Očami viery, vedy a kultúry: Pontifikát pápeža blahoslaveného Jána XXIII.

Na konci októbra sme si pripomenuli 50. výročie od začiatku pontifikátu pápeža Jána XXIII. V dnešnej rubrike si preto priblížime život tohto pápeža a jeho neoceniteľný prínos pre Cirkev.
Životopis Jána XXIII.
Pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Guiseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v podhorskej dedinke Sotto il Monte neďaleko Bergama na severe Talianska, ako štvrtý z 12 detí. Ako jedenásťročný sa rozhodol svoj život zasvätiť Bohu. V roku 1892 začal v Bergame navštevovať lýceum, kde si zaznamenával svoje duchovné zápisky, v ktorých potom pokračoval až do svojej smrti. Ako pätnásťročný vstúpil do Tretieho svetského rádu sv. Františka a o dva roky neskôr zložil sľuby žiť podľa evanjelia spôsobom podľa sv. Františka. Po skončení štúdií v seminári v Ríme sa stal v roku 1904 kňazom a neskôr tajomníkom bergamského biskupa Giacoma Radini-Tedeschiho, pričom v tom čase tiež prednášal patristiku, cirkevné dejiny a apologetiku. Počas rokov prvej svetovej vojny slúžil na fronte ako zdravotník a neskôr kaplán vo vojenskej nemocnici. V roku 1925 bol vysvätený za biskupa a pápež Pius XI. ho vymenoval za apoštolského vizitátora v Sofii v Bulharsku. Tam strávil 10 rokov, pričom navštevoval katolícke spoločenstvá a rozvíjal vzťahy s ostatnými kresťanmi.
V roku 1935 bol vyslaný do Turecka, no po začatí II. svetovej vojny ho Svätá stolica preložila do Grécka. Tam sa snažil zachraňovať životy židov pred odvlečením do koncentračných táborov. Zo svojho apoštolského splnomocnenia im udeľoval víza, aby mohli utiecť z krajiny. Koncom roka 1944 bol vyslaný do Francúzska ako apoštolský nuncius, kde sa snažil o efektívne fungovanie cirkevných inštitúcií a život Cirkvi. Za jeho činnosť ho pápež Pius XII. v roku 1953 vymenoval za benátskeho kardinála.
Pontifikát Jána XXIII.
O päť rokov neskôr pápež Pius XII. zomrel a 28. októbra 1958 za nového Petrovho nástupcu konkláve zvolilo kardinála Roncalliho, ktorý si vybral meno Ján XXIII. Nový pápež si počas svojho pontifikátu získal povesť autentického „dobrého pastiera.“ Pokorný a trpezlivý Boží služobník stále prekvapoval svojou jednoduchosťou: chodieval do rôznych dobročinných ústavov, navštevoval chorých a väzňov, pričom sa im venoval so všetkou svojou otcovskou starostlivosťou. Prístupnosť a bezprostrednosť tohto pápeža pri kontakte s ľuďmi sa vymykala tradíciám vtedajšieho apoštolského paláca.
Tri mesiace po svojom zvolení do úradu rímskeho biskupa oznámil zhromaždeným kardinálom v Bazilike sv. Pavla svoje rozhodnutie zvolať v najbližšom čase v Ríme synodu a všeobecný koncil. Cieľom rímskej synody bolo zhodnotiť situáciu Cirkvi v Taliansku. S ohľadom na koncil však pápež vyslovil nádej, že sa na ňom zúčastnia aj všetky „cirkvi, ktoré sa oddelili, aby sa znovu pokúsili zjednotiť“. Koncil sa pripravoval takmer tri roky. Celý ten čas Ján XXIII. neúnavne pracoval, čo ho značne vyčerpávalo. Lekári mu totiž zistili rakovinu žalúdka a navrhli mu operáciu. On ju však odmietol, pretože to bolo v jeho veku riskantné a chcel sa dožiť aspoň otvorenia koncilu.
Začiatok II. vatikánskeho koncilu
11. septembra 1962 začalo slávnostné zasadanie II. vatikánskeho koncilu, na ktorom sa zúčastnilo takmer 2 700 cirkevných predstaviteľov z celého sveta. Novinkou bolo aj pozvanie predstaviteľov iných kresťanských cirkví, ktorí sa na koncile zúčastnili ako čestní hostia. Hlava Cirkvi Ján XXIII. sa zúčastnil len na prvom zasadnutí koncilu, ktoré trvalo do 8. decembra 1962. Koncom mája nasledujúceho roka vstal z postele naposledy, aby sa ešte raz pozrel na Svätopeterské námestie. Zomrel 3. júna 1963. Jeho nástupca Giovanni Battista Montini, ktorý prijal meno Pavol VI. doviedol koncil do úspešného konca.
Encykliky Jána XXIII.
Ján XXIII. počas svojho päťročného pontifikátu vydal 8 pápežských encyklík. Najznámejšou z nich je encyklika Pacem in terris, ktorá je výzvou na mier a dialóg medzi katolíkmi a všetkými veriacimi i neveriacimi. Okrem toho bola prvým pápežským dokumentom adresovaným „všetkým ľuďom dobrej vôle“, teda aj nekatolíkom a nekresťanom. Podstatou jej posolstva je odmietnutie zbrojenia, ktoré bolo počas studenej vojny veľkou hrozbou pre mier a zdrojom nepokojov vo svete. Ján XXIII. v nej apeluje, aby sa ľudia oslobodili od „vojnovej psychózy“ a usilovali sa o „vzájomnú dôveru“. Názov tejto encykliky bol zneužitý v roku 1971 v Československu na založené hnutia Pacem in terris. Komunistická vláda chcela pomenovaním hnutia podľa názvu pápežskej encykliky navodiť dojem akejsi vernosti pápežovi, aby sa jej tak ľahšie podarilo získať kňazov na svoje ciele. V skutočnosti však hnutie nemalo s ideou encykliky pápeža nič spoločné a účasť v ňom neskôr pápež Ján Pavol II. dekrétom Quidam episcopi kňazom zakázal.
Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil a následne bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv. Petra do hornej časti baziliky, kde je doteraz vystavené k verejnej úcte.
50. rokov od začiatku pontifikátu „usmievavého pápeža“ a slová Benedikta XVI.

