Vatikán (24.
októbra, RV) – Uplynulú nedeľu pápež Benedikt XVI. uskutočnil v poradí svoju 12. pastoračnú
návštevu. Jej cieľom bolo mariánske pútnické miesto v talianskych Pompejách. Vo svojej
homílii počas slávnostnej sv. omši sa obrátil na veriacich slovami: „Kráčajúc
po stopách božieho služobníka Jána Pavla II. prišiel som aj ja dnes na púť do Pompej,
aby som si uctil spolu s vami Pannu Máriu, Kráľovnú presvätého ruženca. Prišiel som
sem, aby som osobitným spôsobom zveril Božej Matke, v lone ktorej sa Slovo stalo telom,
zhromaždenie Synody biskupov, ktorá sa vo Vatikáne uskutočňuje na tému: Božie slovo
v živote a v poslaní Cirkvi. Moja dnešná návšteva sa uskutočňuje aj v deň, kedy Cirkev
slávi Svetový deň misií. Kontemplujúc v Márii tú, ktorá prijala v sebe Božie slovo
a darovalo ho svetu, prosme počas tejto svätej omši za všetkých, ktorí v Cirkvi darúvajú
svoju energiu v službe ohlasovania Evanjelia všetkým národom. Ďakujem vám, drahí bratia
a sestry, za vaše prijatie! Objímam vás všetkých s otcovskou láskou a som vám vďačný
za modlitby, ktoré z tohto miesta neprestajne stúpajú k nebu, za Petrovho nástupcu
a za potreby celej univerzálnej Cirkvi“. Po slávnostnej sv. omši
sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa
im prihovoril, pričom zdôraznil potrebu modlitby vzhľadom na misijné poslanie Cirkvi,
keďže práve v nedeľu sa slávil 82. Svetový deň misií: „Práve v tomto mesiaci október,
v mesiaci misií a ruženca, sú mnohí veriaci a mnohé komunity, ktoré obetujú modlitbu
sv. ruženca práve za misionárov a za evanjelizáciu! Preto som rád, že práve
dnes môžem byť tu v Pompejách, v najvýznamnejšej mariánskej svätyni zasvätenej práve
Panne Márii ružencovej. Táto skutočnosť mi dáva príležitosť ešte viac zdôrazniť, že
najdôležitejším misionárskym úsilím každého z nás je modlitba, pretože práve
modlitbou sa pripravuje cesta pre Evanjelium. Modlitbou sa otvárajú srdcia pre tajomstvo
Boha a duše sa disponujú pre prijatie Jeho spásonosného slova. Dnešný
deň nám poskytuje ešte aj ďalší dôvod k radosti: práve dnes v Lisieux sú blahorečení
Louis Martin a Zélie Guérin, rodičia sv. Terézie od Dieťaťa Ježiš, ktorú pápež Pius
XI. vyhlásil za patrónku misií. Títo noví blahoslavení sprevádzali a zdieľali svojimi
modlitbami a ich evanjeliovým svedectvom putovanie ich dcéry, ktorú si Pán povolal,
aby sa mu bezvýhradne zasvätila za múrmi Karmela. Práve tam, v skrytosti kláštornej
klauzúry sv. Terézia uskutočnila svoje poslanie: „V srdci Cirkvi, moja matka, ja budem
láskou“ (Manuscrits autobiographiques, Lisieux 1957, 229). Pri príležitosti blahorečenia
manželov Martinovcov, by som rád poukázal ešte aj na ďalší úmysel, ktorý nosím v srdci.
Rodina a jej nenahraditeľné miesto vo výchove detí k univerzálnemu duchu, otvorenému
a zodpovednému za svet a jeho problémy, podobne ako aj jej dôležité miesto v príprave
k prijatiu povolania k misiám. Keď teda dnes aj my nasledujeme putovanie mnohých rodín
do tejto svätyne, ktoré sa uskutočnilo pred mesiacom, prosme o materinské orodovanie
Panny Márie z Pompej pre všetky rodinné bunky vo svete, pričom už myslíme na VI. svetové
stretnutie rodín, ktoré sa uskutoční v januári 2009 v Mexiku.“
„V
minulom storočí bolo vďaka pokroku vedy a techniky v chirurgii možné úspešne zasiahnuť
v mnohých prípadoch. Uzdravenie, ktoré bolo často v mnohých prípadoch považované len
za nepravdepodobnú možnosť, je tak dnes bežnou a realizovateľnou perspektívou. Z tohto
konštatovania sa však rodí aj riziko – riziko opustenosti pacienta vo chvíli, keď
sa dozvedá, že želané výsledky sa nedostavujú“ – týmito slovami sa v pondelok
Svätý Otec prihovoril účastníkom 110. národného kongresu Talianskej komory chirurgov,
ktorých prijal na osobitnej audiencii vo Vatikáne. Vo svojom príhovore sa Benedikt
XVI. zameral na hodnotu každého človeka a na dôležitosť lekárskeho poslania v spoločnosti,
keď povedal: „Právom sa dnes, v čase takého veľkého technologického pokroku hovorí
o potrebe poľudšťovania medicíny rozvojom tých jej čŕt v správaní sa lekára, ktoré
lepšie zodpovedajú dôstojnosti chorého človeka, človeka, ktorému sa lekár vkladá do služby.“
Potom dodal Benedikt XVI. slová o tom, že rešpekt voči ľudskej dôstojnosti si
vyžaduje bezpodmienečný rešpekt každého jednotlivca, narodeného či nenarodeného, zdravého
či chorého, bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza.
V stredajšej katechéze
počas generálnej audiencie Svätý Otec pokračoval v rozprávaní o sv. Pavlovi, apoštolovi
národov, keď povedal: “V katechéze v rozprávaní o sv. Pavlovi budeme teraz uvažovať
o centrálnom postavení Ježiša Krista v jeho učení. Pavol káže o Kristovi ako o ukrižovanom
a zmŕtvychvstalom Pánovi, živom a prítomnom vo vnútri Cirkvi. Hlása Kristovo vtelenie,
ale rovnako tiež jeho predchádzajúce bytie s Otcom pred všetkými vekmi. Jeho slová
o Kristovom predošlom bytí v nás evokujú tú časť Starého zákona, ktorá opisuje Božiu
múdrosť ako bytie s Ním pred stvorením a predtým ako prebýval medzi ľuďmi (porov.
Prís 8, 22-23). Pavol tak Krista predstavuje ako “Božiu múdrosť” (1Kor 1, 24) a uskutočnenie
Otcovho spásonosného plánu. – ls -