Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Nad situáciou Katolíckej cirkvi vo svete
Tohoročný október
je bohatý na udalosti, ktoré sa týkajú celej Katolíckej Cirkvi a jej poslania vo svete.
Cez celé tri týždne prebiehali v Ríme zasadania generálnej biskupskej synody, ktoré
slávnostne otvoril pápež Benedikt XVI. v bazilike sv. Pavla za hradbami. Pri hrobe
apoštola národov sa okolo nástupcu sv. Petra zišlo vyše 250 biskupov z celého sveta
spolu s účastníkmi z kňazských a laických radov, aby sa tak zároveň zapojili do jubilejných
osláv „Roku sv. Pavla“. Ako je známe, na synode biskupi rokovali o „Božom slove v živote
a poslaní Cirkvi“. Je to téma, ktorá sa veľmi blízko týka misijnej povahy a činnosti
Cirkvi, ktorú si veriaci na celom svete pripomínajú najmä v predposlednú celosvetovú
misijnú nedeľu.
Biskupská synoda, jubilejný rok sv. Pavla a Božie
slovo v poslaní Cirkvi nás priam vyzývajú, aby sme si uvedomili aspoň niekoľkými údajmi
súčasnú situáciu Katolíckej Cirkvi na našej zemeguli, a to v duchu a z pohľadu apoštola
národov a veľkého misionára sv. Pavla.
Celkový počet katolíkov
na svete k 1.januáru 2007 je 1,130.750.000, čo tvorí 17,28% celkového počtu obyvateľov
našej planéty, ktorý dosahuje 6 miliárd 542,824.000 osôb. Za jeden rok nás katolíkov
pribudlo o 15,784.000, čo je pekný nárast. Vzrástlo však aj celkové obyvateľstvo na
zemi, takže v pomere k nemu sa náš nárast percentuálne iba máličko zvýšil. Treba si
tiež uvedomiť, že niektoré náboženstvá narastajú oveľa rýchlejšie vďaka prirodzenému
prírastku, ktorý je u nás menší. Islam už nás počtom prevýšil a rozširuje sa aj zemepisne
najmä v Európe prisťahovalcami. Je pravda, že s inými veriacimi v Ježiša Krista dnes
dosahujeme dve miliardy, čiže asi 30% svetového obyvateľstva, ale z druhej strany
je tu vyše dvoch tretín ľudstva, ktoré ešte nepozná Ježiša Krista. Sv. Pavol by nám
dnes pripomenul to, čo napísal Rimanom: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno bude spasený.
Ale ako budú vzývať tohto, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli?
A ako počujú bez kazateľa?“ (Rim 10,15n). Náboženská štatistika nám privoláva na myseľ
misijný príkaz samého Spasiteľa: „Choďte teda, učte všetky národy“ (Mt 28,19). Dnes
je preto potrebná tak prvá evanjelizácia ako aj nové ohlasovanie evanjelia tam, kde
už raz prijatá viera ochabla alebo zmizla.
Každého veriaceho
poteší, že Cirkev rastie a napriek ťažkostiam sa vzmáha na všetkých svetadieloch.
Treba to povedať najmä o Cirkvi v misiách. V Afrike je už vyše 158 miliónov katolíkov,
za rok pribudlo 4,843.000 veriacich. V Ázii máme v mori takmer štyroch miliárd celkového
obyvateľstva niečo menej ako 119 miliónov katolíkov s ročným prírastkom 1,894.000;
tu je evanjelizácia najpotrebnejšia ale aj najťažšia.
Potešiteľný
je vzrast pastierov v celej Cirkvi. Počet biskupov stúpol o 57; biskupské kolégium
má dnes 4.898 členov okrem pápeža. Kňazov celkove pribudlo o 851; všade sa zaznamenal
vzrast, len v Európe je pokles o 1.626 členov. Podobný jav sa ukazuje na počte seminaristov,
ktorý všade stúpa, len v Európe nie. Je to jeden z povážlivých znakov krízy viery
v niektorých krajoch starého kontinentu. Táto „tichá apostázia“ je spojená s úpadkom
mravnosti najmä v oblasti lásky, ľudského života, manželstva a rodiny; ten úpadok
začína nahlodávať aj slovenskú mládež a rodiny.
Cirkev neprestáva
vykonávať veľkú činnosť v katolíckych školách od materských až po univerzity s mnohými
miliónmi žiakov. Dobročinnú a zdravotnícku službu vykonáva zväčša rastúci počet nemocníc,
ošetrovateľských centier, domov pre starých, poškodených a chronicky chorých; ponajviac
v misijných krajoch má dôležitú úlohu 528 ústavov pre malomocných a 9.308 sirotincov.
Katolícka Cirkev pokračuje teda vo svojej službe všetkým ľuďom, ktorú vykonáva na
rôznych poliach pre dobro celej spoločnosti. Napriek tomu Cirkev je stále prenasledovaná
alebo utláčaná vo viacerých krajinách; stačí spomenúť zabíjanie kresťanov a ničenie
ich kostolov, ústavov a domov v Indii, zákaz činnosti v niektorých islamských štátoch,
ako aj iné obmedzovanie náboženskej slobody. Hlavná úloha Cirkvi ostáva hlásanie Kristovho
posolstva vo svete, čiže evanjelizácia a nová evanjelizácia. Inými slovami šírenie
Božieho slova najmä pomocou Svätého písma.
Na biskupskej synode
sa ozvalo veľa hlasov a návrhov, ako hlásať a šíriť Božie slovo tak ústne v kázniach
a v liturgii, vyučovaním náboženstva, prednáškami, v biblických krúžkoch, ako aj rozširovaním
Svätého Písma, najmä Nového zákona. Každý kresťan by si mal občas prečítať nejakú
stať z Písma. Stále viac ľudí si denne prečíta niekoľko viet z evanjelia. Synodálni
otcovia zhrnuli svoje návrhy a predložili ich Sv.Otcovi, aby ich svojou autoritou
potvrdil a organicky skĺbil do apoštolskej posynodálnej exhortácie, ako sa to robí
už vyše tridsať rokov. Zo synody zaiste vyjdú dôležité postrehy, ktoré sa rozlejú
do celej Cirkvi tak ako okysličená krv sa zo srdca rozlieva do všetkých orgánov tela
a zachováva ich pri zdraví. Každý z nás môže denne čerpať z prameňa živej vody, ktorým
je Nový zákon.