na báze poznania, môžeme nájsť spoločnú
pôdu na budovanie bratskejšieho sveta, sveta, v ktorom spory a rozdielnosti budú zasadené
v mieri a v ktorom bude devastujúca sila ideológií neutralizovaná a pokračoval:
“Opakujem, že mojou nádejou je to, že základné ľudské práva budú zabezpečené
pre všetkých ľudí na každom mieste. Politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť
zaistiť slobodu uplatňovať tieto práva s plným rešpektom voči náboženskej
slobode a slobode svedomia každého človeka. Diskriminácia a násilie,
ktoré ešte aj dnes okusujú mnohí veriaci po celom svete a časté násilné prenasledovania,
ktorých sú obeťami, predstavujú neprijateľné a neospravedlniteľné skutky, o to viac
úbohejšie a temnejšie, keď sú vykonávané v mene Boha. Božie meno môže
byť jedine menom pokoja a bratstva, spravodlivosti a lásky. Sme povolaní k
tomu, aby sme našimi slovami, ale najmä našimi skutkami ukazovali, že poslaním našich
náboženstiev je stále posolstvo harmónie a vzájomného porozumenia. Je nevyhnutné,
aby sme konali tak, že nebudeme oslabovať vierohodnosť a účinnosť nielen nášho
spoločného dialógu, ale aj našich samotných náboženstiev”- dodal Svätý
Otec. –sg,jv,dl-