Cirkev a svet: Ekvádor

Dnes budeme hovoriť o ďalšom juhoamerickom štáte, ktorého biskupi prišli v októbri na úradnú návštevu Ad Limina apostolorum do Vatikánu – reč teda bude o Ekvádore. Táto krajina sa rozprestiera na severozápade Južnej Ameriky, pričom jej západné pobrežie obmýva Tichý oceán. Hraničí s Kolumbiou a Peru a jej súčasťou je aj známe súostrovie Galapágy.
História a súčasnosť Ekvádoru
 
Do príchodu Inkov v 15. storočí, boli v Ekvádore vyspelé domorodé kultúry. Krajina ako súčasť Inskej ríše bola v polovici 16. storočia ohrozovaná vpádmi Španielov, ktorí však po neúspechu sústredili svoju pozornosť viac na Peru. V roku 1822 sa Ekvátor spojil s republikou Veľká Kolumbia, pričom o 8 rokov neskôr sa mesto Quito stalo hlavným mestom nezávislej republiky Ekvádor. 21. novembra 1831 vznikol samostatný Ekvádorský štát. Celé 19. storočie bolo poznačené nestabilnou politikou. Prvá polovica 20. storočia sa niesla v znamení dlhotrvajúcich sporov a nadvlády Peru nad Ekvádorom, ktoré nakoniec vyústili do vojny. Po niekoľkých týždňoch bojov a pod tlakom USA a mnohých latinskoamerických krajín boli boje zastavené. Ekvádor a Peru dospeli k dohode formalizovanej v známom Protokole z Ria, podpísanej 29. januára 1942, podľa ktorej si Peru uplatnilo nárokované územia. Aj to bolo dôvodom ďalších dvoch vojen. V 80. rokoch vláda čelila hospodárskej kríze, charakterizovanej vysokou infláciou, deficitom rozpočtu, padajúcou menou, rastúcimi dlhmi a nekonkurencieschopným priemyslom, čo viedlo k chronickej nestabilite vlády. Prezidentom Ekvádoru je od januára 2007 Rafael Correa Delgado.

Krajina má viac ako 13 miliónov obyvateľov, úradným jazykom je španielčina, domorodým jazykom je kečua a peňažnou menou americký dolár. Z hľadiska hospodárstva má táto zem významné zdroje ropy a tiež je bohatá svojimi poľnohospodárskymi oblasťami, vyváža hlavne olej, banány a krevety. 65% obyvateľov tejto krajiny tvoria prevažne mestici, čiže miešanci potomkov španielskych kolonistov a domorodých Američanov. Domorodých Američanov je 25% a zvyšok sú španielski kreoli.
Cirkev a kresťania v Ekvádore 
Viac ako 90 percent obyvateľov Ekvádoru sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Menej ako 4% tvoria protestanti. Zvyšok sú moslimovia a židia. Konferencia biskupov Ekvádoru spravuje 4 arcidiecézy a 11 diecéz. V krajine je 8 apoštolských vikariátov a vojenský ordinariát. Na čele Konferencie biskupov je arcibiskup mesta Guayaquil, Mons. Antonio Arregui Yarza. Apoštolským nunciom je Mons. Giacomo Guido Ottonello.

Na konci 16. storočia Ekvádor evanjelizovali jezuiti, ktorí boli ku koncu 18. storočia vyhnaní z krajiny. Konkordát medzi Svätou stolicou a Ekvádorom bol podpísaný od roku 1862 do 1895, kedy sa začalo prenasledovanie kresťanov. V roku 1906 bola Cirkev vyvlastnená a v 30. rokoch mali kňazi – cudzinci zakázanú činnosti v krajine. Pápež Ján Pavol II. navštívil túto krajinu v januári 1985, v rámci 25. medzinárodnej apoštolskej cesty, počas ktorej prišiel aj do Venezuely, Peru, a na ostrovy Trinidad a Tobago. Pri príležitosti záverečných osláv Veľkej národnej misie, navštívil krajinu v decembri 2002 kardinál Angelo Sodano.

Rok 2008 sa niesol v znamení dvoch medzníkov: jedným bola júlová deklarácia biskupov, ktorou sa vyjadrili proti niektorým článkom nového znenia ústavy, vydanej 25. júla. Za najhoršie články považovali tie, ktoré sa týkali práva na život a rodinu. V novom dokumente vydanom 17. augusta ekvádorskí biskupi znovu vyslovili svoje námietky proti novému ústavnému zneniu, ktoré bolo aj napriek tomu schválené po septembrovom referende.

