Očami viery, vedy a kultúry: Pontifikát pápeža blahoslaveného Jána XXIII.
Na konci októbra sme
si pripomenuli 50. výročie od začiatku pontifikátu pápeža Jána XXIII. V dnešnej rubrike
si preto priblížime život tohto pápeža a jeho neoceniteľný prínos pre Cirkev. Životopis
Jána XXIII. Pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Guiseppe Roncalli sa
narodil 25. novembra 1881 v podhorskej dedinke Sotto il Monte neďaleko Bergama na
severe Talianska, ako štvrtý z 12 detí. Ako jedenásťročný sa rozhodol svoj život zasvätiť
Bohu. V roku 1892 začal v Bergame navštevovať lýceum, kde si zaznamenával svoje duchovné
zápisky, v ktorých potom pokračoval až do svojej smrti. Ako pätnásťročný vstúpil do
Tretieho svetského rádu sv. Františka a o dva roky neskôr zložil sľuby žiť podľa evanjelia
spôsobom podľa sv. Františka. Po skončení štúdií v seminári v Ríme sa stal v roku
1904 kňazom a neskôr tajomníkom bergamského biskupa Giacoma Radini-Tedeschiho, pričom
v tom čase tiež prednášal patristiku, cirkevné dejiny a apologetiku. Počas rokov prvej
svetovej vojny slúžil na fronte ako zdravotník a neskôr kaplán vo vojenskej nemocnici.
V roku 1925 bol vysvätený za biskupa a pápež Pius XI. ho vymenoval za apoštolského
vizitátora v Sofii v Bulharsku. Tam strávil 10 rokov, pričom navštevoval katolícke
spoločenstvá a rozvíjal vzťahy s ostatnými kresťanmi. V roku 1935 bol vyslaný
do Turecka, no po začatí II. svetovej vojny ho Svätá stolica preložila do Grécka.
Tam sa snažil zachraňovať životy židov pred odvlečením do koncentračných táborov.
Zo svojho apoštolského splnomocnenia im udeľoval víza, aby mohli utiecť z krajiny.
Koncom roka 1944 bol vyslaný do Francúzska ako apoštolský nuncius, kde sa snažil o
efektívne fungovanie cirkevných inštitúcií a život Cirkvi. Za jeho činnosť ho pápež
Pius XII. v roku 1953 vymenoval za benátskeho kardinála. Pontifikát Jána
XXIII. O päť rokov neskôr pápež Pius XII. zomrel a 28. októbra 1958 za
nového Petrovho nástupcu konkláve zvolilo kardinála Roncalliho, ktorý si vybral meno
Ján XXIII. Nový pápež si počas svojho pontifikátu získal povesť autentického „dobrého
pastiera.“ Pokorný a trpezlivý Boží služobník stále prekvapoval svojou jednoduchosťou:
chodieval do rôznych dobročinných ústavov, navštevoval chorých a väzňov, pričom sa
im venoval so všetkou svojou otcovskou starostlivosťou. Prístupnosť a bezprostrednosť
tohto pápeža pri kontakte s ľuďmi sa vymykala tradíciám vtedajšieho apoštolského paláca.
Tri mesiace po svojom zvolení do úradu rímskeho biskupa oznámil zhromaždeným kardinálom
v Bazilike sv. Pavla svoje rozhodnutie zvolať v najbližšom čase v Ríme synodu a všeobecný
koncil. Cieľom rímskej synody bolo zhodnotiť situáciu Cirkvi v Taliansku. S ohľadom
na koncil však pápež vyslovil nádej, že sa na ňom zúčastnia aj všetky „cirkvi, ktoré
sa oddelili, aby sa znovu pokúsili zjednotiť“. Koncil sa pripravoval takmer tri roky.
