Benedikt XVI. na otvorení Biskupskej synody: Božie slovo je tou skalou, na ktorej máme stavať náš život. Otrasy veľkých bánk svedčia o nestálosti peňazí a ľudských istôt

Vatikán (6. októbra, RV) – „Len Božie slovo dáva ľudskému životu tú pevnosť, ktorú nie je možné nájsť v žiadnej inej oblasti: od kariéry k peniazom, ako nám to ukazuje nedávna svetová finančná kríza“ – to je jedna z myšlienok, o ktorých dnes hovoril Svätý Otec pri príležitosti otvorenia prvej generálnej kongregácie synody o Božom slove vo Vatikáne. Benedikt XVI. uvažoval na začiatku synodálnych prác nad žalmom 118. Rozprávaním o „skale“ sa zasa zamýšľal nad medzinárodnými udalosťami.

„Na piesku stavia ten, kto si zakladá len na viditeľných a hmatateľných veciach, na úspechu, kariére, peniazoch. Zdanlivo sú toto tie pravé hodnoty, ale teraz pri otrasoch veľkých bánk vidíme, že tieto peniaze sa strácajú, že nie sú ničím. Tak, ako všetky veci, ktoré sa zdajú byť skutočne hodnotné, na ktorých si zakladáme a ktoré sú len druhotnými vecami. Kto stavia svoj život na týchto hodnotách – na matériách, úspechu a na všetkom, čo sa nám takto zjavuje – stavia na piesku.“

Potom Benedikt XVI. hovoril o Božom slove:
 
„Naopak Božie slovo je skutočnou hodnotou, na ktorej máme zakladať náš život. Spomeňme si na Ježišove slová: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú (Mt 24, 35). Ľudsky povedané, slovo, naše ľudské slovo je takmer nič, iba dych, ktorý sa hneď po vyrieknutí stratí: zdá sa byť ničím. Ale ľudské slovo má neuveriteľnú silu: máme slová, ktoré tvoria dejiny. A navyše, Božie slovo je základom všetkého, je skutočnou realitou.“

Potom Svätý Otec nástojil, aby sme zmenili náš koncept realizmu. „Na to, aby sme boli realistami, musíme zmeniť naše myslenie“ o tom, že materiálne veci, veci, ktorých sa možno dotknúť sú silnejšie a istejšie. „Realista je ten, kto v Božom slove spozná základ všetkého. Realista je ten, kto stavia svoj život na tomto základe, ktorý zostáva natrvalo“.

V závere Svätý Otec povedal, že ohlasovanie evanjelia a poslanie nie sú akýmsi druhom cirkevného kolonializmu, teda snahou včleniť iných do našej skupiny, ale sú východiskom pre samostatné kultúry pri vstupe do univerzálnosti, ktorá všetkých spája a robí z nich bratov. –sg-