Príhovor pápeža Benedikta XVI. a francúzskeho prezidenta počas uvítacej ceremónie

Francúzsko (12. septembra, RV) – Návšteva Svätého Otca vo Francúzsku sa dnes stala skutočnosťou. Svätého Otca po prílete do Paríža pozdravovali tisícky pútnikov. Jeho prvé kroky smerovali na Apoštolskú nunciatúru v Paríži, odkiaľ sa krátko popoludní premiestnil do Elyzejského paláca, kde po úvodných stretnutiach s prezidentom republiky a jeho manželkou, ako aj ďalšími hosťami nasledovala uvítacia ceremónia.

Príhovor predniesol ako prvý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. V úvode povedal, že návšteva Svätého Otca je pre milióny Francúzov významnou udalosťou radosti a nádeje. Potom sa zameral na dialóg medzi náboženstvami, legitímny ako pre demokraciu, tak pre laicitu:
„Náboženstvá a najmä kresťanské, s ktorým máme dlhú spoločnú históriu, sú žijúcim dedičstvom úvah a myšlienok nielen o Bohu, ale aj o človeku, spoločnosti a dnes aj o prírode. Bolo by bláznovstvom, prehreškom proti kultúre a mysleniu, ak by sme naň zabudli.“

Potom pokračoval prezident slovami o Francúzsku, ktoré bude v budúcich rokoch čeliť problémom genetiky, prokreácii, teda bude prechádzať základnými bodmi bioetiky a dodal:
„Pozitívna a otvorená laicita je pozvánkou k dialógu, tolerancii a rešpektu a je výzvou, najmä ak vezmeme do úvahy, že otázky, ktorými sa teraz zaoberáme boli pred 30 rokmi úplne nepredstaviteľné“ – dodala hlava Francúzskej republiky a vyzdvihla veľký význam skutočného pokoja, ktorý je možný len prostredníctvom dialógu, skutočného a založeného na pravých túžbach pochopiť odlišný uhol pohľadu.

Potom v programe nasledoval príhovor Svätého Otca, v úvode ktorého srdečne poďakoval za vrúcne prijatie. Na francúzskeho prezidenta sa obrátil slovami:

„Prostredníctvom Vás pozdravujem všetkých obyvateľov tejto krajiny od jej tisícročnej histórie, tak bohatej na udalosti, až po súčasnosť s nádejnou budúcnosťou. Vedzte, že Francúzsko je veľmi často stredobodom pápežových modlitieb, ktorý nemôže zabudnúť na všetko to, čo priniesla táto krajina Cirkvi v priebehu dvadsiatich storočí.“

Potom hovoril o Paríži, zastávke na jeho púti do Lúrd, o meste, ktoré tak dobre pozná, do ktorého sa počas štúdií tak rád vracal a v ktorom nadviazal mnohé priateľstvá. Spomenul tiež návštevu prezidenta Sarkozyho v Ríme, na ktorej hovoril o kresťanských koreňoch Francúzska a Európy.

„Mnohí ľudia aj tu vo Francúzsku premýšľajú o vzťahoch medzi Cirkvou a štátom. V podstate, o probléme vzťahov medzi politickou a náboženskou sférou nám už Kristus ponúkol základné kritérium pre správne riešenie. Urobil to keď odpovedal na otázku, ktorú mu položili: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu (Mk, 12, 17). Momentálne sa Cirkev vo Francúzsku raduje zo slobody. Nedôvera minulosti sa pomaly zmenila na pokojný a pozitívny dialóg, ktorý sa stále viac upevňuje. Od roku 2002 existuje nový nástroj dialógu a ja mám veľkú dôveru v jeho činnosť, pretože dobrá vôľa je vzájomná. Vieme tiež, že niektoré oblasti dialógu zostávajú stále otvorené a že ich budeme musieť pomaly prejsť s rozhodnosťou a trpezlivosťou. V tejto historickej chvíli, v ktorej sa kultúry medzi sebou stále viac prelínajú som hlboko presvedčený o skutočnom význame, dôležitosti a nevyhnutnosti laicity. Je podstatné, na jednej strane trvať na odlíšení medzi politickou sférou a náboženskou oblasťou, aby bola zachovaná sloboda vierovyznania občanov a zodpovednosť štátu voči nim, a na druhej strane si byť vedomí nenahraditeľnej úlohy náboženstva pre formovanie svedomia a prínosu, ktorý môže priniesť – okrem iného – k vytváraniu základného etického konsenzu v rámci spoločnosti“

Dôrazne potom Benedikt XVI. poukázal na dnešný svet, ktorý ponúka málo duchovných zjavení a málo materiálnych istôt. Mnohí tak – ako dodal Svätý Otec - trpia stratou zmyslu vo svojich rodinných životoch. Stoja často vo svojej opustenosti a krehkosti a čelia tak skutočnosti, ktorá často prevyšuje ich sily.

„Cirkev môže prinášať svetu špecifický prínos týchto ľudí. Situácia v sociálnej oblasti západného sveta žiaľ poukazuje na tichý rast priepasti medzi bohatými a chudobnými a to mi robí starosti. Myslím si, že nadišiel moment kedy je potrebné prinášať konštruktívnejšie návrhy, ktoré by garantovali blahobyt budúcich generácií. Som si istý, že môžu byť nájdené spravodlivé riešenia, ktoré presahujú nevyhnutnú okamžitú pomoc a budú nasmerované na srdce problémov, aby chránili slabších a podporovali ich dôstojnosť. Cirkev prostredníctvom svojich inštitúcií a aktivít, spolu s mnohými združeniami vo vašej krajine, sa usiluje riešiť bezprostredné potreby, ale je to štát, ktorý musí uplatňovať zákony na odstránenie nespravodlivých štruktúr.“

Potom hovoril Svätý Otec o úlohe predsedníctva Európskej únie, kde vidí príležitosť, aby sa Francúzsko v zásade jeho ušľachtilých tradícií postavilo na stranu práv človeka a podpory dobra jednotlivca a spoločnosti.

„Až vtedy“ – pokračoval Svätý Otec – „keď občan Európy sám pocíti, že neoddeliteľné práva človeka, od jeho počatia až po prirodzenú smrť, ako aj práva na slobodné vzdelanie, rodinný život, prácu, náboženské práva, sú presadzované a rešpektované, až vtedy naplno pochopí a ocení význam a veľkosť zriadenia Únie a stane sa jej aktívnym tvorcom. Táto úloha však nie je jednoduchá“ – dodáva Benedikt XVI.

V závere sa ešte raz poďakoval za stretnutie a všetkých prítomných uistil o svojich modlitbách. –sg-