Dnes budeme hovoriť
o ďalšom juhoamerickom štáte, ktorého biskupi prišli v októbri na úradnú návštevu
Ad Limina apostolorum do Vatikánu – reč teda bude o Ekvádore. Táto krajina sa rozprestiera
na severozápade Južnej Ameriky, pričom jej západné pobrežie obmýva Tichý oceán. Hraničí
s Kolumbiou a Peru a jej súčasťou je aj známe súostrovie Galapágy. História
a súčasnosť Ekvádoru Do príchodu Inkov
v 15. storočí, boli v Ekvádore vyspelé domorodé kultúry. Krajina ako súčasť Inskej
ríše bola v polovici 16. storočia ohrozovaná vpádmi Španielov, ktorí však po neúspechu
sústredili svoju pozornosť viac na Peru. V roku 1822 sa Ekvátor spojil s republikou
Veľká Kolumbia, pričom o 8 rokov neskôr sa mesto Quito stalo hlavným mestom nezávislej
republiky Ekvádor. 21. novembra 1831 vznikol samostatný Ekvádorský štát. Celé 19.
storočie bolo poznačené nestabilnou politikou. Prvá polovica 20. storočia sa niesla
v znamení dlhotrvajúcich sporov a nadvlády Peru nad Ekvádorom, ktoré nakoniec vyústili
do vojny. Po niekoľkých týždňoch bojov a pod tlakom USA a mnohých latinskoamerických
krajín boli boje zastavené. Ekvádor a Peru dospeli k dohode formalizovanej v známom
Protokole z Ria, podpísanej 29. januára 1942, podľa ktorej si Peru uplatnilo nárokované
územia. Aj to bolo dôvodom ďalších dvoch vojen. V 80. rokoch vláda čelila hospodárskej
kríze, charakterizovanej vysokou infláciou, deficitom rozpočtu, padajúcou menou, rastúcimi
dlhmi a nekonkurencieschopným priemyslom, čo viedlo k chronickej nestabilite vlády.
Prezidentom Ekvádoru je od januára 2007 Rafael Correa Delgado.
Krajina má
viac ako 13 miliónov obyvateľov, úradným jazykom je španielčina, domorodým jazykom
je kečua a peňažnou menou americký dolár. Z hľadiska hospodárstva má táto zem významné
zdroje ropy a tiež je bohatá svojimi poľnohospodárskymi oblasťami, vyváža hlavne olej,
banány a krevety. 65% obyvateľov tejto krajiny tvoria prevažne mestici, čiže miešanci
potomkov španielskych kolonistov a domorodých Američanov. Domorodých Američanov je
25% a zvyšok sú španielski kreoli. Cirkev a kresťania v Ekvádore Viac
ako 90 percent obyvateľov Ekvádoru sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Menej ako
4% tvoria protestanti. Zvyšok sú moslimovia a židia. Konferencia biskupov Ekvádoru
spravuje 4 arcidiecézy a 11 diecéz. V krajine je 8 apoštolských vikariátov a vojenský
ordinariát. Na čele Konferencie biskupov je arcibiskup mesta Guayaquil, Mons. Antonio
Arregui Yarza. Apoštolským nunciom je Mons. Giacomo Guido Ottonello.
Na konci
16. storočia Ekvádor evanjelizovali jezuiti, ktorí boli ku koncu 18. storočia vyhnaní
z krajiny. Konkordát medzi Svätou stolicou a Ekvádorom bol podpísaný od roku 1862
do 1895, kedy sa začalo prenasledovanie kresťanov. V roku 1906 bola Cirkev vyvlastnená
a v 30. rokoch mali kňazi – cudzinci zakázanú činnosti v krajine. Pápež Ján Pavol
II. navštívil túto krajinu v januári 1985, v rámci 25. medzinárodnej apoštolskej cesty,
počas ktorej prišiel aj do Venezuely, Peru, a na ostrovy Trinidad a Tobago. Pri príležitosti
záverečných osláv Veľkej národnej misie, navštívil krajinu v decembri 2002 kardinál
Angelo Sodano.
Rok 2008 sa niesol v znamení dvoch medzníkov: jedným bola júlová
deklarácia biskupov, ktorou sa vyjadrili proti niektorým článkom nového znenia ústavy,
vydanej 25. júla. Za najhoršie články považovali tie, ktoré sa týkali práva na život
a rodinu. V novom dokumente vydanom 17. augusta ekvádorskí biskupi znovu vyslovili
svoje námietky proti novému ústavnému zneniu, ktoré bolo aj napriek tomu schválené
po septembrovom referende.
