Cirkev a svet: Nikaragua

Krajina susediaca na severe s Hondurasom a na juhu s Kostarikou, obmývaná Tichým oceánom a Karibským morom, ktorá v súčasnosti stavia hlavne na cestovnom ruchu. Jedno z jej miest, postavené v koloniálnom štýle – Granada – je najčastejším cieľom turistov z USA, ale aj z Európy. Dnes sa zastavíme v Strednej Amerike, budeme hovoriť o Nikarague. Túto krajinu spomíname aj v súvislosti s nedávnou úradnou návštevou Ad Limina Apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne.
História, politika a demografické údaje o krajine
Archeologické náleziská na ostrove Zapatera dokazujú existenciu sídel pôvodných obyvateľov, ktoré sú staršie ako 6000 rokov. Počas kolonizácie v 15. storočí tu Španieli založili mestá León a Granada. V roku 1528 vznikla provincia Nikaragua, spravovaná až do roku 1812 Guatemalou. Kvôli nedostupným územiam východnej časti krajiny, nebola Nikaragua takmer nikdy pod španielskou nadvládou. Tieto nehostinné územia pralesov osídlili od polovice 17. storočia potomkovia miestnych Indiánov a čiernych otrokov, ktorí sem utiekli z ostrovov v Karibskom mori. V roku 1832 sa Nikaragua pripojila k Spojeným stredoamerickým provinciám. Bola však aj prvou krajinou, ktorá z tohto útvaru vystúpila v roku 1838. O dvadsať rokov neskôr sa začalo najlepšie obdobie v dejinách krajiny, počas ktorého dominovali v jej vedení konzervatívci. Vtedy bola jednou z najstabilnejších a najbohatších v Strednej Amerike, s dobrou ekonomikou a obozretným spravovaním verejných financií. To lákalo prisťahovalcov z Európy, najmä z Nemecka a Talianska, čo viedlo k ďalšiemu ekonomickému rastu.

Éra konzervatívcov sa skončila vojenským prevratom liberálov vedených Josém Santosom Zelaya Lópezom, ktorý nastolil diktátorský režim a zotrval pri moci do roku 1909. Toto obdobie sa vyznačovalo potláčaním jeho odporcov a politickou nestabilnosťou, hoci ekonomika fungovala aj naďalej pomerne dobre. Ďalší hospodársky rozmach zaznamenala krajina v 50. a 60.rokoch minulého storočia. Išlo o striedanie vlády nástupcov generála Sandiho a rodiny Somozovcov. Zatiaľ čo Somozovci boli spojencami USA, ich nástupcovia zo Sandinovského frontu národného oslobodenia (FSLN) boli podporovaní Kubou a Sovietskym zväzom. Nikaragua sa tak stala jedným z horúcich bojísk studenej vojny. Politické prenasledovanie odporcov, partizánska vojna, povinná vojenská služba a zlý stav ekonomiky, sa stali hlavnými dôvodmi masovej emigrácie obyvateľov Nikaraguy do zahraničia - najmä do USA a susedných krajín, ale aj do západnej Európy. Sandinovská revolúcia sa skončila mierovou dohodou a doviedla krajinu k slobodným voľbám v roku 1990. Súčasným prezidentom je Daniel Ortega.
Nikaragua má viac ako 5 miliónov obyvateľov, z ktorých 69% väčšinu tvoria mestici, potom nasledujú belosi, černosi a indiáni. Hlavné mesto je Managua a úradný jazyk je španielčina.
Kresťania v Nikarague
Takmer 90% obyvateľov Nikaraguy sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. V krajine sú zastúpení protestanti, baptisti, a vyskytujú sa tu aj vyznavači vúdú. Cirkevne je Nikaragua rozdelená do jednej arcidiecézy a šiestich diecéz. Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup Managuy Mons. Leopoldo José Brenes Solórzano. Apoštolským nunciom je Mons. Henryk Józef Novacki, ktorý predtým vykonával tento úrad na Slovensku.. Pápež Ján Pavol II. navštívil túto krajinu dvakrát - v rokoch 1983 a 1996. Pri svojej druhej návšteve povýšil Svätyňu Našej Panej v El Viejo na baziliku minor. Vzťahy medzi náboženstvami sú vo všeobecnosti priateľské a je zabezpečený rešpekt náboženskej slobody. Obzvlášť v atlantickej časti sú dobré ekumenické vzťahy medzi Katolíckou, episkopálnou a Moravskou cirkvou. Naopak, na opačnom pobreží sú medzináboženské vzťahy menej kultivované a je tu napätie medzi katolíkmi a evanjelikmi.
Katolícka cirkev zohrávala dôležitú úlohu pri riešení ťažkej politickej krízy, ktorá ochromila krajinu v roku 2005. Aktuálna sociálno-politická situácia sa venuje blížiacim sa komunálnych voľbám, ktoré sa uskutočnia v novembri. Biskupi koncom augusta v súvislosti s nimi vydali vyhlásenie, v ktorom apelovali na ľudí aj vládu. Podľa nich je pre vývoj v krajine dôležitý každý hlas, pretože určuje budúcnosť. V časti nazvanej “Svetlé a temné momenty” biskupi spomenuli prekonanie mnohých kríz, ale aj zlepšenie úrovne školstva a zdravotníctva. Hovorili tiež s obavami o pretrvávajúcej chudobe, alebo neprehľadnosti pri rozdeľovaní prichádzajúcej pomoci zo zahraničia. Na laikov sa obrátili slovami: “Vyzývame vás, aby ste boli vždy prítomní vo verejnom živote a zvlášť v procese formovania a aby boli v opozícii proti každej nespravodlivosti.“ Napokon sa biskupi obrátili na voličov, kandidátov a vládne autority. Od kandidátov žiadali pravdivé informovanie o ich volebných programoch. Vyzvali ich, aby hovorili jasnou rečou, vedúcou k dialógu a čestným volebným programom bez manipulácie občanov.
Ako sa vyjadril predseda Konferencie biskupov Nikaraguy Mons. Leopoldo José Brenes Solórzano:
Ins... Come ogni Chiesa...
„Ako každá Cirkev, ktorá prechádza vývojom, aj my máme problém s evanjelizáciou, do ktorej je zapojený každý z nás. Toto všetko je však ožiarené udalosťou v Aparecide, ktorá nás vedie k rozvoju evanjelizačného diela v perspektíve už naznačenej pápežom Jánom Pavlom II: k novej evanjelizácii. Smerovanie, ustanovené Aparecidou, sa týka učeníctva a misionárstva. Z tohto pohľadu hľadáme pastoračné riešenie, týkajúce sa problémov s povolaniami a so sektami.“
Za ďalší problém, ktorý ohrozuje Cirkev, označil Mons. Solórzano boje za odsúhlasenie potratu, ktoré prebiehajú v krajine. Biskupi aj kňazi sa tejto situácii snažia čeliť aktivitami na zavedenie zákona, ktorý interrupcie trestá, ako aj posilnením rodinnej pastorácie prostredníctvom pastoračných komisií, či už na úrovni národnej, alebo na úrovni diecéznej a farskej. Okrem toho sa zamerajú aj na katechézu mladých, ktorí v budúcnosti budú vytvárať rodiny.  
Biskupi Nikaraguy na návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne 
Na návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne prijal pápež Benedikt XVI. prvý septembrový týždeň biskupov Nikaraguy, pričom v hlavných bodoch naznačil, aby Cirkev v tejto krajine podporovala celkový rozvoj človeka v záujme dialógu a zmierenia a aby biskupi pokračovali v úsilí za práva človeka a odsudzovania nespravodlivosti. Svätý Otec ako ďalší objekt záujmu biskupov predložil formovanie kňazov, pastoráciu mladých, zameranie sa na úlohu katolíckych škôl pri celkovom pokroku v krajine. Úsilie biskupov, ktorí pracujú pre národ vyzdvihol Svätý Otec slovami: „Toto je veľmi dôležité v situácii v akej sa krajina akou je Nikaragua nachádza, kde ide chudoba a emigrácia ruka v ruke so sociálnymi nerovnosťami a politickou radikalizáciou posledných rokov.“
Pápež Benedikt XVI. následne pochválil veľkú angažovanosť biskupov pri vytváraní dialógu, pričom nezabúdajú ochraňovať základné ľudské práva a poukazujú na nespravodlivosť. V závere ich podporil v evanjelizačnom úsilí, potrebe náboženského formovania kléru a to ako duchovne, tak aj intelektuálne a ľudsky. Za dôležitú úlohu označil Svätý Otec pastoráciu mládeže, duchovnú starostlivosť o chorých v nemocniciach a väzniciach, ako aj výchovnú úlohu katolíckych vzdelávacích inštitúcií, aby mohli mladým otvárať dvere nádejnej budúcnosti. –jv-