2008-10-26 11:22:32

Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Nad situáciou Katolíckej cirkvi vo svete


RealAudioMP3 Tohoročný október je bohatý na udalosti, ktoré sa týkajú celej Katolíckej Cirkvi a jej poslania vo svete. Cez celé tri týždne prebiehali v Ríme zasadania generálnej biskupskej synody, ktoré slávnostne otvoril pápež Benedikt XVI. v bazilike sv. Pavla za hradbami. Pri hrobe apoštola národov sa okolo  nástupcu sv. Petra zišlo vyše 250 biskupov z celého sveta spolu s účastníkmi z kňazských a laických radov, aby sa tak zároveň zapojili do jubilejných osláv „Roku sv. Pavla“. Ako je známe, na synode biskupi rokovali o „Božom slove v živote a poslaní Cirkvi“. Je to téma, ktorá sa veľmi blízko týka misijnej povahy a činnosti Cirkvi, ktorú si veriaci na celom svete pripomínajú najmä v predposlednú celosvetovú misijnú nedeľu.

Biskupská synoda, jubilejný rok sv. Pavla a Božie slovo v poslaní Cirkvi nás priam vyzývajú, aby sme si uvedomili aspoň niekoľkými údajmi súčasnú situáciu Katolíckej Cirkvi na našej zemeguli, a to v duchu a z pohľadu apoštola národov a veľkého misionára sv. Pavla.

Celkový počet katolíkov na svete k 1.januáru 2007 je 1,130.750.000, čo tvorí 17,28% celkového počtu obyvateľov našej planéty, ktorý dosahuje 6 miliárd 542,824.000 osôb. Za jeden rok nás katolíkov pribudlo o 15,784.000, čo je pekný nárast. Vzrástlo však aj celkové obyvateľstvo na zemi, takže v pomere k nemu sa náš nárast percentuálne iba máličko zvýšil. Treba si tiež uvedomiť, že niektoré náboženstvá narastajú oveľa rýchlejšie vďaka prirodzenému prírastku, ktorý je u nás menší. Islam už nás počtom prevýšil a rozširuje sa aj zemepisne najmä v Európe prisťahovalcami. Je pravda, že s inými veriacimi v Ježiša Krista dnes dosahujeme dve miliardy, čiže asi 30% svetového obyvateľstva, ale z druhej strany je tu vyše dvoch tretín ľudstva, ktoré ešte nepozná Ježiša Krista. Sv. Pavol by nám dnes pripomenul to, čo napísal Rimanom: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno bude spasený. Ale ako budú vzývať tohto, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (Rim 10,15n). Náboženská štatistika nám privoláva na myseľ misijný príkaz samého Spasiteľa: „Choďte teda, učte všetky národy“ (Mt 28,19). Dnes je preto potrebná tak prvá evanjelizácia ako aj nové ohlasovanie evanjelia tam, kde už raz prijatá viera ochabla alebo zmizla.

Každého veriaceho poteší, že Cirkev rastie a napriek ťažkostiam sa vzmáha na všetkých svetadieloch. Treba to povedať najmä o Cirkvi v misiách. V Afrike je už vyše 158 miliónov katolíkov, za rok pribudlo 4,843.000 veriacich. V Ázii máme v mori takmer štyroch miliárd celkového obyvateľstva niečo menej ako 119 miliónov katolíkov s ročným prírastkom 1,894.000; tu je evanjelizácia najpotrebnejšia ale aj najťažšia.

Potešiteľný je vzrast pastierov v celej Cirkvi. Počet biskupov stúpol o 57; biskupské kolégium má dnes 4.898 členov okrem pápeža. Kňazov celkove pribudlo o 851; všade sa zaznamenal vzrast, len v Európe je pokles o 1.626 členov. Podobný jav sa ukazuje na počte seminaristov, ktorý všade stúpa, len v Európe nie. Je to jeden z povážlivých znakov krízy viery v niektorých krajoch starého kontinentu. Táto „tichá apostázia“ je spojená s úpadkom mravnosti najmä v oblasti lásky, ľudského života, manželstva a rodiny; ten úpadok začína nahlodávať aj slovenskú mládež a rodiny.

Cirkev neprestáva vykonávať veľkú činnosť v katolíckych školách od materských až po univerzity s mnohými miliónmi žiakov. Dobročinnú a zdravotnícku službu vykonáva zväčša rastúci počet nemocníc, ošetrovateľských centier, domov pre starých, poškodených a chronicky chorých; ponajviac v misijných krajoch má dôležitú úlohu 528 ústavov pre malomocných a 9.308 sirotincov.

Katolícka Cirkev pokračuje teda vo svojej službe všetkým ľuďom, ktorú vykonáva na rôznych poliach pre dobro celej spoločnosti. Napriek tomu Cirkev je stále prenasledovaná alebo utláčaná vo viacerých krajinách; stačí spomenúť zabíjanie kresťanov a ničenie ich kostolov, ústavov a domov v Indii, zákaz činnosti v niektorých islamských štátoch, ako aj iné obmedzovanie náboženskej slobody. Hlavná úloha Cirkvi ostáva hlásanie Kristovho posolstva vo svete, čiže evanjelizácia a nová evanjelizácia. Inými slovami šírenie Božieho slova najmä pomocou Svätého písma.

Na biskupskej synode sa ozvalo veľa hlasov a návrhov, ako hlásať a šíriť Božie slovo tak ústne v kázniach a v liturgii, vyučovaním náboženstva, prednáškami, v biblických krúžkoch, ako aj rozširovaním Svätého Písma, najmä Nového zákona. Každý kresťan by si mal občas prečítať nejakú stať z Písma. Stále viac ľudí si denne prečíta niekoľko viet z evanjelia. Synodálni otcovia zhrnuli svoje návrhy a predložili ich Sv.Otcovi, aby ich svojou autoritou potvrdil a organicky skĺbil do apoštolskej posynodálnej exhortácie, ako sa to robí už vyše tridsať rokov. Zo synody zaiste vyjdú dôležité postrehy, ktoré sa rozlejú do celej Cirkvi tak ako okysličená krv sa zo srdca rozlieva do všetkých orgánov tela a zachováva ich pri zdraví. Každý z nás môže denne čerpať z prameňa živej vody, ktorým je Nový zákon.



Jozef kard. Tomko








All the contents on this site are copyrighted ©.