Očami viery, vedy a kultúry: 22. medzinárodný mariologický kongres

Lurdy už o niekoľko dní privítajú nástupcu svätého Petra, ktorý spolu s ostatnými pútnikmi príde osláviť 150. výročie zjavení Panny Márie Bernadete Soubirusovej. Dôkazom toho, že prípravy prebiehajú naozaj intenzívne, je aj fakt, že toto pútnické miesto od 4. septembra až do včerajška hostilo 22. medzinárodný mariologický kongres na tému “Zjavenia Panny Márie – medzi históriou, vierou a teológiou”. Okrem exegetického, teologického a historického pohľadu na mariánske zjavenia bolo podujatie priestorom pre ekumenický dialóg v tejto oblasti, v podobe okrúhleho stola, za ktorý si spoločne sadli zástupcovia Katolíckej, Pravoslávnej aj Luteránskej cirkvi.

Kardinál Poupard o Medzinárodnom mariologickom kongrese
Pápežským vyslancom na kongrese bol emeritný predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Paul Poupard, ktorý pre Vatikánsky rozhlas hovoril o jeho cieli:
“Jeho cieľom, ako mi napísal Svätý Otec vo svojom liste, ktorým ma vymenoval za svojho špeciálneho vyslanca, aby som predsedal v jeho mene kongresu, je podporiť zbožnosť, ktorú Cirkev prechováva voči Ježišovej matke, aby bola stále viac prehlbovaná a potvrdzovaná prostredníctvom teologického skúmania. Pápež okrem toho dodáva, že kongres ponúka príležitosť a možnosť hovoriť o mariánskej náuke, ale aj viesť duše k tomu, aby získali povedomie o náboženstve a pevnejšej viere, ako aj k vyjadreniu pevnejších predsavzatí.

 
Kongres sa koná v prostredí jednej z 12 jubilejných misií pri príležitosti 150. výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch – “Misie s Máriou”. Aké miesto v nej má toto podujatie?
“Tento medzinárodný kongres sa dokonale zaraďuje do jubilejného roka zjavení, pretože spája históriu, vieru a náuku. Je teda základnou myšlienkou, ktorá zjednocuje históriu, vieru a teológiu a ktorá prišla bezprostredne pred cestou Svätého Otca Benedikta XVI., prichádzajúceho Lúrd ako pútnik. Kongres je súčasťou duchovného zjednotenia s návštevou Lúrd, na ktorú sa Svätý Otec chystá.”
 
Kardinál Poupard reagoval aj na otázku, ako vníma vývoj mariánskej úcty za 150 rokov, ktoré uplynuli od zjavení v Lurdoch:
“Nielenže sa zosilňuje, ale aj prehlbuje. Chcem poznamenať, že náš kongres bol v poradí druhým, ktorý sa konal v Lurdoch. Prvý sa uskutočnil v roku 1958 na tému „Mária a Cirkev“ a tak otvoril cestu k mariologickému prelomu VIII. kapitoly Konštitúcie II. vatikánskeho koncilu, Lumen Gentium, venovanej mystériu Márie v srdci Cirkvi.”

 
Čo hovorí úcta k Panne Márii ľuďom v súčasnosti?
“Hovorí mnoho. Táto mariánska úcta nám umožňuje odhaliť celú osobnosť Márie, ženy viery, eucharistickej ženy, ako ju definoval Boží sluha Ján Pavol II. Čím viac sa uctieva Mária, tým viac sa ctí mystérium Ježiša, jej božského Syna, ktorého nám darovala ako Božieho Syna, aby prišiel na zem kvôli nám hriešnikom. Toto veľké mystérium Krista sa teda prehlbuje prostredníctvom úcty k Panne Márii.”
 
Program Medzinárodného mariologického kongresu
5 dní Medzinárodného mariologického kongresu bolo naplnených rôznymi zaujímavými témami: hovorilo sa napríklad o súkromných mariánskych zjaveniach v živote Cirkvi, Fatimskom posolstve, zjaveniach Panny Márie Guadalupskej, predstavení mariánskej svätyne v Lurdoch, ďalej o teologicko-právnych kritériách verifikácie nadprirodzených fenoménov, doktrinálnych smerniciach a kompetenciách diecézneho biskupa a Kongregácie pre náuku viery pri rozoznávaní mariánskych zjavení, a predstavená bola aj “Encyklopédia zjavení Panny Márie”. Spravodajská agentúra Zenit pri tejto príležitosti priniesla rozhovor s mariológom Markom Miravallem, ktorý je profesorom teológie na Františkánskej univerzite v americkom Steubenville a vystúpil s prejavom na spomenutom kongrese. Okrem toho je autorom nedávno vydanej knihy “Mariológia – sprievodca pre kňazov, diakonov, seminaristov a zasvätené osoby”.

