Štvrtkový komentár Leopolda Slaninku SJ: Čo je základom akejkoľvek opravdivej kultúry?

Jednou z najdôležitejších udalostí vzhľadom na aktivity Svätého Otca počas septembra, zaiste bola jeho v poradí X. apoštolská cesta do Francúzska v dňoch od 12. – 15. septembra, ktorá mala dve základné etapy. Hlavná časť patrila návšteve pútnického miesta v Lurdoch, pri príležitosti jubilejného 150. výročia mariánskych zjavení. Predtým však, než prišiel do Lúrd, Benedikt XVI. strávil 24 hodín v Paríži, kde sa stretol s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, potom s mládežou a osobitnú pozornosť venoval nielen Benedikt XVI. ale celá francúzska spoločnosť stretnutiu so svetom kultúry, ktoré sa nieslo v znamení témy: „kresťanstvo a spoločenský život v kontexte dnešnej civilizácie a kresťanského dedičstva.“

Práve toto stretnutie malo počas apoštolskej cesty celkom osobitný význam, už aj preto, že sa naň Francúzsko už niekoľko týždňov pred príchodom Benedikta XVI. pripravovalo. Nieslo totiž so sebou veľa základných otázok. Jednu z nich vyslovil šéfredaktor francúzskeho mesačníka „La Nef“ Jacques de Guillebon: „Čo značí byť veriacim, konkrétne katolíkom dnes?“ Zároveň dodáva, že „pred 30 – 40 rokmi keď sa vyslovilo slovo katolík, myslelo sa na nejakú starenku, na baníka, na nejakého slávneho spisovateľa či intelektuála. Pokiaľ ide o prítomnosť, slovo „katolík“ ešte stále nemá príliš silné miesto v sociálnom a spoločenskom živote, avšak začína prebúdzať zvedavosť a tiež sympatiu. Zdá sa, že celá francúzska spoločnosť začína pociťovať únavu z kultúry bez jasného horizontu, bez oživujúceho dychu. Klíma slepej uličky konzumizmu, materializmu zabil základy pre nádej. Sme svedkami zaujímavého historického momentu, všeobecnej zmeny.“

Michel Cool, žurnalista, ktorý pracuje v kultúrnom sekcii francúzskej televízie v podobnom duchu sa pýta, kto je vo Francúzsku katolík, pričom dáva takúto odpoveď: „katolík je intelektuálom.“ Ďalej sa pýta: „Čo sa očakáva od veriacich, ktorí žijú v univerzitnom svete?, a poskytuje takúto odpoveď: Veriaci je pozvaný:

aby integroval svoju vie

ru do celostnej vízie človeka a spoločnosti.

aby obraňoval vieru vo verejnom živote, pričom nemôže súhlasiť s tým, aby viera bola vytlačená do privátnej sféry, ako by si to priala liberálna spoločnosť.

je tak fascinovaný Evanjeliom a osobou Krista, že ost

áva slobodným voči tlakom spoločnosti, medií a verejnej mienky.

Vincent Aucante, ktorý je zodpovedným za kultúrnu rubriku kolégia „Des Bernardins“, kde sa mimochodom Svätý Otec stretol práve s predstaviteľmi francúzskej kultúry, hovorí, že obnovujúci sa hlas kresťanov vo francúzskej spoločnosti nie je fenoménom len niekoľkých jednotlivcov, ale hovorí už o „prostrediach a štruktúrach“ pričom konkretizuje, že jedným z takých stredísk, kde sa živým spôsobom stretá viera a kultúra je práve kolégium „Des Bernardins“, ktorého ideovým otcom sa stal parížsky kardinál Lustiger.

Skutočnosť, že pre katolíkov vo Francúzsku začína v tomto čase nová éra svedčí aj šéfredaktorka francúzskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Romilda Ferrautová ktorá vraví, že Francúzsko ešte stále cíti silný dopad sekularizmu posledných rokov. Kostoly sú často prázdne, stále sa pociťuje nedostatok kňazských povolaní, no zároveň je možné cítiť vo francúzskej spoločnosti novú, obnovenú túžbu po náboženských a aj kresťanských hodnotách a to práve zo strany mladých ľudí a intelektuálnej vrstvy obyvateľstva.

V tejto súvislosti, nedávno v súvislosti s blížiacou sa návštevou Svätého Otca do Francúzska, sa vyjadril aj súčasný parížsky kardinál André Vingt-Trois, keď povedal, že dúfa, že návšteva Benedikta XVI. vo Francúzsku, bude mať veľkú dôležitosť hlavne pre tých, ktorí sa za posledné roky vzdialili z Cirkvi a zo života praktizujúcej viery a že práve pre nich to bude príležitosť položiť si základnú otázku: či naozaj chcú natrvalo pretrhnúť putá, ktoré ich viažu s Cirkvou alebo sa vrátiť k prežívaniu autentickej a celostnej katolíckej viery?

A ako to vyzeralo počas návštevy Svätého Otca vo Francúzsku? Národný denník Le Figaro, hneď v prvý deň jeho návštevy ho predstavuje takto: „Pápež filozof a teológ, ktorý chce, aby ho Francúzsko spoznalo nielen ako takzvaného „pancierového kardinála“ ale ako pápeža, ktorý vôbec nezanedbáva politiku, kultúru a vnútorné záležitosti Cirkvi, pričom základom všetkého je viera“ – uvádza denník. Le Monde venoval celú stranu osobnosti Otca Ratzingera s príznačným titulkom v nemčine - Pán profesor. Denník tak otvoril tému stretnutia Svätého Otca so 700 vzdelancami v kolégiu „Des Bernardins“.

Toto stretnutie sa uskutočnilo v piatok podvečer. Bolo sympatické vidieť na obrazovke, s akým veľkým záujmom prítomní sledovali intelektuálne skutočne náročný príhovor Benedikta XVI. Milé bolo vidieť, ako si niektorí účastníci robili zároveň poznámky. Svätý Otec, keďže sa ocitol na pôde bývalého benediktínskeho kláštora vyšiel z myšlienky monastickej tradície, ktorá dala základ európskej kultúry. Okrem iného spomenul aj známe benediktínske heslo: ora et labora – modli sa pracuj. Poukázal na to, že opätovné zamyslenie sa nad jeho druhou časťou má podstatný význam pre ďalší rozvoj európskej kultúry, keď povedal: „Sám Boh je Stvoriteľom sveta a stvorenie sa ešte neskončilo. Boh pracuje. Ľudská práca bola teda vnímaná ako zvláštna forma nášho pripodobnenia sa k Bohu, ako spôsob, ktorým sa človek môže a smie podieľať na Božom diele ako stvoriteľ sveta. Do mníšstva nepatrí iba kultúra slova, ale aj kultúra práce, bez ktorej by rozvoj Európy, jej étos a vplyv na svet bol nemysliteľný. Prirodzene, tento étos musel prijať myšlienku, že ľudská práca a formovanie histórie sú chápané ako zdieľanie práce so Stvoriteľom a musia byť hodnotené v týchto termínoch. Kde takéto hodnotenie chýba, kde si človek privlastňuje postavenie tvorcu, podobného Bohu, môže sa jeho formovanie sveta rýchlo premeniť na jeho zničenie.“ Svätý Otec sa s poslucháčmi svojho prejavu v Kolégiu des Bernardines rozlúčil konštatovaním, ktoré bolo zároveň pozvaním: „To, čo dalo európskej kultúre jej základy – hľadanie Boha a pripravenosť mu načúvať – zostáva aj dnes základom akejkoľvek opravdivej kultúry.“

Leopold Slaninka SJ

Vedúci slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu