Generálna audiencia Benedikta XVI.: Kristov kríž je stredobodom Pavlovho učenia
Vatikán (29. októbra, RV) – Dnes predpoludním sa pápež Benedikt XVI. stretol
s veriacimi na generálnej audiencii, ktorá sa konala na Námestí sv. Petra. Vo svojom príhovore
k prítomným pútnikom sa tentoraz zameral na vzťah apoštola Pavla ku Kristovmu krížu,
pričom vychádzal z Pavlovej osobnej skúsenosti obrátenia na ceste do Damasku. Po tejto
udalosti sa pre Pavla ukrižovaný Kristus stáva zmyslom života a motívom jeho horlivého
ohlasovania napriek všetkým ťažkostiam a nástrahám. Svätý Otec túto udalosť objasnil
nasledovne:
„Pri stretnutí s Ježišom sa mu vyjasnil ústredný význam kríža:
Pavol pochopil, že Ježiš zomrel a bol vzkriesený pre všetkých a aj pre neho osobne.
Obe tieto skutočnosti sú dôležité: univerzalita - to, že Ježiš skutočne
zomrel pre všetkých - a tiež subjektivita: Ježiš zomrel aj pre mňa. V kríži
sa prejavila Božia bezodplatná a milosrdná láska. Túto lásku Pavol zakúsil predovšetkým
sám na sebe (porov. Gal 2,20) a z hriešnika sa stal veriacim, z prenasledovateľa
apoštolom. Každodenne vo svojom novom živote okusoval, že spása je «milosťou»,
že všetko pramení z Kristovej smrti a nie z jeho vlastných zásluh, ktorých navyše
nebolo. Toto «evanjelium milosti» sa takto preňho stalo jediným spôsobom
chápania kríža a kritériom nielen pre jeho novú existenciu, ale aj odpoveďou
partnerom v diskusii.“
Benedikt XVI. ďalej vysvetlil,
že medzi Pavlovými diskutérmi boli predovšetkým Židia, ktorí sa spoliehali na vykonané
skutky, potom Gréci, ktorí sa proti krížu stavali svojou ľudskou múdrosťou, a napokon
heretické skupiny, ktoré si vytvárali vlastné ponímanie kresťanstva v závislosti od
svojho modelu života. Svätý Otec ďalej pokračoval:
„Pre sv. Pavla
kríž zaujíma základné prvoradé miesto v dejinách ľudstva, predstavuje ústredný
bod jeho teológie, pretože povedať «kríž» znamená povedať „spása ako
milosť darovaná každému stvoreniu“. Téma Kristovho kríža sa stáva podstatným
a prvoradým prvkom Apoštolovho ohlasovania, čoho jasným príkladom je
to, sa týkalo spoločenstva v Korinte. Zoči-voči cirkvi,
v ktorej sa znepokojujúcim spôsobom vyskytovali neporiadky a škandály, v ktorej
jednotu spoločenstva ohrozovali strany a vnútorné rozdelenia, naštrbujúce jednotu
Kristovho tela, Pavol sa predstavuje nie vznešenosťou slova alebo múdrosti,
ale ohlasovaním Krista, Krista ukrižovaného. Jeho silou nie je presvečivý jazyk, ale
paradoxne je to slabosť a rozochvenie toho, kto sa spolieha jedine na «Božiu
moc» (porov. 1 Kor 2,1-4).
Kríž, so všetkým tým,
čo predstavuje a teda aj pre teologické posolstvo, ktoré obsahuje, je
pohoršením a hlúposťou. Apoštol to tvrdí s takým impozantným dôrazom,
že je dobré vypočuť si jeho vlastné slová: «Lebo slovo kríža je bláznovstvom
pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou
mocou ... Bohu sa zapáčilo spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia
žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista,
pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo.» (1 Kor 1,18-23)“
Benedikt XVI. ďalej podrobnejšie rozobral otázku «pohoršenia» a «hlúposti»,
ktoré boli pripisované krížu z pohľadu vtedajších Židov a Grékov. Potom pokračoval:
„Prečo však sv. Pavol práve z tohto, zo slova kríža, urobil
základný bod svojho ohlasovania? Odpoveď nie je zložitá: Kríž zjavuje «Božiu
moc» (porov. 1 Kor 1,24) , ktorá sa odlišuje od ľudskej moci. Zjavuje totiž
jeho lásku: «Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo
je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.» (1 Kor 1,25) My, ktorých od
Pavla delia storočia, vidíme, že v dejinách zvíťazil kríž a nie tá múdrosť, ktorá
sa protiví krížu. Kríž je múdrosť, pretože robí viditeľným, kto je skutočne
Boh, čiže moc lásky, ktorá prichádza až na kríž, aby zachránila človeka.
Boh používa spôsoby a prostriedky, ktoré sa nám
na prvý pohľad zdajú iba slabosťou. Ukrižovaný odhaľuje na jednej strane slabosť človeka,
a na druhej strane pravú moc Božiu, čiže bezodplatnosť lásky: práve táto totálna gratuita
lásky je pravou múdrosťou. Toto sv. Pavol zakúsil na vlastnom tele a dosvedčuje to
rozličnými úsekmi svojej duchovnej cesty, ktoré sa stali vzťažnými bodmi
pre každého Ježišovho učeníka: «On mi povedal: ‚Stačí ti moja milosť,
lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.‛» (2 Kor 12,9); a tiež: «čo
je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných» (1 Kor 1,27).“
Ako
ďalej povedal Benedikt XVI., súhrn teológie kríža ponúka sv. Pavol v Druhom liste
Korinťanom (5, 14-21) kde je všetko zahrnuté medzi dvoma základnými výpoveďami: na
jednej strane Kristus zomrel za všetkých a na druhej strane Boh nás zmieril so sebou,
nezapočítajúc nám naše previnenia. Na základe tejto Pavlovej náuky Benedikt XVI. v
závere katechézy upriamil pozornosť prítomných veriacich na nasledovné výzvy:
„Aj
my musíme vstúpiť do tejto ‚služby zmierenia‛, ktorá zakaždým predpokladá
zrieknutie sa vlastnej nadradenosti a zvolenie si bláznovstva lásky. Sv. Pavol sa
zriekol svojho života obetujúc seba samého úplne pre službu zmierenia, kríža, ktorý
je spásou pre nás všetkých. A toto musíme vedieť urobiť aj my: môžeme nachádzať
našu silu práve v poníženosti lásky a našu múdrosť v slabosti zrieknutia
sa, aby sme takto vstúpili do Božej sily. My všetci musíme formovať svoj život touto
pravou múdrosťou: nežiť pre seba samých, ale žiť vo viere v toho Boha, o ktorom všetci
môžeme povedať: «Miloval ma a dal za mňa seba samého».“
Po
katechéze sa Svätý Otec prihovoril jednotlivým skupinám pútnikov v ich jazykoch. Oslovil
aj prítomných veriacich zo Slovenska:
„Srdečne vítam skupinu
slovenských pútnikov z Bratislavy. Bratia a sestry, budúcu nedeľu nás
Cirkev pozýva k modlitbe za zosnulých. Spomienka na nich nech nás privádza k uvažovaniu
o večnosti a nech nasmeruje náš život k hodnotám, ktoré sa nepominú. Rád žehnám
vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Na záver pápež
všetkým udelil apoštolské požehnanie. –jb-