Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: O derby a zábave

Som fanúšikom športu. Odmalička. Športoví fajnšmekri vedia, že osobitnú príchuť majú najmä derby. I keď častokrát nejde o boj o špicu ligovej tabuľky, výsledok derby je z pohľadu fanúšika niekedy dôležitejší, ako hádam samotný titul. Ak ide o kluby z jedného mesta, povedzme Ríma, nie je výnimkou, že po prehratom zápase si fanúšikovia klubu, ktorý utŕžil prehru vezmú radšej dovolenku, akoby mali počúvať reči víťazného tábora. Nuž- derby. Aj ja patrím medzi fanúšikov, ktorí si ich nenechajú ujsť. Pôvodne som chcel napísať vychutnať, no som opatrný. Vychutnávať si môžeme niečo krásne a dobré. Nie však to, čo plodí zlobu a urážky. Ak pravda, nie sme zvrhlíci a úchylní ľudia. Pri poslednom derby zápase futbalovej ligu Trnava-Slovan boleli oči. Niežeby sa nehral futbal, ktorý by nebol atraktívny. Hral sa. No pohľad na 2 veľké prázdne tribúny, ktoré boli uzavreté ako prevencia voči násiliu, hovorili jasnou rečou. Ako Slovanistovi mi bolo trnavských fanúšikov, ktorým zavreli ich sektor, úprimne ľúto. Je mi však na druhej strane jasné, že násilie na štadiónoch i mimo nich /kluby nemenujúc a nevynímajúc/, dosiahli hranice, kde ide o život. Každá urážka a vulgarizmus, každé násilie, hoci prejavené „iba“ oplzlými rečami, je urážkou človeka a v ňom i obrazu samého Boha- Stvoriteľa.

Akosi sme si zvykli. Rodičia prestali brať deti na štadión, pretože majú strach.

Ak je to však tak, ak to vieme pomenovať v športe, prečo sme ľahostajní k podobným agresiám v oblasti takzvaného zábavného priemyslu? Súkromná televízia, ktorá sa definuje ako rodinná prišla so svojou novou šou. Sľubuje 3 milióny najväčšiemu talentu Slovenska. Namiesto potešenia z toho, aké skutočné talenty na Slovensku máme, sme sa dočkali fiaska. Hrubá zábava na úkor vystresovaných a vytrémovaných detí dosiahla hranice hyenizmu. Zaujal ma komentár Daga Daniša v jednom mienkotvornom denníku, ktorý napísal, že

„Odvysielať v hlavnom vysielacom čase vystúpenie 11-ročného dievčaťa, ktoré sa na kastingu strápnilo nevydarenou ,,šou", to už nie je len sprostý hyenizmus. To je hlavne nehorázne svinstvo. Nebolo to ani zábavné, ani zaujímavé. Bolo to len nekonečne trápne. A smutné. A nielen pre tie malé deti, ktoré odtiaľ s plačom, zahanbené a ponížené, ušli. Človek nemusí byť psychológ, aby vedel, že malé decko nedokáže posúdiť, na čo má a na čo nemá. Takisto nedokáže posúdiť, či má dostatočne bystrých a kritických rodičov (prihlasovateľov). A hlavne, určite sa nedokáže vyrovnať s tým, že ho niekto najskôr vypíska, potom vytrúbi a nakoniec to všetko, cynicky osolené, odvysiela v televízii. Nech sa národ zabáva. Na slzách a bolesti detí.“ Plne sa s komentátorom stotožňujem. Ak začne byť zábava a humor plytký a robí sa na úkor slabších, ide o postoj, ktorý býval spoločensky zamietnutý a odsúdený. Inak budeme zbytočne kričať o tom, že sa nemôžeme prizerať a podobne účelovo. Ak sa totiž skupinka ľudí, ktorú vedie bývalý katolícky kňaz, nemôže prizerať iba na jeden druh spoločenskej aktivity, ale mlčí, ak ide o podstatu a budúcnosť spoločnosti- zabíjanie nenarodených detí nevynímajúc, zostáva iba na okraji toho, čo tvrdí. A to je zásadná škoda. Nestačí len deklarovať, je potrebné ukázať skutky. Som rád, že na Slovensku sú katolíci, ktorí nerezignovali a nekrčia len bezmocne plecami. Podpísanie zmlúv 3 partnerov, ktorí sa rozhodli aktívne vstúpiť do ringu zvaného televízia je pozoruhodný. Konferencia biskupov Slovenska, Saleziáni na Slovensku a Lux communication vedia, že kritika nestačí. Je potrebné vstúpiť do rieky a plávať. Hoci sa to zdá nereálne a nemožné, katolícka televízia je tu a vysiela. Ako alternatíva a ponuka pre tých, ktorí si ihriská a mediálny priestor pomýlili a Koloseom dávnych čias. TV LUX chce postupne prinášať program, ktorý ponúkne alternatívu. Jej ambíciou je vybudovať silný Klub priateľov TV LUX, ktorého cieľom bude premieňať kultúru na Slovensku z vnútra. Je potrebné pochopiť zámer, nabrať kurz a nestáť bokom. Tak, ako Spolok Svätého Vojtecha zásadne ovplyvnil mnohé generácie pri budovaní identity a kultúry, v nových podmienkach a novým spôsobom to chce robiť aj spoločenstvo TV LUX. I spoluprácou so skúsenými a staršími bratmi v oblasti masmédií. Možné to je. A cítili by sme vinnými, ak by sme sa o to ako katolíci nepokúsili. Aby sme sa nebáli chodiť na derby, alebo sa slušne zabávať a podporiť skutočné talenty Slovenska.