Francúzsko (15. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes na letisku v Tarbes
Lurdy rozlúčil s Francúzskom v závere jeho X. apoštolskej cesty, ktorej vyvrcholením
boli oslavy 150. výročia Zjavení Panny Márie.
„Vo chvíli môjho odchodu
z Francúzska sa vám chcem – so smútkom – veľmi poďakovať za to, že
ste sa so mnou prišli rozlúčiť. Ponúkli ste mi tak príležitosť
ešte raz vámpovedať, ako veľmi vaša krajina rozveselila moje srdce“
– týmito slovami začal Svätý Otec svoj záverečný príhovor venovaný premiérovi, kardinálom,
biskupom a predstaviteľom štátu. Potom pozdravil osobitne premiéra, prezidenta a členov
vlády, rovnako ako aj vojenských a civilných predstaviteľov, ktorí svojou prácou –
ako zdôraznil Svätý Otec - prispeli k priebehu týchto dní plných milosti. Vďaku potom
vyjadril francúzskym biskupom, osobitne kardinálovi Vingt-Toisovi a Mons. Perrierovi,
ako aj ostatným členom a personálu Konferencie biskupov Francúzska.
„Je
pekné zísť sa s bratmi“ – povedal následne pápež Benedikt XVI. a pripojil
srdečnú vďaku aj primátorom a ďalším miestnym predstaviteľom Paríža a Lúrd. Poďakovanie
nechýbalo ani poriadkovým zložkám a početným dobrovoľníkom, ktorí venovali svoj čas
a schopnosti, aby tak prispeli k dobrému zvládnutiu štvordňovej pápežovej návštevy.
Potom Svätý Otec pokračoval:
„Moja cesta bola ako diptych – umelecké dielo
z dvoch častí, pričom prvá bola v Paríži, v meste, mne dobre známom,
ktoré je dejiskom mnohých dôležitých stretnutí. Mal som príležitosť sláviť
Eucharistiu na Esplanade des invalides. Stretol som sa tam so živým
ľudom veriacich, hrdých a silných vo svojej viere, ktorý som prišiel
povzbudiť, aby s rozhodnosťou vytrval v živote podľa učenia
Krista a Jeho Cirkvi. Mohol som tiež sláviť vešpery skňazmi,
rehoľníkmi arehoľníčkami a seminaristami. Chcel som ich
utvrdiť v ich povolaní v službe Bohu a blížnym. Zažil som aj veľmi
krátke, ale zato intenzívne stretnutie s mladými na nádvorí Katedrály Notre-Dame.
Ich entuziazmus a záujem mi boli veľkou útechou. Ako si nespomenúť aj na výnimočné
stretnutie so svetom kultúry na Francúzskom inštitúte a v Kolégiu des Bernardins?
Ako viete, podľa mňa majú kultúra a jej predstavitelia výsostné postavenie
prostredníkov medzi vierou a rozumom, medzi Bohom a človekom.“
Potom
hovoril Svätý Otec o druhej časti svojej návštevy vo Francúzsku a symbolickom mieste,
ktoré očaruje každého veriaceho – Lurdy. Svätý Otec ich označil ako „svetlo v temnote
nášho tápania na ceste k Bohu“ a pokračoval:
„Mária vám otvorila bránu smerom
k tej druhej strane, ktorá nás volá a láka. Mária, brána nebeská! Odovzdal som sa
jej škole počas týchto štyroch dní. Bolo pápežovou povinnosťou
prísť do Lúrd na oslavu 150. výročia zjavení. Pred jaskyňou som
sa modlil za všetkých. Modlil som sa za Cirkev. Modlil som sa za Francúzsko a za svet.
Počas dvoch slávností Eucharistie som mal možnosť spojiť sa s veriacimi
pútnikmi. A tak, keď som sa stal jedným z nich, kráčal som
s nimi po štyroch zastaveniach na ceste Jubilea, návštevou farského kostola, potom
cachot-u a jaskyne a nakoniec kaplnky útulku. Modlil som sa tiež za chorých s tými
chorými, ktorí prišli s cieľom nájsť fyzickú útechu a duchovnú nádej.
Boh na nich nezabúda a ani Cirkev. Ako každý veriaci na púti, chcel som sa zúčastniť
na sviečkovej a eucharistickej procesii. Prostredníctvom nich stúpajú k Bohu
prosby a chvály. Lurdy sú tiež miestom, kde sa pravidelne stretávajú biskupi
Francúzska, aby sa spoločne modlili a slávili Eucharistiu, aby spoločne
uvažovali avymieňali si názory v ich kňazskom poslaní.
Chcel som sa s nimi podeliť o moje presvedčenie, že nastal
priaznivý čas na návrat k Bohu.“
V závere príhovoru potom Svätý
Otec zveril Francúzsko pod Božiu ochranu, aby na jeho území kraľovala harmónia, ľudský
pokrok a aby Cirkev bola v tomto procese kvasom, nech múdro a bez obáv podľa jej povinnosti
ukazuje kto je Boh. „Je tu chvíľa rozlúčenia“ – dodal Svätý
Otec a venoval Francúzsku posledné slová:
„Vrátim sa ešte do vašej krajiny?
Želám si to a túto túžbu zverujem Bohu. Z Ríma vám budem nablízku a keď budem
pred vyobrazením jaskyne v Lurdoch, ktorá je už viac ako storočie vo Vatikánskych
záhradách, budem na vás myslieť. Nech vás žehná Boh!“ –sg-