Cirkev a svet: Návšteva Benedikta XVI. v Pompejach

Svätý Otec navštívil včera Pompeje na juhu Talianska. Do oblasti pri Neapolskom zálive zavítal už po druhýkrát. Prvýkrát sa tak stalo pred desiatimi rokmi, v máji 1998, keď bol ešte prefektom Kongregácie pre náuku viery. Návšteva bola vtedy súčasťou púte dikastéria a jej súčasťou bola okrem návštevy Svätyne Preblahoslavenej Panny Márie aj návšteva archeologických pamiatok. Tento rok navštívil Svätý Otec pútnické miesto Panny Márie Ružencovej, aby pod jej ochranu zveril rozhodnutie Biskupskej synody, aby zveril biskupom rodiny a aby prosil od Panny Márie s Cirkvou v Pompejach a veriacimi za ich jednotu, partnerskú vernosť a odvahu vychovávať deti vo viere. O návšteve Svätého Otca budeme hovoriť v našej dnešnej rubrike.

Pompeje – história a dnešok
Pompeje sa nachádzajú na juhu Talianska, asi 20 km od Neapolu – je to oblasť známa svojim podnebím a prírodnými krásami. 20-tisícové Pompeje prosperovali v minulosti najmä z obchodu s vínom, olivovým olejom a rybami. Úrodnú pôdu prinášala sopka Vezuv, vďaka ktorej sa obilie rodilo trikrát v roku. Pompeje však zničil v roku 79 výbuch sopky, ktorý pripravil o život tisíce ľudí a mesto pochoval pod niekoľko metrový sopečný popol, ktorý ho uchoval počas dlhého obdobia 1600 rokov. Výskum Pompejí sa začal v 16. storočí a vďaka nemu sa tak opäť svetu predstavili chrámy, amfiteáter, fresky či paláce. Dnes sú Pompeje známe a vyhľadávané archeológmi a turistami, ktorých prichádzajú každoročne takmer tri milióny.
Blahoslavený Bartolo Longo

Ako sme už spomínali, staré rímske mesto Pompeje zničila láva sopky Vezuv v roku 79 po Kristovi. Mesto bolo obnovené a ožilo po stovkách rokoch ako kresťanské, predovšetkým z iniciatívy laika, dnes blahoslaveného Bartola Longa, ktorý bol veľkým šíriteľom modlitby svätého Ruženca. Za blahoslaveného ho v roku 1980 vyhlásil Ján Pavol II. Bol to neapolský advokát s negatívnou životnou skúsenosťou, pretože sa zaplietol do špiritizmu.


Narodil sa 11. februára 1841. V Neapoli vyštudoval právo. Po búrlivej mladosti, najmä vďaka jednému zo svojich profesorov a istému dominikánskemu pátrovi, sa vrátil do lona Katolíckej cirkvi, k viere, v ktorej bol vychovaný.
Jedného dňa, plný úzkosti a pocitu silného vnútorného zármutku a obáv o spásu svojej duše, jasne počul v srdci hlas: "Ak hľadáš spásu, rozširuj ruženec."
Bola to Panna Mária, čo sa mu prihovorila. Zvony ich malého kostolíka práve zvonili poludnie. Po modlitbe Anjel Pána padol na kolená a s pevným rozhodnutím povedal: Ak je to prísľub od Panny Márie, že ten, kto rozširuje ruženec bude spasený, tak ja neopustím túto zem bez toho, aby som ho nerozširoval. Od tej chvíle začal tento blahoslavený svoj pravý a skutočný proces prispôsobovania sa ružencu.
Ako laik sa telom a dušou zasvätil službe chudobným a šíreniu radostnej zvesti evanjelia. Po mimoriadnom zážitku viery sa stal horlivým a takmer neúnavným celoživotným apoštolom svätého ruženca a tým aj mariánskej úcty. Pričinil sa o vybudovanie kostola zasväteného Ružencovej Panny Márie. 13. novembra 1875 doň doniesol jej zázračný obraz. Odvtedy sem začali prúdiť mariánski ctitelia. Blahoslavený Longo sa potom postaral o vybudovanie terajšej Baziliky Panny Márie, ktorej základný kameň bol posvätený 8. mája 1876. Posviacka baziliky sa konala v roku 1891.
V tejto súvislosti spomeňme známu miestnu ikonu Panny Márie Ružencovej, sediacej na tróne v náručí s malým Ježiškom. Pri jej nohách sú svätý Dominik a svätá Katarína Sienská. Panna Mária drží v ľavej ruke ruženec. Tento obraz Longovi darovala rehoľná sestra Mária Concetta De Litalová z jedného neapolského kláštora. Autorom obrazu je neznámy žiak zo školy Lukáša Giordana. Obraz po jeho reštaurovaní 23. apríla 1965 vo vatikánskej bazilike korunoval pápež Pavol VI. Dňa 16. októbra 2002 sa obraz vrátil na Svätopeterské námestie na výslovnú žiadosť pápeža Jána Pavla II. Pri ňom, to jest v prítomnosti Panny Márie chcel a aj podpísal apoštolský list Rosarium Virginis Marie, ktorým vyhlásil päť nových tajomstiev svetla a otvoril aj osobitný Rok svätého ruženca. V rozprávaní o blahoslavenom Bartolovi Longovi spomeňme, že zaviedol prax 15.-tich sobôt, začal vydávať časopis Ruženec a Nové Pompeje, ktorý dnes vychádza v 260 tisícovom náklade po taliansky a po anglicky. Blahoslavený Bartolo Longo zomrel 5. októbra 1926. Svätyňu v Pompejach ročne navštívia 4 milióny pútnikov z celého sveta. V Jubilejnom roku ich prišlo až 6 miliónov.
Pápež Ján Pavol II. v Pompejach
Minulý týždeň sme si pripomenuli 30. výročie od nástupu pápeža Jána Pavla II. na Petrov stolec. Spomeňme si teda aj na jeho návštevu Pompejí v októbri 2003. Bola to jeho 143. pastoračná cesta mimo Ríma a veriacim sa vtedy aj takto prihovoril:
„Dnes, tak ako aj v časoch antických Pompejí, je nevyhnutné ohlasovať Krista spoločnosti, ktorá sa vzďaľuje od kresťanských hodnôt, či dokonca na nich zabúda. Ďakujem talianskym štátnym predstaviteľom, že pomohli zorganizovať túto moju púť, ktorú som začal od antického mesta. V duchu som tak prešiel po moste dialógu, plodného dialógu z kultúrneho a duchovného hľadiska. Na pozadí antických Pompejí ruženec dostáva viac ako symbolickú hodnotu obnovujúcej sily kresťanského ohlasovania v súčasnom svete. Čo je vlastne ruženec? Zhrnutie evanjelia. Neustále nás navracia k základným scénam z Kristovho života, a tak akoby nám dával „dýchať“ jeho tajomstvo. Ruženec je privilegovanou cestou kontemplácie. Je to, mohli by sme povedať, aj cestou Panny Márie. Kto viac ako ona Krista pozná a miluje ho?“
Pompeje a Benedikt XVI.
A vráťme sa do súčasnosti. Cirkev v Pompejach očakávala s veľkou radosťou Svätého Otca a to najmä v nádeji obnovenia kresťanského života. Práve tak to vyjadril v rozhovore aj miestny arcibiskup Carlo Liberati, ktorý okrem iného povedal:

