Panna Mária v septembrových príhovoroch Benedikta XVI.

Pripravil P. Leopold Slaninka SJ

Drahí bratia a sestry, keďže práve začal mesiac október, ktorý je už tradične osobitným spôsobom venovaný úcte Panny Márie, rád by som sa zameral nad niektorými z posolstiev Svätého Otca Benedikta XVI., v ktorých za posledný mesiac venoval svoju pozornosť Panne Márii.


V nedeľu, 7. septembra Svätý Otec uskutočnil pastoračnú návštevu hlavného mesta talianskeho ostrova Sardínie, Cagliari, kde navštívil svätyňu Našej Panej z Bonárie, pri príležitosti 100. výročia vyhlásenia Panny Márie za hlavnú patrónku ostrova.
Svätý Otec vo svojej homílii zdôraznil, že to najkrajšie, čo môže národ odovzdať, je jeho vlastná viera a poďakoval sa prítomným za svedectvo ich vrúcnej zbožnosti k Najsvätejšej Panne. „Ona je skutočná Matka, Dcéra a Nevesta, ako o tom radi spievate. Matka, ktorá miluje, ochraňuje, radí, teší, dáva život, aby sa život zrodil a trval. Dcéra, ktorá si ctí svoju rodinu, vždy sa pozerá na potreby bratov a sestier, stará sa o to, aby bol dom pekný a pohostinný. Nevesta, schopná vernej lásky a trpezlivá, ktorá prináša obete a nádej.“ – nás všetkých....
Potom sa Benedikt XVI. s veriacimi pomodlil Mariánsku modlitbu Anjel Pána, pred ktorou sa im prihovoril, pričom povedal, že „všetky dary, ktoré Boh daroval Márii ako Matke, zároveň ich daroval aj z ohľadom na nás, jej deti. Preto s veľkou dôverou sa obraciame na Máriu, Matku vteleného slova a našu Matku, aby ochraňovala každú pozemskú matku. Tie, ktoré spolu s manželom vychovávajú deti v atmosfére rodinnej harmónie a tiež tie, ktoré z rozličných dôvodov musia sami čeliť tejto náročnej úlohe. Kiežby sa všetky matky mohli venovať s láskou a vernosťou ich každodennej službe v rodine, v Cirkvi a v spoločnosti. Kiež pre všetky je Panna Mária oporou, útechou a nádejou!“
 
O Panne Márii hovoril Svätý Otec celkom osobitným spôsobom počas svojej X. apoštolskej cesty do Francúzska, osobitne do Lúrd, 12.- 15. septembra, pri príležitosti jubilejného 150. výročia Zjavením Panny Márie v Lurdoch.
Vo svojej homílii, počas slávnostnej sv. omše, ktorej predsedal 14. septembra v Lurdoch, upriamil Svätý Otec svoju pozornosť na Pannu Máriu a kríž, keďže v ten istý deň bola aj slávnosť Povýšenia sv. kríža: „Toto je veľké tajomstvo, ktoré nám Mária zveruje aj v dnešné ráno, pozývajúc nás, aby sme sa obrátili k jej Synovi. Je ozaj významné, že vo chvíli prvého zjavenia sa Bernadete, Mária začína svoje stretnutie znakom kríža. To, čo Bernadeta od Márie prijíma, je viac než len jednoduchý znak: je to iniciácia do tajomstiev viery. Znak kríža je istým spôsobom syntézou našej viery, pretože nám hovorí, ako veľmi nás Boh miloval. Hovorí nám, že v tomto svete je láska mocnejšia ako smrť, mocnejšia než naše slabosti a naše hriechy. Moc lásky je silnejšia než zlo, ktoré nás ohrozuje.“
Potom Svätý Otec poukázal na ďalší duchovný odkaz Panny Márie, v Lurdoch:
Keď sledujeme jubilejnú trasu po stopách Bernadety, pripomíname si to podstatné z lurdského posolstva. Bernadeta je najstaršie dieťa z veľmi chudobnej rodiny, ktorá nedisponuje ani poznaním, ani mocou, má chatrné zdravie. Mária si ju volí, aby šírila jej posolstvo obrátenia, modlitby a pokánia, v plnej zhode s Ježišovými slovami: „Ukryl si tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11,25). „Krásna Pani“ odhaľuje Bernadete svoje meno: „Ja som Nepoškvrnené Počatie“. Mária jej takto zjavuje mimoriadnu milosť, ktorú prijala od Boha, že bola počatá bez hriechu, lebo „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1,48). „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38). Predstavujúc sa takto v úplnej závislosti na Bohu, Mária vyjadruje v skutočnosti postoj plnej slobody, založenej na plnom uvedomení si svojej pravej dôstojnosti. Toto privilégium sa týka aj nás, pretože nám odhaľuje našu dôstojnosť mužov a žien, poznačených zaiste hriechom, ale zachránených v nádeji - nádeji, ktorá nám umožňuje postaviť sa k úlohám každodenného života. Je to cesta, ktorú Mária otvára pre človeka. Úplne sa odovzdať Bohu znamená nájsť cestu pravej slobody. Pretože obrátiac sa k Bohu, človek sa stáva sebou samým. Objavuje svoje pôvodné povolanie osoby, stvorenej na jeho obraz a podobu.