Minulý týždeň v utorok zavítalo do Ríma 3000 pútnikov z diecézy Bergamo, aby si pri príležitosti 50. výročia od zvolenia Jána XXIII. za pápeža uctili pamiatku tohto svojho krajana slávnostnou svätou omšou v Bazilike sv. Petra o 17.00 hod. Pri tejto príležitosti sa veriacim prihovoril a pozdravil ich aj Svätý Otec. Okrem iného povedal:
„Diecéza z Bergama oslavuje, a tak nemohla chýbať na duchovnom stretnutí jej najslávnejšieho syna „brata, ktorý sa stal otcom z vôle nášho Pána“, ako to sám hovorieval. Z tohto miesta, ktoré je tak drahé všetkým pokrsteným, vám on sám opakuje: „Som Giuseppe, váš brat“. Som povzbudený vašou modlitbou a povzbudzujem aj vás, aby ste nasledovali príklad a učenie vášho krajanského pápeža. Boží služobník Ján Pavol II. ho blahorečil a povedal, že stopy jeho svätosti otca a pastiera stále žiarili celej ľudskej rodine.“

Pápež Benedikt XVI. si potom spomenul na význam, aký Ján XXIII. prikladal rodine, pretože ako Ján XXIII. hovorieval - „Hoci som zabudol veľa z toho, čo som čítal v knihách, veľmi dobre si pamätám všetko, čo som sa naučil od rodičov a starších.“ Benedikt XVI. na záver dodal, že tento pápež hovoril o rodine ako o mieste, kde sa učí k životu v kresťanskej láske. –dl–