Štvrtkový komentár Leopolda Slaninku: Biskupská synoda očami Benedikta XVI.

Bezpochyby najvýznamnejšou udalosťou vo Vatikáne za uplynulý mesiac bolo 12. riadne zhromaždenie synody biskupov na tému: Božie slovo v živote a poslaní Cirkvi. Dnes by som sa preto chcel ešte raz vrátiť k synode, a to tak trochu očami pápeža Benedikta XVI.
Svätý Otec otvoril Biskupskú synodu v nedeľu 5. októbra Bazilike sv. Pavla za hradbami, kde predsedal sláveniu Eucharistie, pričom spolu s ním koncelebrovalo 52 kardinálov, 14 členov Východných cirkví, 45 arcibiskupov, 130 biskupov a 85 kňazov. Po prvý raz v histórii Biskupskej synody sa je otvorenie konalo mimo vatikánskeho chrámu sv. Petra. Bazilika sv. Pavla, stojaca pri Ostijskej ceste, bola zvolená kvôli prebiehajúcim oslavám Roku sv. Pavla.


Vo svojej homílii Svätý Otec vyzval celú Cirkev, aby účinne ohlasovala Dobrú zvesť, k čomu má prispieť aj súčasná Biskupská synoda a k tejto téme sa vrátil ešte v ten istý deň aj vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána, keď sa na veriacich obrátil slovami: „Drahí bratia a sestry! Poznáte hodnotu a účel tohto osobitného zhromaždenia biskupov, vybraných tak, aby mohli reprezentovať celý episkopát a zvolaných preto, aby účinnejšie napomohli Nástupcovi sv. Petra, pričom zároveň zviditeľňujú a upevňujú cirkevné spoločenstvo. Ide o významný organizmus, ustanovený v septembri 1965 mojím cteným predchodcom, Božím služobníkom Pavlom VI. Ciele Biskupskej synody sú nasledovné: poskytovať priame informácie o situácii a o problémoch Cirkvi, napomáhať zhodu v náuke a pastoračnej činnosti, venovať sa témam veľkého významu a aktuálnosti. Rozličné tieto úlohy koordinuje stály sekretariát, ktorý koná v priamej a bezprostrednej závislosti na Rímskom biskupovi. Synodálna dimenzia je pre Cirkev konštitutívna. Spočíva v prichádzaní (con-venire) každého ľudu a kultúry, aby sa v Kristovi stali jedným a spolu kráčali za tým, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). V skutočnosti grécke slovo sýnodos, zložené z predložky syn, čo znamená „s“ a z odòs, čo znamená „cesta“, nám ponúka myšlienku „spoločného putovania“, a práve toto je skúsenosťou Božieho ľudu v dejinách spásy.

V pondelok, 6. októbra Biskupská synoda vstúpila do svojho pracovného režimu prvého dňa, ktorý otvoril svojim príhovorom opäť Svätý Otec rozprávaním o skale a uvažovaním nad aktuálnymi medzinárodnými udalosťami, keď povedal: „Len Božie slovo dáva ľudskému životu tú pevnosť, ktorú nie je možné nájsť v žiadnej inej oblasti: od kariéry k peniazom, ako nám to ukazuje nedávna svetová finančná kríza. Na piesku stavia ten, kto si zakladá len na viditeľných a hmatateľných veciach, na úspechu, kariére, peniazoch. Zdanlivo sú toto tie pravé hodnoty, ale teraz pri otrasoch veľkých bánk vidíme, že tieto peniaze sa strácajú, že nie sú ničím. Tak, ako všetky veci, ktoré sa zdajú byť hodnotné, na ktorých si zakladáme a ktoré sú len druhotnými vecami. Kto stavia svoj život na týchto hodnotách – na matériách, úspechu a na všetkom, čo sa nám takto zjavuje – stavia na piesku. “Potom Benedikt XVI. hovoril o Božom slove: „Naopak Božie slovo je skutočnou hodnotou, na ktorej máme zakladať náš život. Spomeňme si na Ježišove slová: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú (Mt 24, 35). Ľudsky povedané, slovo, naše ľudské slovo je takmer nič, iba dych, ktorý sa hneď po vyrieknutí stratí: zdá sa byť ničím. Ale ľudské slovo má neuveriteľnú silu: máme slová, ktoré tvoria dejiny. A navyše, Božie slovo je základom všetkého, je skutočnou realitou.“ Ďalej Svätý Otec nástojil, aby sme zmenili náš koncept realizmu. „Na to, aby sme boli realistami, musíme zmeniť naše myslenie“ o tom, že materiálne veci, veci, ktorých sa možno dotknúť sú silnejšie a istejšie. „Realista je ten, kto v Božom slove spozná základ všetkého. Realista je ten, kto stavia svoj život na tomto základe, ktorý zostáva natrvalo“.

