V našej pravidelnej
rubrike: Očami viery, vedy a kultúry, sme minulý týždeň venovali pozornosť téme: Internet
– ako veľká výzva pre globálnu komunikáciu a novú evanjelizáciu. Dnes by sme sa hlbšie
pozastavili aj pri jeho limitoch či nebezpečenstvách, ktoré využívanie tohto moderného
prostriedku komunikácie v sebe skrýva. O týchto nebezpečenstvách hovoril vo svojom
príhovore už Ján Pavol II., počas Svetového dňa masovokomunikačných prostriedkov,
12. marca 2002, keď povedal: „Vyvstáva však niekoľko otázok, ktoré si treba položiť,
ba čo viac ozrejmiť pri využívaní internetu pre evanjelizáciu. Jednou z jeho základných
vlastností je, že poskytuje takmer nekonečné množstvo informácií, z ktorých mnohé
trvajú len okamih. V kultúre, ktorá sa živí pominuteľným, je preto ľahké upadnúť
do nebezpečia, že sa uverí tomu, že fakty sú dôležitejšie ako hodnoty. Internet ponúka
množstvo poznatkov, ale neučí hodnotám a ak sa tieto hodnoty zanedbávajú odnáša si
to naša vlastná ľudskosť – človek ľahko stráca z dohľadu svoju transcedentnú dôstojnosť.
Napriek obrovskému potenciálu dobrého a osožného, sú nám všetkým dobre známe aj niektoré
ponižujúce a škodlivé spôsoby využívania internetu. Zodpovednosť za garantovanie toho,
aby tento skvelý a obdivuhodný nástroj slúžil všeobecnému dobru a nestal sa škodlivým,
majú určite aj orgány činné vo verejnej správe. Internet navyše, radikálnym spôsobom
mení psychologický vzťah človeka s priestorom. Pozornosť priťahuje nato, čo je hmatateľné,
užitočné, a okamžite k dispozícii, pričom neposkytuje priestor pre zamyslenie sa a
pre hlbšiu reflexiu, čo pre ľudskú bytosť je životne dôležité, totiž mať čas a vnútorný
pokoj, aby mohla premýšľať a uvažovať o živote a o jeho tajomstvách a mohla tak postupne
dospieť k zrelému spravovaniu samej seba a sveta ktorý ju obklopuje. Porozumenie
a múdrosť sú ovocím kontemplatívneho pohľadu na svet a nevychádzajú iba z holého nadobúdania
faktov, čo aj zaujímavých. Sú výsledkom intuície, ktorá preniká do najhlbšieho významu
vecí v ich vzťahu medzi sebou a s celou skutočnosťou. Internet ako „fórum“ na ktorom
je prakticky všetko akceptovateľné a takmer nič nie je trvácne, napomáha relativistický
spôsob myslenia a niekedy napomáha k úniku pred zodpovednosťou a osobným angažovaním
sa. Skutočnosť, že prostredníctvom internetu môžu ľudia nadväzovať a rozvíjať svoje
vzájomné kontakty, tak ako nikdy doteraz, ponúka vynikajúce možnosti aj pre šírenie
evanjeliového učenia. No pravdou je aj to, že kontakty nadväzované a udržiavané „elektronicky“
nebudú môcť nikdy nahradiť tie ozajstné, priame a ľudské, aké si vyžaduje pravá
evanjelizácia. Tá totiž závisí vždy aj od osobného svedectva, vydávaného tými čo
boli poslaní evanjelizovať.“ Toľko teda Ján Pavol II. na adresu nebezpečenstiev,
ktoré ukrýva v sebe internet. O týchto nebezpečiach však hovoria dnes aj psychológovia.
