Nový dokument Kongregácie pre katolícku výchovu o mieste psychológie v kňazskej
formácii
Vatikán (30. októbra, RV) – V tlačovom stredisku Svätej stolice vo Vatikáne
dnes predstavili dokument Kongregácie pre katolícku výchovu s názvom: „Usmernenia
pre využívanie psychologických kompetencií pri prijímaní a formácii kandidátov
ku kňazstvu“.
Prefekt dikastéria kardinál Zenon Grocholewski uviedol
základné línie nového cirkevného dokumentu slovami: „Usmernenia, ktoré dnes predstavujeme,
sa zaoberajú využívaním psychologických kompetencií pri prijímaní a formácii
budúcich kňazov. Magistérium Cirkvi po II. vatikánskom koncile už viackrát vyzývalo
k využívaniu psychologických kompetencií v procese rozlišovania autentického
kňazského povolania, prv než kandidát prijme kňazskú vysviacku. Tento dokument sa
nezaoberá teoretickými vzťahmi medzi psychológiou, teológiou a spiritualitou a už
vôbec sa nechce vyjadrovať k rozličných psychologickým školám. Jeho zámerom je jednoznačne
poskytnúť orientácie praktického charakteru.“
Prv než sa
kardinál Grocholewski dostal k vysvetleniu základných línií dokumentu, zdôraznil dva
„konštitutívne aspekty, ktoré sú základom celej problematiky:
“Prvým
je, že dokument sa odvoláva na súčasný sociálno-kultúrny kontext, ktorý ovplyvňuje
mentalitu kandidátov ku kňazstvu, ktorí sa hlásia do seminára. Ide o to, že v určitých
prípadoch niektorí z nich prichádzajú z neuzdravenými zraneniami, ktoré môžu ovplyvňovať
a podmieňovať schopnosť napredovať na formačnej ceste ku kňazstvu.“ Medzi hlavné
súčasné negatívne vplyvy kardinál Grocholewski označil „konzum, nestabilitu
rodinných a sociálnych vzťahov, morálny relativizmus, pomýlené pohľady na sexualitu,
nestálosť vo vykonaných rozhodnutiach či systematické popieranie
objektívnych hodnôt“. Všetky tieto aspekty súčasnej mentality a prežité skúsenosti
kandidáta pred príchodom do seminára ovplyvňujú predovšetkým jeho citovú zrelosť,
ktorá často spôsobuje charakterovú krehkosť a negatívne ovplyvňuje vytrvalosť v povolaní.
Ako druhý aspekt zdôraznil kardinál Grocholewski dôležitosť integrity
kňazskej formácie, ktorá - ako o tom hovorí dokument „Pastores dabo vobis“ - má v sebe
obsahovať formáciu intelektuálnu, pastorálnu, a tiež ľudskú, ktorá je základom celej
kňazskej formácie.
Tieto dva aspekty, čiže „vplyv súčasného sociálno-kultúrneho
kontextu a nevyhnutnosť ľudskej formácie budúceho kňaza – si v súčasnosti podľa
kardinála Grocholewskeho vyžadujú využívanie psychologických vedeckých prístupov
v kňazských seminároch“. Potom kardinál Grocholewski predstavil základné línie
nového dokumentu, pričom zdôraznil, že „aj keď povolanie ku kňazstvu je
osobitným Božím darom, k jeho rozlišovaniu sú potrebné aj psychologické kompetencie“
(čl. 5a) a keďže tento Boží dar „sa nikdy neuskutočňuje mimo alebo nezávisle od
Cirkvi, ale vždy je prežívaný v Cirkvi a prostredníctvom Cirkvi“ (čl. 1a), „je
v kompetencii Cirkvi „rozlišovať spôsobilosť kandidátov ku kňazskej službe“ (1b).
Z ďalším príspevkom na tlačovej konferencii vystúpil poradca Kongregácie
pre Katolícku výchovu, psychológ otec Carlo Bresciani, ktorý sa sústredil na konkrétnu
pomoc psychológa v kňazskej formácii: „Pomoc psychológa spočíva v tom,
že sa umožní kandidátovi ku kňazstvu efektívnejšie zvládnutie nielen vlastných
slabostí, ale aj vlastných ľudských a duchovných schopností, ktoré mu umožnia
slobodnejšie a uvedomelejšie darovanie sa Bohu, v zodpovednom postoji voči
sebe samému a voči Cirkvi“ (čl. 9b). V takýchto prípadoch, psychologické kompetencie
jej vlastné, ako sú (psychologický diagnostický pohovor, testy, sprevádzanie a psychoterapia),
je potrebné vnímať ako pomoc a nie ako nahradenie formovateľov v seminároch. Je žiaduce,
aby psychológovia „boli integrovaní v celostnej formácii kandidátov ku kňazstvu“
(čl. 6d).
Je preto potrebné, aby tí, ktorí sa podujímajú na psychologickú
pomoc tohto charakteru, disponovali jednak vlastnou ľudskou a spirituálnou zrelosťou
a zároveň aby sa nechali inšpirovať „antropológiou, ktorá je plne v súlade s kresťanským
konceptom pohľadu na ľudskú osobu, na sexualitu, na povolanie ku kňazstvu a k celibátu,
tak, aby ich pôsobenie zohľadňovalo tajomstvo človeka v jeho osobnom dialógu s Bohom,
v súlade s víziou Cirkvi“ (Pastores dabo vobis, čl. 45). Ak by neboli k dispozícii
takýto odborníci, je potrebné zabezpečiť ich špecifickú prípravu k tomuto cieľu. –
ls –