Celý ten čas Ján XXIII. neúnavne pracoval, čo ho značne vyčerpávalo. Lekári mu totiž
zistili rakovinu žalúdka a navrhli mu operáciu. On ju však odmietol, pretože to bolo
v jeho veku riskantné a chcel sa dožiť aspoň otvorenia koncilu. Začiatok
II. vatikánskeho koncilu 11. septembra 1962 začalo slávnostné
zasadanie II. vatikánskeho koncilu, na ktorom sa zúčastnilo takmer 2 700 cirkevných
predstaviteľov z celého sveta. Novinkou bolo aj pozvanie predstaviteľov iných kresťanských
cirkví, ktorí sa na koncile zúčastnili ako čestní hostia. Hlava Cirkvi Ján XXIII.
sa zúčastnil len na prvom zasadnutí koncilu, ktoré trvalo do 8. decembra 1962. Koncom
mája nasledujúceho roka vstal z postele naposledy, aby sa ešte raz pozrel na Svätopeterské
námestie. Zomrel 3. júna 1963. Jeho nástupca Giovanni Battista Montini, ktorý prijal
meno Pavol VI. doviedol koncil do úspešného konca. Encykliky Jána XXIII. Ján
XXIII. počas svojho päťročného pontifikátu vydal 8 pápežských encyklík. Najznámejšou
z nich je encyklika Pacem in terris, ktorá je výzvou na mier a dialóg medzi katolíkmi
a všetkými veriacimi i neveriacimi. Okrem toho bola prvým pápežským dokumentom adresovaným
„všetkým ľuďom dobrej vôle“, teda aj nekatolíkom a nekresťanom. Podstatou jej posolstva
je odmietnutie zbrojenia, ktoré bolo počas studenej vojny veľkou hrozbou pre mier
a zdrojom nepokojov vo svete. Ján XXIII. v nej apeluje, aby sa ľudia oslobodili od
„vojnovej psychózy“ a usilovali sa o „vzájomnú dôveru“. Názov tejto encykliky bol
zneužitý v roku 1971 v Československu na založené hnutia Pacem in terris. Komunistická
vláda chcela pomenovaním hnutia podľa názvu pápežskej encykliky navodiť dojem akejsi
vernosti pápežovi, aby sa jej tak ľahšie podarilo získať kňazov na svoje ciele. V skutočnosti
však hnutie nemalo s ideou encykliky pápeža nič spoločné a účasť v ňom neskôr pápež
Ján Pavol II. dekrétom Quidam episcopi kňazom zakázal. Proces beatifikácie Jána
XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil
a následne bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv.
Petra do hornej časti baziliky, kde je doteraz vystavené k verejnej úcte. 50.
rokov od začiatku pontifikátu „usmievavého pápeža“ a slová Benedikta
XVI.
Minulý týždeň v utorok zavítalo do Ríma 3000 pútnikov z diecézy
Bergamo, aby si pri príležitosti 50. výročia od zvolenia Jána XXIII. za pápeža uctili
pamiatku tohto svojho krajana slávnostnou svätou omšou v Bazilike sv. Petra o 17.00
hod. Pri tejto príležitosti sa veriacim prihovoril a pozdravil ich aj Svätý Otec.
Okrem iného povedal: „Diecéza z Bergama oslavuje, a tak nemohla chýbať na duchovnom
stretnutí jej najslávnejšieho syna „brata, ktorý sa stal otcom z vôle nášho Pána“,
ako to sám hovorieval. Z tohto miesta, ktoré je tak drahé všetkým pokrsteným, vám
on sám opakuje: „Som Giuseppe, váš brat“. Som povzbudený vašou modlitbou a povzbudzujem
aj vás, aby ste nasledovali príklad a učenie vášho krajanského pápeža. Boží služobník
Ján Pavol II. ho blahorečil a povedal, že stopy jeho svätosti otca a pastiera stále
žiarili celej ľudskej rodine.“
Pápež Benedikt XVI. si potom spomenul na
význam, aký Ján XXIII. prikladal rodine, pretože ako Ján XXIII. hovorieval - „Hoci
som zabudol veľa z toho, čo som čítal v knihách, veľmi dobre si pamätám všetko, čo
som sa naučil od rodičov a starších.“ Benedikt XVI. na záver dodal, že tento pápež
hovoril o rodine ako o mieste, kde sa učí k životu v kresťanskej láske. –dl–