Vplyvný americký časopis American Psychologist nedávno publikoval výsledok prieskumu
uskutočneného na vzorke 93-och rodín. Vyšlo z neho najavo, že používanie internetu
im prinieslo výrazné zredukovanie ich spoločenských vzťahov a súčasne zvýšilo v nich
hladinu depresie. Do slovníka psychopatológie, v priebehu posledných rokov, pribudla
ďalšia duševná porucha – chorobná závislosť na internete. Ide o psychosomatickú poruchu,
charakterizovanú závislosťou, narušením medziľudských vzťahov, zmenami nálad, poruchou
vnímania a pozornosti a impulzívnym správaním. Kanadské zdravotnícke združenie tvrdí,
že internetová závislosť ( IAD –Internet Addiction Disorder) je reálna rovnako ako
alkoholizmus. Vyvoláva, tak ako iné chorobné závislosti, sociálne problémy, nekontrolovanú
žiadostivosť, krízy abstinencie, spoločenskú izoláciu, problémy v manželskom spolužití,
ekonomické a pracovné problémy. Ľudia, ktorí sú najviac vystavení nebezpečenstvu,
že tejto chorobe prepadnú, sú osoby vo veku medzi 15-tym a 40-tym rokom života, ktorí
majú vo všeobecnosti ťažkosti v komunikovaní s inými ľuďmi. Medzi nové chorobné
závislosti, ktoré súvisia s využívaním internetu, tak ako ich opisuje psychopatológia,
patria:
hranie hazardných hier on line. Tento problém je už
dávnejšie zaradený do diagnostickej príručky psychických porúch. Možnosť vstupu
prostredníctvom internetu, priamo z domu, do virtuálnej herne, alebo na rôzne webové
stránky kde sa uzatvárajú stávky, zaiste veľmi uľahčilo zrod takéhoto typu chorobnej
vášne, ktorá môže mať závažné následky na život ľudí čoraz mladších vekových kategórií.
Okrem toho že narúša medziľudské vzťahy, ruinuje ich aj po ekonomickej stránke.
Ďalej je to tzv. cybersexual addiction, pod ktorým
možno rozumieť či už všetok materiál neprístupný mládeži do 18 rokov, alebo rozvíjanie
komunikácie s erotickým obsahom, prostredníctvom e-mailov alebo rozličných foriem
tzv. „chatu“. Takáto komunikácia, ktorú možno kedykoľvek prerušiť, jednoducho zmiznúť,
ostať v utajení, či komunikovať pod zmenenou identifikáciou, nielen že hlboko narúša
opravdivé medziľudské vzťahy, napomáha rozvoju tienistých stránok vlastného ega, ale
narúša aj pocit vlastnej identity.
Do
chorobnej závislosti sa môže zvrhnúť aj nadväzovanie virtuálnych známostí prostredníctvom
elektronickej pošty alebo chatovania. Zvlášť chatovanie môže ľahko vyústiť do závislosti,
pretože osoby ktoré sa prostredníctvom neho virtuálne stretávajú, sa zdanlivo ukazujú
byť schopnými ponúknuť tomu druhému nielen príjemnú a galantnú spoločnosť, ale aj
taký druh záujmu o problémy toho druhého, podpory či povzbudzovania, aké si často
vyžadujú mnoho rokov vzájomného, osobného poznania sa a pestovania skutočného –
reálneho priateľstva, ktoré sa medzi nimi zrodilo. Pre chatovaní si možno prisvojiť
akúkoľvek totožnosť, schopnosti, pohlavie, či vierovyznanie a zaplniť nimi prázdno
vytvorené z neuspokojených potrieb po medziľudskej komunikácii, alebo túžob po znovunájdení
vlastnej totožnosti či stratenej sebaúcty.
Ďalším
nebezpečenstvom sú videohry : aj na nich sa možno stať ľahko závislými pre charakteristickú
črtu akou je tá, že hráč sa vžíva do postavy hlavného hrdinu tej ktorej hry a stotožňuje
sa s ňou. Oproti tradičným hrám, ktoré už sami o sebe obsahujú mnoho prvkov napomáhajúcich
odosobneniu sa hráča, sú tieto ešte „toxickejšie“, pretože sa pri nich využívajú technológie
ktoré ich zbavujú takpovediac „hravej“ podstaty – teda toho, že ide len o hry a nie
skutočnosť.
A napokon je to závislosť
na hromadení informácií, charakterizovaná prehnaným, kŕčovitým až chorobným hľadaním
stále nových a nových informácií po celú dobu, počas ktorej je užívateľ napojený
na internet. Doslova ich loví prechádzajúc z jednej webovej stránky na druhú a stráca
pojem času pri nekonečnom sliedení a pátraní v materiáloch databánk . Sú ľudia, ktorí
chcú všetko vedieť okamžite, a mať čo možno tie najnovšie a najčerstvejšie informácie,
no často sa pritom chytajú do pasce ich nadmerného množstva, ktoré ich napokon zavalí
ako lavína.
Toľko teda dnes o nebezpečenstvách, ktoré v sebe
môže skrývať internet, z pohľadu Cirkvi a psychológie. V našom vysielaní na budúci
týždeň sa ešte raz zamyslíme nad touto témou, a to z dvoch hľadísk. Jednak z pohľadu
psychológie, ktorá upozorňuje na vplyv internetu, pokiaľ ide o medziľudské vzťahy
a tiež z pohľadu možného vplyvu internetu na život dieťaťa. – ls –