Misijný kongres v Ekvádore V polovici
augusta sa v Ekvádore konal III. americký misijný kongres a VIII. latinskoamerický
misijný kongres. V jeho závere bola slávnostne otvorená Veľká kontinentálna misia,
ktorej ciele a smerovania boli vytýčené na V. generálnej konferencii biskupov Latinskej
Ameriky a Karibiku v Aparecíde minulý rok v máji. Ako pri tejto príležitosti uviedol
národný riaditeľ Pápežských misijných diel v Ekvádore, páter Timoteo Lehane Barret,
ktorý bol zodpovedný za organizačnú stránku kongresu, prípravy a podujatie sprevádzalo
pôsobenie Ducha Svätého. Na III. americkom misijnom kongrese v hlavnom meste Quito
sa zúčastnilo 3 tisíc misionárov zo Severnej, Strednej a Južnej Ameriky. Biskupi
Ekvádoru na návšteve Ad Limina postolorum vo Vatikáne Biskupi Ekvádoru
boli od 2. do 27. októbra na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne. Pápež Benedikt
XVI. ich 16. októbra prijal na audiencii, pričom s nadšením privítal výsledky ich
pastoračných snáh, ktoré boli pre tamojšiu Cirkev považované za najnaliehavejšie a
ktorých smerovanie bolo určené na stretnutí v Aparecíde. Poukázal tiež na povolanie
apoštolov, ktorých Pán pozval šíriť posolstvo spásy, ako aj získavať nových učeníkov.
Pri tejto príležitosti ich povzbudil, aby svoje srdcia poslušne otvorili pôsobeniu
Ducha Svätého, ktorý v nich obnoví misionársku horlivosť za ohlasovanie evanjelia
a jeho šírenie v Ekvádore. Príhovor Svätého Otca k biskupom tejto krajiny bol rozdelený
do viacerých tém. Potreba „zrelých a zaangažovaných laikov“ Najskôr
hovoril o čítaní a rozjímaní nad Svätým písmom, buď v súkromí alebo v spoločenstve,
ktoré má dva pozitívne účinky: „posilňovanie kresťanského života a nový
apoštolský impulz vo všetkých veriacich.“ Ako dodal: „Misionárske úsiliesa zakladá a závisí od kňazov, ale taktiež aj od rehoľníkov a ich svedectva,
„ktorí priniesli mnoho ovocia svätosti a evanjelizácie v tých krajinách. Pápež
ocenil fakt, že biskupi sa skutočne usilujú a zapájajú „všetky skupiny, hnutia
a ľudí v ich diecézach do úplného a ušľachtilého misijného
povolania, vyvolávajú v mladých túžbu po Kristovi a veľkých myšlienkach evanjelia.
Toto úsilie“- vyhlásil Svätý Otec - „musí byť sprevádzané maximálnou pozornosťou
pri výbere a pri intelektuálnej, ľudskej a duchovnej príprave
seminaristov.“ Ako pokračoval, v tomto historickom období, „Cirkev v Ekvádore
potrebuje zrelých a angažovaných laikov, ktorí dôkladnou formáciou náuky a prehlbovaným
vnútorného života, žijú vlastné povolanie: ožiariť svetlom Krista celú ľudskú,
sociálnu, kultúrnu a politickú realitu.“ Ochrana života,
manželstva a ľudskej dôstojnosti Pápež Benedikt XVI. potom ocenil úsilie
ekvádorských biskupov v „upozorňovaní spoločnosti na
tie hodnoty, ktoré vyznávajú spravodlivejší a dôstojnejší život.“ Ako dodal: „Hoci
sa činnosť Cirkvi nemôže miešať s politickou činnosťou, musí ponúknuť zhromaždenému
ľudskému spoločenstvu vlastný vklad prostredníctvom úvahy a morálnych úsudkov,
v súvislosti s tými politickými otázkami, ktoré sa týkajú najmä dôstojnosti
človeka.“ Svätý Otec sa tiež vyjadril, že pre budúcnosť Ekvádoru je
dôležitá, “podpora a stabilita rodiny, založenej na vzájomnom pute lásky medzi
mužom a ženou, ochrana ľudského života od počatia až po prirodzenú
smrť, tak ako aj zodpovednosť rodičov v mravnej výchove svojich
detí, prostredníctvom ktorej sa prenášajú novým generáciám veľké ľudské a kresťanské
hodnoty, ktoré formujú identitu ekvádorských ľudí.“ V závere Svätý
Otec vyzval biskupov k „skutkom milosrdenstva“, najmä k starším, k deťom, presťahovalcom
a k opusteným či týraným ženám. –jv-