Cirkev a svet: Švédsko

Krajiny severnej Európy nepatria k tradičným katolíckym krajinám. Ba môžeme povedať, že o živote severanov vieme málo. Títo ľudia sú málovravní, zvyknutí žiť v studenej klíme uprostred nádhernej prírodnej scenérie. Katolícka cirkev a Švédsko patrili po stáročia spolu. Tento národ prijal kresťanstvo ako jeden z posledných v Európe. Najstaršia katedrála v Uppsale bola konsekrovaná až v roku 1140. Pokresťančovanie viedlo v dvanástom storočí k zjednoteniu švédskeho štátu. V dôsledku východnej schizmy dochádzalo k častým konfliktom medzi Švédskym kráľovstvom a Novgorodským kniežatstvom. Katolicizmus tu dominoval až do 16. storočia, kedy švédski králi prijali reformáciu a novovzniknutá protestantská cirkev sa stala štátnou cirkvou. Organizačné členenie zdedené po rímskokatolíkoch si však ponechala. Dlhé stáročia veriaci iných cirkví mali obmedzené právo a mohli pracovať nanajvýš ak v kongregáciách, ktorých činnosť bola schválená štátom. Dnes je situácia iná. Od roku 1951 existuje v Švédsku náboženská sloboda, a 1.1.2000 evanjelická cirkev prišla o štatút štátnej cirkvi. V krajine s približne deviatimi miliónmi obyvateľov sa ich ku protestantom hlási viac ako 80 percent, katolíci tvoria asi dve percentá. Rýchlo však rastie moslimská komunita, ku ktorej patria viac ako štyri percentá občanov. Náboženstvo sa vyučuje na verejných základných a stredných školách ako povinný predmet, avšak nekonfesionálnym spôsobom. Štát určuje učebné plány. Dominujú v nich základné existenčné a etické otázky a informácie o jednotlivých náboženstvách. Katolícke náboženstvo sa môže vyučovať v súkromných cirkevných školách, ktoré navštevujú dve percentá žiakov.
Kým evanjelická cirkev vo Švédsku je organizovaná v v 2500 farnostiach, ktoré sú organizované v 13 diecézach, kde pracuje asi 3000 pastorov, život katolíkov sa rozvíja okolo jedinej diecézy, ktorá bola založená v roku 1953 v Štokholme, hlavnom meste krajiny. Na jej čele stojí biskup, Mons. Anders Arborelius. Ku katolíkom sa hlásia prevažne príslušníci rôznych národnostných menšín. Najväčšiu skupinu tvoria Poliaci, ale nájdeme medzi nimi aj Chorvátov, domácich Švédov; obyvateľov, pre ktorých je materinským jazykom španielčina, ale aj napríklad Arabov. Vo Švédsku podľa štatistík žije asi 5000 Slovákov, z ktorých viacerí navštevujú katolícku komunitu. V súčasnosti je dokonca možné vďaka jednému slovenskému kňazovi zúčastniť sa aj na bohoslužbách v slovenskom jazyku.
Švédsko bolo dlhé stáročia kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam skôr chudobnou krajinou. V 20. storočí sa začal rozvíjať ťažký priemysel. Dnes patrí k najvyspelejším svetovým ekonomikám, v ktorej dostáva čoraz väčší priestor práca s veľkou pridanou hodnotou. Švédsko bolo dlhé desaťročia považované za baštu ľavice. Sociálny štát so všetkými vymoženosťami je často aj v našich zemepisných šírkach predkladaný ako vzor hodný nasledovania. O negatívnych dopadoch štedrého sociálneho systému sa už hovorí menej. V dôsledku dlhodobej vlády ľavice získali v krajine veľkú moc odbory. Vstup Švédska do Európskej únie bol šťastným krokom. Zvýšila sa konkurencieschopnosť, mnoho koncernov je v rukách nadnárodného kapitálu. V posledných parlamentných voľbách sa k moci dostala pravica. Švédsko sa vždy prezentuje na verejnosti ako tolerantná krajina, ktorá nemá problém s multikulturalizmom. Štedrý sociálny systém je výhodný najmä pre prisťahovalcov. Tak sa do Švédska dostávajú každoročne tisíce imigrantov, najmä z moslimských krajín. Štát ich víta štedrými dotáciami, ale málo ich motivuje, aby si hľadali prácu. Aj preto moslimská menšina vo Švédsku rýchlo rastie. Nezamestnanosť v tejto sociálnej skupine však zvýšila kriminalitu. Rastie napríklad počet znásilnení. Podľa jednej z posledných štatistík je krajina troch koruniek čo sa týka integrácie prisťahovalcov v rámci krajín OECD na poslednom mieste. Mnohí prisťahovalci ani po mnohých rokoch neovládajú jazyk, čo im znemožňuje akékoľvek uplatnenie sa v spoločnosti.
Švédsko je desaťročia považované za krajinu s liberálnym prístupom k otázkam, ktoré Katolícka cirkev zaraďuje k témam „pro life“. Zárodky sexuálnej výchovy nájdeme už v štyridsiatych rokoch. Švédsko patrí k prvým krajinám, ktoré umožnili vykonávanie potratu na žiadosť ženy a používanie antikoncepcie. Preto je možné v tomto prípade načrtnúť základné línie dôsledkov takéhoto životného štýlu. Počet domácich obyvateľov nerastie, kladný prírastok zabezpečujú už niekoľko rokov prisťahovalci. Veľa detí sa rodí mimo manželstva, rozvodové čísla sa pohybujú stále na vysokej úrovni. Švédsko uzákonilo aj registrované partnerstvá homosexuálov. Miestna evanjelická cirkev im od roku 2007 umožňuje sobáše aj v kostoloch. V roku 2004 miestny súd odsúdil šesťdesiatročného pastora Akkeho Greena za výroky na adresu homosexuálov, ktoré povedal počas svojej kázne, keď ich nazval „rakovinovým nádorom na tele spoločnosti.“ Jeho odsúdenie vyvolalo nepokoje medzi kresťanskými aktivistami, ktorí správanie úradov vnímali ako pokus o obmedzenie náboženskej slobody. Našťastie, Najvyšší súd pastora oslobodil.
Napriek všetkým problémom sa zdá, že Švédsko môže zažiť novú náboženskú jar. Nie je to len stabilný rast katolíckej komunity, ale aj vznik nových živých spoločenstiev u luteránov. Zmenu klímy dobre vyjadruje udalosť, ktorá sa stala nedávno. Istý obchodný cestujúci, ktorý sa považuje za sekulárneho humanistu, sa ubytoval v jednej hotelovej sieti. Keď v nočnom stolíku našiel Bibliu, sťažoval sa. Vedenie sa rozhodlo Biblie z izieb stiahnuť. Verejnosť sa však postavila proti. Biskupi vyzvali k bojkotu celej hotelovej siete. Vec sa dostala do médií a Biblie sa vrátili naspäť. Aj toto je signál, že ani desaťročia sekularizácie neuhasia v človeku túžbu po Bohu. Možno je to znamenie zhora, aby sme aj my ponúkli za dar viery pre našich bratov a sestry zo Švédska nejakú tú obetu.
Anton Ziolkovský