Svätý Otec minulú nedeľu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne
slávnostne vyhlásil štyroch nových svätých- talianskeho kňaza Gaetana Errica, švajčiarsku
klarisku Máriu Bernardu Bütlerovú, indickú rehoľníčku Alfonzu od Nepoškvrneného počatia
a ekvádorskú laičku Narcisu de Jesús. V závere slávnosti sa pred modlitbou Anjel
Pána prihovoril zhromaždeným veriacim: „Chcel by som adresovať
svoj pozdrav všetkým pútnikom, ktorí z rozličných krajín prišli v hojnom počte vzdať
úctu novým svätým. Srdečne pozdravujem anglicky hovoriacich pútnikov, osobitne
oficiálnu delegáciu z Indie a všetkých, ktorí prišli osláviť kanonizáciu sv. Alfonzy
od Nepoškvrneného Počatia. S veľkou radosťou vítam nemecky hovoriacich
veriacich, obzvlášť pozdravujem oficiálnu delegáciu Švajčiarska ako aj františkánske
misijné sestry Panny Márie Pomocnice. Na záver pápež oslovil taliansky
hovoriacich veriacich a všetkých vyzval k modlitbe sv. ruženca, a to osobitne na úmysel
zastavenia násilia vo svete: „So srdečným pozdravom sa napokon obraciam
na taliansky hovoriacich pútnikov, osobitne na duchovných synov sv. Gaetana Errica
a na veriacich z Neapola a Kampánie.Drahí priatelia, v životoch svätých zakaždým
nachádzame mocnú duchovnú prítomnosť Panny Márie. Rád by som v tomto mesiaci októbri
zdôraznil ich oddanosť modlitbe ruženca, ako prostriedku každodenného zjednotenia
s Ježišom, ako prameňa inšpirácie a útechy, ako nástroja príhovoru za potreby Cirkvi
podľa úmyslov pápeža. V tejto súvislosti vás pozývam modliť sa za
zmierenie a pokoj v niekoľkých situáciách, vyvolávajúcich alarm a veľké utrpenie:
myslím na obyvateľstvo Severného Kivu, v Demokratickej republike Kongo a myslím na
násilie proti kresťanom v Iraku a Indii, ktoré denne spomínam Pánovi. Vzývajme ochranu
Márie, Kráľovnej svätých, aj pre práce Biskupskej synody, zhromaždenej v týchto dňoch
vo Vatikáne.“
V stredu počas generálnej audiencie sa Svätý
Otec vo svojej katechéze, ktorou pokračoval v téme o živote svätého Pavla, zameral
na jeho náuku o Cirkvi. Najprv vysvetlil pôvod samotného termínu „cirkev“, po grécky
„ekklēsía”, ktoré označuje zhromaždenie izraelského ľudu, zvolaného
Bohom a potom poukázal na to, že Pavol používa termín „ekklēsía” na dvoch
úrovniach: jednak na označenie jednotlivých miestnych kresťanských spoločenstiev,
a tiež na označenie celej Cirkvi ako takej. Svätý Otec zdôraznil, že Cirkev nie
je nejakým združením ľudského pôvodu, ale že sa zrodila Božím povolaním. To je podľa
jeho slov aj podstatou jej jednoty: “On ju povolal a preto je jedna
vo všetkých jej realizáciách. Božia jednota tvorí jednotu Cirkvi na všetkých miestach,
kde sa nachádza. Pavol neskôr v Liste Efezanom obšírne rozpracuje pojem jednoty Cirkvi,
v nadväznosti na pojem Božieho ľudu, Izraela, považovaného prorokmi za „Božiu nevestu“,
povolanú žiť v manželskom vzťahu s ním. Pavol prezentuje jedinú Cirkev Božiu ako „Kristovu
nevestu“ v láske, ako jedno telo a jedného ducha so samotným Kristom.“ Posledným
aspektom, na ktorý pápež upriamil pozornosť poslucháčov pred záverečným zhrnutím,
je rodinná povaha cirkvi, charakterizovaná obrazom Cirkvi ako domácnosti, ako Božieho
domu: Apoštol nám pomáha stále hlbšie porozumieť tajomstvo Cirkvi v jej rozličných
rozmeroch Božieho zhromaždenia vo svete. Sme Božím chrámom vo svete,
miestom, kde Boh reálne prebýva, a sme súčasne spoločenstvom, rodinou Boha, ktorý
je láska. Ako rodina a dom Boží musíme vo svete uskutočňovať Božiu lásku a tak v sile,
pochádzajúcej z viery, byť miestom a znakom jeho prítomnosti. Modlime sa k Pánovi,
nech nám dá, aby sme boli vždy viac jeho Cirkvou, jeho Telom, miestom prítomnosti
jeho lásky v tomto svete a v našich dejinách.
Počas zasadania 12. generálneho
zhromaždenia biskupskej synody, ktoré pokračuje vo Vatikáne sa prítomným vo štvrtok
prihovoril aj pápež Benedikt XVI. Zameral sa v ňom na základné kritériá biblického
výkladu, pričom poukázal na riziká sekularizmu a pozitivizmu v súvislosti so Svätým
písmom ako aj na potrebu úzkeho vzťahu medzi exegézou a teológiou, keď povedal:
„Počuli sme to najlepšie, čo nám môže vyplývať z exegézy, ale musíme uvažovať aj o rizikách.
Historicko-kritická metóda pomáha chápať, že Sväté písmo nie je mytológiou, ale že
to sú skutočné dejiny a že pomáha uchopiť hlbokú jednotu celého Písma. So svojimi
príspevkami, ktoré sú často na vysokom akademickom stupni pomáha chápať celkovú skutočnosť,
ale môže tiež privádzať k myšlienkam o Biblii ako o knihe, ktorá sa týka len minulosti.“
Vo
štvrtok vydal pápež Benedikt XVI. posolstvo ku Svetovému dňu pre výživu, ktoré adresoval
riaditeľovi Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Jacquesovi Dioufovi,
v ktorom uviedol, že účinná kampaň zameraná proti hladu si vyžaduje viac ako len jednoduché
vedecké štúdie na to, aby sme mohli čeliť klimatickým zmenám a aby mohlo byť poľnohospodárstvo
na prvom mieste v oblasti výživy. Svätý Otec v posolstve vyzval medzinárodné spoločenstvá
k odvážnym opatreniam, ktoré by rešpektovali dôstojnosť človeka a dodal:
Prečo
nie je možné predchádzať tomu, aby toľko ľudí netrpelo hladom a to až do tých najextrémnejších
dôsledkov? Je veľa dôvodov, pre ktoré naďalej spoločne existujú bohatstvo a bieda.
Jedným z nich je nezadržateľný beh za konzumom a potom je tu tiež nedostatok vôle
zastaviť egoizmus štátov či skupín v krajinách.“ Podľa neho je preto potrebné
znovuobjaviť hodnotu človeka „v dimenzii individuálna či spoločenstva“ v základe,
ktorým je rodinný život a zamerať sa na podporu efektívnej sociálnej spravodlivosti
vo vzťahoch medzi národmi. –dl–