V deň otvorenia synodálnych prác Svätý Otec otvoril aj biblický maratón nazvaný „Biblia dňom i nocou“, ktorý trval celý týždeň, do soboty 11. októbra. V týchto dňoch sa vo vysielaní niektorých talianskych kanálov čítala nepretržite Biblia. Svätý Otec začal čítanie úryvkom z knihy Genezis a počas ďalšieho pokračovania sa pri čítaní vystriedalo takmer 1200 ľudí. Čítanie Biblie ukončil vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, keď prečítal poslednú kapitolu z knihy Zjavenia apoštola Jána. Televízny prenos bol vysielaný z Baziliky Svätého kríža jeruzalemského v Ríme. Na čítanie Biblie sa organizátorom prihlásilo vyše 180- tisíc uchádzačov.

Biskupská synoda potom pokračovala vo svojom pravidelnom pracovnom režime, a v utorok 14. októbra na nej vystúpil aj Svätý Otec. Svoj príhovor zameral na tému základných kritérií biblickej exegézy, ďalej hovoril o rizikách sekularizmu a pozitivizmu v súvislosti so Svätým písmom ako aj o potrebe úzkeho vzťahu medzi exegézou a teológiou.

Ako Svätý Otec povedal, pre lepšie chápanie Biblie aj z hľadiska viery, sú potrební exegéti s kompletnou formáciou. Historicko-kritická metóda je pozitívna, ale je tiež potrebné, aby bola úplná – dodal Benedikt XVI., pričom sa odvolával na Dokument o interpretácii Biblie v Cirkvi, vydaný Pápežskou biblickou komisiou v roku 1993 pod jeho vedením – keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery. Ďalej pokračoval: „Počuli sme to najlepšie, čo nám môže vyplývať z exegézy, ale musíme uvažovať aj o rizikách. Historicko-kritická metóda pomáha chápať, že Sväté písmo nie je mytológiou, ale je skutočnými dejinami a že pomáha uchopiť hlbokú jednotu celého Písma. So svojimi príspevkami, ktoré sú často na vysokom akademickom stupni pomáha chápať celkovú skutočnosť, ale môže tiež privádzať k myšlienkam o Biblii ako o knihe, ktorá sa týka len minulosti.“ Benedikt XVI. sa potom zameral na druhý bod Konštitúcie II. vatikánskeho koncilu o Božom slove Dei Verbum keď povedal, že ak sa stráca hermeneutika viery, na jej mieste rastie hermeneutika pozitivizmu a sekularizmu, podľa ktorej Božského v dejinách niet a všetko sa redukuje len na ľudské ako tomu aktuálne nasvedčuje hlavný prúd v Nemecku, ktorý neguje vzkriesenie Krista a ustanovenie Eucharistie zo strany Božieho Syna. Podľa pápeža niet dôvodu na dualizmus, ktorý v súčasnosti rozdeľuje teológiu a exegézu a tiež že teológia, ktorá nie je založená na interpretácii Písma, je teológiou bez základu, rovnako ako nemá základ ani exegéza, ktorá nie je teologickou. V praxi to znamená – dodal v závere Benedikt XVI. -, že je potrebné rozšíriť formovanie budúcich exegétov.
V nedeľu, 19. októbra, Svätý Otec Pápež uskutočnil v poradí svoju 12. pastoračnú návštevu. Jej cieľom bolo mariánske pútnické miesto v talianskych Pompejách, kde ako on sám povedal vo svojej homílii, „prišiel som aj ja dnes na púť do Pompej, aby som si uctil spolu s vami Pannu Máriu, Kráľovnú presvätého ruženca. Prišiel som sem, aby som osobitným spôsobom zveril Božej Matke, v lone ktorej sa Slovo stalo telom, zhromaždenie Synody biskupov, ktorá sa vo Vatikáne uskutočňuje na tému: Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi.

 
Na záver Synody, Svätý Otec predsedal slávnostnej sv. omši v Bazilike sv. Petra. Vo svojej homílii, zdôraznil, že na prahu nového milénia je potrebné čerpať posilu predovšetkým z Božieho slova: „My všetci, ktorí sme sa zúčastnili synodálnych prác, odnášame si v nás obnovené vedomie že prvotnou úlohou Cirkvi na začiatku tohto nového milénia je predovšetkým čerpať stravu z Božieho slova, aby sa tak naše evanjelizačné úsilie mohlo stať účinným, aby sa stalo vhodným ohlasovaním pre dnešné časy. Je potrebné, aby táto cirkevná udalosť našla svoje miesto v každej komunite. Je potrebné transformovať Božie slovo do skutkov lásky, pretože iba tak sa stane ohlasovanie Evanjelia vierohodným, navzdory ľudským krehkostiam, ktoré poznačujú človeka. To predpokladá predovšetkým vnútorné poznanie Krista a vnímavé počúvanie jeho slova. – ls -