Na margo blížiacej sa púte hlavy Katolíckej cirkvi do Lúrd uviedol, že “Svätý Otec neváha s oslavou autentických mariánskych súkromných zjavení, rovnako ani Cirkev, o čom svedčí jeho návšteva v Lurdoch. Uznáva jeden z najznámejších mariánskych prameňov konverzie, milosti a liečby, ktorý sa rozlieva na päť kontinentov prostredníctvom skutočných zjavení Nepoškvrneného počatia v Lurdoch. Pápež Benedikt XVI., rovnako ako pred ním Ján Pavol II., uznáva aj organické prepojenie medzi lurdskými zjaveniami a utrpením chorých po celom svete, ktoré si pripomíname každoročne na lurdské výročie 11. februára, teraz známe ako Svetový deň chorých. Tento Svätý Otec nasleduje Jána Pavla II. vo vyzdvihovaní spoluvykupiteľskej úlohy Božej Matky s Ježišom, ako dokonalého vzoru pre Boží ľud v tom, ako by sme mali trpezlivo ponúknuť naše utrpenia a choroby v jednote s Kristom, za účelom tajomného uvoľnenia milosti pre iných, čím sa takisto stávame spoluvykupiteľmi.”
 
Ako uviedol ďalší z účastníkov Medzinárodného mariologického kongresu Mons. René Laurentin, “keby sa Lurdské zjavenia uskutočnili dnes, pravdepodobne by neboli prijaté kvôli zvýšenému skepticizmu a racionalizmu dnešných čias. V tomto veku väčšej racionality, materializmu a konzumizmu, sa pre bežného človeka možnosť, že sa stane niečo nadprirodzené, stále zmenšuje. Napriek tomu Boh pokračuje v zasahovaní do ľudských dejín tým, že posiela Ježišovu Matku, zvlášť v čase, keď racionalistickejšia vízia sťažuje skutky kresťanskej viery. Ľudskej rodine sa musí pripomínať, niekedy dynamickým a nadprirodzeným spôsobom, že Boh existuje, že evanjelium Ježiša Krista je univerzálnym povolaním, že my všetci budeme braní na zodpovednosť za naše ľudské rozhodnutia, a že napokon môže mať celý svet úžitok z tzv. “globálneho spytovania svedomia”, týkajúceho sa toho, ako my všetci reagujeme na všadeprítomné pozvania od Boha, pre našu osobnú spásu a pre pokoj vo svete. Ale je na nás, aby sme odpovedali.”

Ako uviedol profesor Miravalle, v tejto dobe bolo schválených viac zjavení, než v ktorejkoľvek inej ére v dejinách Cirkvi: “Musíme mať napamäti, že povaha a účel súkromných zjavení nikdy nenahradí verejné zjavenia, ktoré obsahuje Sväté písmo a tradícia, ale skôr majú vyzdvihnúť aspekty evanjelia, ktoré predstavujú výzvu. Napríklad výzvu byť štedrejší v modlitbe, pravidelne sa postiť a pracovať na vnútornej premene, čo povedie k duchovnému pokoju v srdci. Ak počet skutočných mariánskych zjavení v našej dobe stúpa, znamená to, že je tu väčšia potreba povzbudenia žiť v modlitbe a sviatostnom živote Cirkvi. Mali by sme byť vďační, ale zároveň by sme mali, ako povedal pápež Ján XXIII. v roku 1959 vo svojom prejave v Lurdoch, ‛pozorne načúvať varovaniam Božej Matky‛, ktorá sa usiluje viesť nás v našom správaní.”
 

 
22. medzinárodným mariologickým kongresom v Lurdoch, o ktorom sme hovorili v dnešnej rubrike, sa dôležité udalosti, spojené s úctou k Božej Matke, nekončia. Zajtra sa v španielskej Zaragoze začne Kongres o európskej sieti mariánskych sanktuárií, ktorý potrvá do 12. septembra, a celý katolícky svet očakáva už spomenutú v poradí X. zahraničnú apoštolskú cestu pápeža Benedikta XVI. do Francúzska. V jej rámci už túto sobotu 13. septembra navštívi známe pútnické miesto Lurdy pri príležitosti osláv 150. výročia tamojších zjavení Panny Márie. O 10:00 tu bude sláviť Eucharistiu a večer o 21:30 povedie mariánsku procesiu. V nedeľu bude predsedať slávnostnej svätej omši, následne sa spolu s veriacimi pomodlí Anjel Pána. V podvečer sa v Lurdoch stretne s francúzskymi biskupmi a o 18:30 bude nasledovať eucharistická procesia. Záverečným bodom programu Svätého Otca bude pondelňajšia eucharistická slávnosť s chorými, ktorá sa začne o 9:30 a po skončení ktorej Benedikt XVI. odletí späť do Ríma. O všetkých udalostiach vás budeme podrobne informovať v našom vysielaní. –dj,jv-