Hlavným bodom pondelkového programu pápeža Benedikta XVI. (15. septembra – na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska) bola svätá omša pre chorých na priestranstve pred Bazilikou ružencovej Panny Márie v Lurdoch. Svoju homíliu začal spomenutím dnešnej slávnosti Sedembolestnej Panny Márie, „Pod krížom sa naplnilo Simeonovo posolstvo: jej materinské srdce prenikol meč (porov. Lk 2,35) mučením nevinného, narodeného z jej tela. Keď Ježiš zaslzil (porov. Jn 11,35), Mária tiež zaslzila nad mučeným telom svojho syna. Jej sebaovládanie nám neumožňuje zmerať hĺbku jej zármutku; plný rozsah jej utrpenia sa zobrazuje iba tradičným symbolom siedmich mečov. Tak, ako v prípade jej syna Ježiša, by sa dalo povedať, že aj ona dospela k dokonalosti skrze toto utrpenie (porov. Heb 2,10), až jej to umožnilo prijať nové duchovné povolanie, ktoré jej zveril jej syn tesne predtým, ako „odovzdal ducha“ (Jn 19,30) – aby sa stala matkou Krista v jeho učeníkoch.“
 
Ako povedal Svätý Otec, dnes Mária žije v radosti a sláve Vzkriesenia. Slzy, ktoré preliala pod krížom, sa premenili na úsmev, ktorý nemôže nič zotrieť, hoci jej materinský súcit s nami sa nezmenil. Vždy, keď sa modlíme Magnificat, stávame sa svedkami jej úsmevu. Tu v Lurdoch, v priebehu zjavenia v stredu 3. marca 1858, Bernadeta kontemplovala tento Máriin úsmev najvýnimočnejším spôsobom. Bola to prvá odpoveď, ktorú krásna Pani dala mladej vizionárke, keď táto chcela vedieť, kto je. Predtým, než sa jej o niekoľko dní neskôr predstavila ako ‛Nepoškvrnené Počatie‛, Mária naučila Bernadetu poznať jej úsmev, ktorý sa stal najosobnejším bodom vstupu do zjavenia jej tajomstva.“

Podľa Svätého Otca je Máriin úsmev prameňom živej vody: „Mária je tá, ktorá verila a z ktorej lona tiekli prúdy živej vody, aby zavlažili ľudské dejiny. Prameň, na ktorý Mária ukázala Bernadete v Lurdoch, je pokorným znamením tejto duchovnej skutočnosti. Z jej veriaceho materinského srdca vyviera živá voda, ktorá očisťuje a lieči. Koľko ľudí objavilo a okúsilo nežnú materinskú lásku Panny Márie ponorením sa do kúpeľov v Lurdoch, priľnúc sa k nej, aby sa viac pripútali k Pánovi!... Ako každá matka, ba lepšie než každá matka, je Mária učiteľkou lásky. Preto tak veľa chorých ľudí prichádza sem do Lúrd, aby uhasili svoj smäd v prameni lásky a aby s nechali viesť k jedinému zdroju spásy, jej synovi Ježišovi – Spasiteľovi.“
  Kristus odovzdáva svoju spásu prostredníctvom sviatostí a zvlášť v prípade tých, ktorí trpia chorobou alebo hendikepom, prostredníctvom milosti pomazania chorých. Pre každého jednotlivca je utrpenie niečo cudzie, nikdy sa to nedá skrotiť. Preto je ťažké ho niesť a ešte ťažšie – tak, ako to urobili niektorí veľkí svedkovia Kristovej svätosti – privítať ho ako dôležitý prvok v našom povolaní. Alebo ako to vyjadrila Bernadeta, „vytrpieť všetko v tichu, aby sme potešili Ježiša“. Aby sme to mohli povedať, je potrebné prejsť dlhú cestu v jednote s ním: „Kristus nie je liečiteľ podľa svetského očakávania. Aby nás vyliečil, nezostáva mimo zakúšaného utrpenia. Uľahčuje jeho znášanie tým, že prebýva vo vnútri toho, kto je zasiahnutý chorobou, nesie a žije ho s ním. Kristova prítomnosť láme izoláciu, ktorú bolesť vytvára. Človek už nenesie svoje bremeno sám, pripodobňuje sa Kristovi v ponúknutí seba samého Otcovi a má v ňom účasť na ceste k zrodeniu nového stvorenia.“