Keď sa povie Paraguaj,
tým, ktorí sa trochu orientujú v cirkevnom dianí, napadne meno Fernando Lugo. Tak
sa volá prezident tejto krajiny, zvolený do funkcie 20. apríla tento rok, ktorý predtým
vyše 10 rokov pôsobil ako biskup jednej z najchudobnejších diecéz San Pedro. Dnes
sa na krajinu, kde sa vyše 91 % obyvateľov hlási ku katolíckemu vierovyznaniu, pozrieme
bližšie. História a súčasnosť Katolíckej cirkvi v Paraguaji Paraguaj
bol objavený v roku 1530 Sebastianom Cabotom. Už o pár rokov neskôr tu vznikla prvá
diecéza Asunción. V roku 1600 sa na území začínajú jezuitské misie. Od roku 1811 je
Paraguaj nezávislou republikou a v roku 1870 uznáva katolicizmus ako štátne náboženstvo.
V roku 1929 je ustanovená cirkevná provincia Paraguaja, s vytvorením arcidiecézy Asunción,
dvoch diecéz a apoštolského vikariátu. Tamojší biskupi v roku 1932 prvýkrát zverejňujú
spoločný pastoračný list. O 5 rokov neskôr sa koná 1. národný eucharistický kongres.
Pôsobenie Konferencie biskupov Paraguaja sa dá rozdeliť do troch fáz – prvá
patrí do rokov 1929-1955 a biskupi počas nej podporujú svoju službu spoločnými pastoračnými
listami a dekrétmi. Druhé obdobie – roky 1955-1960 – je charakteristické rozhodnutím
episkopátu pravidelne sa stretávať a radiť o spoločnom postupe. Posledná fáza trvá
od roku 1960 až do dnešných dní a predstavuje konsolidovanú činnosť prostredníctvom
ustanovenia stáleho sekretariátu. Posledný štatút biskupskej konferencie bol schválený
27. apríla 2000. Na jej čele stojí biskup Encarnaciónu Mons. Ignacio Gogorza Izaguirre
a apoštolským nunciom v Paraguaji je Mons. Orlando Antonini.
Cirkevne je krajina
rozdelená do jednej metropolitnej arcidiecézy Asunción, jedenástich diecéz, dvoch
apoštolských vikariátov a vojenského ordinariátu. Paraguaj zažil aj návštevu hlavy
Katolíckej cirkvi. V máji 1988 sem smerovali kroky pápeža Jána Pavla II. v rámci jeho
37. zahraničnej apoštolskej cesty. Výzvy pre Cirkev Vzťahy medzi Katolíckou
cirkvou a štátom sú dobré, aj keď tu neexistuje žiadne oficiálne náboženstvo. Ústava
zaručuje slobodu vierovyznania a svedomia, ako aj „nezávislosť a autonómiu“
cirkví, zvlášť Katolíckej, s ktorou sa štát snaží spolupracovať. Veľké očakávania
v tomto smere plynú z už spomenutého zvolenia niekdajšieho biskupa diecézy San Pedro
Fernanda Luga za prezidenta krajiny. Hovorí o tom aj predseda Konferencie biskupov: „Prvá
výzva, ktorú máme v tejto chvíli, je zmena politického scenára. Doposiaľ sme mali
prezidenta, ktorý neprechovával výnimočné sympatie ku katolicizmu a vládu, ktorá bola
pri moci 60 rokov. Teraz máme nového prezidenta, bývalého biskupa San Pedra, teda
nášho spolubrata, ktorý stratil klerikálny stav. Je tu túžba skoncovať s korupciou,
ktorá preniká paraguajskou spoločnosťou, a zároveň očakávanie nových horizontov v každom
zmysle – ekonomickom, spoločenskom, aj politickom.“ Fernanda Luga čakajú
veľké výzvy. Tou základnou je fakt, že Paraguaj čelí veľkej ekonomickej kríze – až
60 % populácie žije v biede. Medzi prioritami novej vlády sa teda nachádza agrárna
reforma a reštitúcia pôdy, ktorú počas režimu diktátora Alfreda Stroessnera štát zhabal