Misijný kongres v Ekvádore 
V polovici augusta sa v Ekvádore konal III. americký misijný kongres a VIII. latinskoamerický misijný kongres. V jeho závere bola slávnostne otvorená Veľká kontinentálna misia, ktorej ciele a smerovania boli vytýčené na V. generálnej konferencii biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku v Aparecíde minulý rok v máji. Ako pri tejto príležitosti uviedol národný riaditeľ Pápežských misijných diel v Ekvádore, páter Timoteo Lehane Barret, ktorý bol zodpovedný za organizačnú stránku kongresu, prípravy a podujatie sprevádzalo pôsobenie Ducha Svätého. Na III. americkom misijnom kongrese v hlavnom meste Quito sa zúčastnilo 3 tisíc misionárov zo Severnej, Strednej a Južnej Ameriky.
Biskupi Ekvádoru na návšteve Ad Limina postolorum vo Vatikáne 
Biskupi Ekvádoru boli od 2. do 27. októbra na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne. Pápež Benedikt XVI. ich 16. októbra prijal na audiencii, pričom s nadšením privítal výsledky ich pastoračných snáh, ktoré boli pre tamojšiu Cirkev považované za najnaliehavejšie a ktorých smerovanie bolo určené na stretnutí v Aparecíde. Poukázal tiež na povolanie apoštolov, ktorých Pán pozval šíriť posolstvo spásy, ako aj získavať nových učeníkov. Pri tejto príležitosti ich povzbudil, aby svoje srdcia poslušne otvorili pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý v nich obnoví misionársku horlivosť za ohlasovanie evanjelia a jeho šírenie v Ekvádore. Príhovor Svätého Otca k biskupom tejto krajiny bol rozdelený do viacerých tém.
Potreba „zrelých a zaangažovaných laikov“
 
Najskôr hovoril o čítaní a rozjímaní nad Svätým písmom, buď v súkromí alebo v spoločenstve, ktoré má dva pozitívne účinky: „posilňovanie kresťanského života a nový apoštolský impulz vo všetkých veriacich.“ Ako dodal: „Misionárske úsilie sa zakladá a závisí od kňazov, ale taktiež aj od rehoľníkov a ich svedectva, „ktorí priniesli mnoho ovocia svätosti a evanjelizácie v tých krajinách. Pápež ocenil fakt, že biskupi sa skutočne usilujú a zapájajú „všetky skupiny, hnutia a ľudí v ich diecézach do úplného a ušľachtilého misijného povolania, vyvolávajú v mladých túžbu po Kristovi a veľkých myšlienkach evanjelia. Toto úsilie“- vyhlásil Svätý Otec - „musí byť sprevádzané maximálnou pozornosťou pri výbere a pri intelektuálnej, ľudskej a duchovnej príprave seminaristov.“ Ako pokračoval, v tomto historickom období, „Cirkev v Ekvádore potrebuje zrelých a angažovaných laikov, ktorí dôkladnou formáciou náuky a prehlbovaným vnútorného života, žijú vlastné povolanie: ožiariť svetlom Krista celú ľudskú, sociálnu, kultúrnu a politickú realitu.“
 
Ochrana života, manželstva a ľudskej dôstojnosti 
Pápež Benedikt XVI. potom ocenil úsilie ekvádorských biskupov v „upozorňovaní spoločnosti na tie hodnoty, ktoré vyznávajú spravodlivejší a dôstojnejší život.“ Ako dodal: „Hoci sa činnosť Cirkvi nemôže miešať s politickou činnosťou, musí ponúknuť zhromaždenému ľudskému spoločenstvu vlastný vklad prostredníctvom úvahy a morálnych úsudkov, v súvislosti s tými politickými otázkami, ktoré sa týkajú najmä dôstojnosti človeka.“  
Svätý Otec sa tiež vyjadril, že pre budúcnosť Ekvádoru je dôležitá, “podpora a stabilita rodiny, založenej na vzájomnom pute lásky medzi mužom a ženou, ochrana ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť, tak ako aj zodpovednosť rodičov v mravnej výchove svojich detí, prostredníctvom ktorej sa prenášajú novým generáciám veľké ľudské a kresťanské hodnoty, ktoré formujú identitu ekvádorských ľudí.“ V závere Svätý Otec vyzval biskupov k „skutkom milosrdenstva“, najmä k starším, k deťom, presťahovalcom a k opusteným či týraným ženám. –jv-