2008-11-06 15:48:23

Benedikt XVI. sa dnes prihovoril účastníkom katolícko – moslimského fóra


Vatikán (6. novembra, RV) – “Toto stretnutie je jasným znakom našej vzájomnej úcty a odhodlania počúvať s rešpektom jeden druhého. Uisťujem vás, že som sledoval vaše stretnutie s vedomím, že je ďalším krokom vpred na ceste k väčšiemu porozumeniu medzi moslimami a kresťanmi v rámci ďalších stretnutí, ktoré Svätá stolica podporuje s rozličnými moslimskými skupinami” – týmito slovami sa dnes Benedikt XVI. prihovoril účastníkom dvojdňového seminára, organizovaného Pápežskou radou pre dialóg s náboženstvami a moslimskými iniciátormi otvoreného listu, ktorý 13. októbra minulého roku adresovalo pápežovi a ďalším predstaviteľom cirkví 138 moslimov.

Seminár bol venovaný téme “Láska Boha, láska k blížnemu” a venoval sa dvom líniám – “teologickým a duchovným základom” a tiež “dôstojnosti ľudskej osoby a vzájomnému rešpektu”, pričom k obom témam sa vyjadrovala katolícka aj moslimská strana. Ako povedal Svätý Otec, téma stretnutia ešte jasnejšie poukazuje na teologické a spirituálne základy hlavného učenia týchto náboženstiev:

Kresťanská tradícia hlása, že Boh je Láska (porov. 1 Jn 4,16). Vesmír bol bez lásky keď ho stvoril a prostredníctvom jeho lásky sa stáva darom v dejinách ľudstva. Božia láska sa stala viditeľnou, keď sa naplno a definitívne odhalila v Ježišovi Kristovi. Tak zostúpil, aby sa stretol s človekom a zostávajúc Bohom, vzal na seba našu prirodzenosť. Dal sám seba, aby obnovil plnú dôstojnosť každému človeku a priniesol nám spasenie. Ako by sme si mohli inak vysvetliť tajomstvo vtelenia a spasenia bez Lásky? Táto nekonečná a večná láska nám umožňuje odpovedať vzájomným dávaním všetkej našej lásky: lásky k Bohu a lásky k blížnym. Táto pravda, ktorú považujeme za základnú, bola tým, čo som chcel zdôrazniť v mojej prvej encyklike „Deus Caritas Est“ keďže toto je hlavné učenie kresťanskej viery. Naším povolaním a poslaním je slobodne sa podeliť s blížnymi o lásku, ktorú nám Boh zosiela bez nášho pričinenia.“

Potom pápež dodal, že môžeme a musíme byť veriacimi jedného Boha, ktorý nás stvoril a ktorý má záujem o každého človeka v každom kúte sveta. Spolu – pokračoval Svätý Otec – musíme ukázať našim vzájomným rešpektom a solidárnosťou, že sa považujeme za členov jednej rodiny, rodiny, ktorú Boh miloval a spojil od stvorenia sveta až po koniec ľudských dejín. Potom dodal, že len na báze poznania, môžeme nájsť spoločnú pôdu na budovanie bratskejšieho sveta, sveta, v ktorom spory a rozdielnosti budú zasadené v mieri a v ktorom bude devastujúca sila ideológií neutralizovaná a pokračoval:

“Opakujem, že mojou nádejou je to, že základné ľudské práva budú zabezpečené pre všetkých ľudí na každom mieste. Politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť zaistiť slobodu uplatňovať tieto práva s plným rešpektom voči náboženskej slobode a slobode svedomia každého človeka. Diskriminácia a násilie, ktoré ešte aj dnes okusujú mnohí veriaci po celom svete a časté násilné prenasledovania, ktorých sú obeťami, predstavujú neprijateľné a neospravedlniteľné skutky, o to viac úbohejšie a temnejšie, keď sú vykonávané v mene Boha. Božie meno môže byť jedine menom pokoja a bratstva, spravodlivosti a lásky. Sme povolaní k tomu, aby sme našimi slovami, ale najmä našimi skutkami ukazovali, že poslaním našich náboženstiev je stále posolstvo harmónie a vzájomného porozumenia. Je nevyhnutné, aby sme konali tak, že nebudeme oslabovať vierohodnosť a účinnosť nielen nášho spoločného dialógu, ale aj našich samotných náboženstiev”- dodal Svätý Otec. –sg,jv,dl-








All the contents on this site are copyrighted ©.