„Mám pocit, že práve takúto obnovu národ veľmi potrebuje. Uvediem príklad: každý deň sem prichádzajú ľudia, aby si nechali požehnať svoje autá svätenou vodou. Aj ja som mal to šťastie stretnúť štyroch či piatich takýchto ľudí a povedal som im: „Majte sa na pozore pred takýmito poverami! Predovšetkým si máte obnovovať srdcia, vedomie, správanie kresťanského života a nie autá! Veď hriechy nepáchajú autá, ale my, ľudia! Verím, že Svätý Otec nám teda dodá silu a pomôže v tejto duchovnej obnove“

Homília Svätého Otca

Na mariánskom pútnickom mieste slávil včera predpoludním Svätý Otec aj slávnostnú sv. omšu. Vo svojej homílii sa obrátil na veriacich so slovami:

„Kráčajúc po stopách Božieho služobníka Jána Pavla II. prišiel som aj ja dnes na púť do Pompejí, aby som si uctil spolu s vami Pannu Máriu, Kráľovnú presvätého ruženca. Prišiel som sem, aby som osobitným spôsobom zveril Božej Matke, v lone ktorej sa Slovo stalo telom, zhromaždenie Synody biskupov, ktorá sa vo Vatikáne uskutočňuje na tému: Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi. Moja dnešná návšteva sa uskutočňuje aj v deň, kedy Cirkev slávi Svetový deň misií. Kontemplujúc v Márii tú, ktorá prijala v sebe Božie slovo a darovalo ho svetu, prosme počas tejto svätej omši za všetkých, ktorí v Cirkvi darúvajú svoju energiu v službe ohlasovania Evanjelia všetkým národom. Ďakujem vám, drahí bratia a sestry, za vaše prijatie! Objímam vás všetkých s otcovskou láskou a som vám vďačný za modlitby, ktoré z tohto miesta neprestajne stúpajú k nebu, za Petrovho nástupcu a za potreby celej univerzálnej Cirkvi“.

Potom nasledoval príhovor pred modlitbou Anjel Pána, v ktorom zveril Svätý Otec dôležité úmysly Cirkvi a celého ľudstva Panne Márii:

“Osobitným spôsobom prosíme o zhromaždenie biskupov na Synode, ktorá sa uskutočňuje v Ríme na tému: „Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi“, aby priniesla ovocie opravdivej obnovy v každej kresťanskej komunite. Ďalším osobitným úmyslom je dnešný Svetový deň misií, ktorý v tomto roku sv. Pavla, prichádza k nám v znamení slov apoštola národov: „beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9,16). Práve v tomto mesiaci október, v mesiaci misií a ruženca, sú mnohí veriaci a mnohé komunity, ktoré obetujú modlitbu sv. ruženca práve za misionárov a za evanjelizáciu! Preto som rád, že práve dnes môžem byť tu v Pompejach, v najvýznamnejšej mariánskej svätyni zasvätenej práve Panne Márii ružencovej. Táto skutočnosť mi dáva príležitosť ešte viac zdôrazniť, že najdôležitejším misionárskym úsilím každého z nás je modlitba, pretože práve modlitbou sa pripravuje cesta pre Evanjelium. Modlitbou sa otvárajú srdcia pre tajomstvo Boha a duše sa disponujú pre prijatie Jeho spásonosného slova.” -sg, archív VR-