asi 300-tisíc rodinám. Kvôli tomu, že Fernando Lugo bol kňazom a biskupom, sa začali
objavovať názory, že Cirkev sa začne podieľať na vláde. Pre Vatikánsky rozhlas reaguje
Mons. Izaguirre: „Pripravili sme dokument, aby sme sa vyhli tomuto zaradeniu,
ktoré môže vzbudiť dojem, že Cirkev a štát sú jedna a tá istá vec. Chceli sme vyjasniť,
že Cirkev je autonómna inštitúcia a udrží si líniu, ktorú nasledovala už počas predchádzajúcich
vlád – byť ohlasovateľkou Božieho Slova... Spolupráca medzi Cirkvou a štátom sa bude
prejavovať v jednotlivých projektoch v oblasti vzdelávania, zdravotnej a sociálnej
starostlivosti, za každých okolností si však uchovajúc inštitucionálnu autonómiu.“ Predseda
Konferencie biskupov Paraguaja spomenul aj výzvy pre krajinu, vyplývajúce zo zmeny
politickej situácie: „To, čo chce paraguajský ľud v tejto chvíli, aspoň z väčšej
časti, je ukončenie korupcie. Na druhom mieste sú sociálne priority, pomoc najnúdznejším
a teda napĺňanie sociálnej spravodlivosti. Na treťom mieste je potreba poľnohospodárskej
reformy, aby všetci tí, ktorí obrábajú zem, mali z nej úžitok. Štvrtá je túžba po
tom, aby vláda mala skutočný pocit služby ľudu a aby riešila najnaliehavejšie problémy
krajiny, ktoré nútia Paraguajčanov emigrovať kvôli nedostatku práce. Okrem toho národ
potrebuje väčšiu bezpečnosť, ktorá sa v našej krajine v poslednom čase dosť zhoršila.“ Paraguajská
Katolícka cirkev spolu s ostatnými kresťanskými cirkvami v krajine bojuje proti projektom,
ktoré sú zamerané proti životu a proti rodine: „K týmto témam sme sa jasne vyjadrili
– nedovolíme, nakoľko to bude v našich silách, schválenie zákonov, ktoré
sú proti životu, ako sú potraty, eutanázia, alebo legalizácia homosexuálnych zväzkov.
Cirkev je proti tomu. Jednako, prinajmenšom teraz, nie je nič, čo by nás v tomto zmysle
mohlo konkrétne znepokojovať.“ Benedikt XVI. paraguajským biskupom „Pastoračné
výzvy, ktorým musíte čeliť, sú naozaj veľké a komplexné. Na zabránenie kultúrnemu
prostrediu v snahe izolovať Boha zo životov ľudí aspoločnosti
alebo pokladať Boha za prekážku pri dosiahnutí šťastia jednotlivca, je potrebné značné
misijné úsilie, ktoré kladie Ježiša Krista do centra všetkých pastoračných aktivít“
– tieto slová vyriekol pápež Benedikt XVI. 11. septembra, keď prijal na audiencii
biskupov z Paraguaja v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Po tom,
čo sa poďakoval kňazom a rehoľníkom za ich horlivosť a lásku, pápež poukázal na dôležitosť
spolupráce laikov pri šírení kresťanského posolstva. „Významným aspektom
laickej misie je služba spoločnosti prostredníctvom politiky,“ konštatoval
a dodal, že je potrebné povzbudzovať laikov, aby žili tento dôležitý rozmer sociálnej
lásky so zodpovednosťou a oddanosťou voči ľudskému spoločenstvu, aby nastal pokrok
v spravodlivosti, obrane skutočných pravdivých hodnôt, ochrane života, manželstva
a rodiny, a teda v ochrane skutočného ľudského a duchovného dedičstva celej spoločnosti.
Svätý Otec pozval biskupov, aby boli „živými a vernými“ obrazmi Kristovej lásky
voči všetkým svojim bratom, zvlášť tým, ktorí najviac trpia, starším, slabým a tým,
ktorí sú vo väzniciach. –dj-