Generálna audiencia Benedikta XVI: Obrátenie sv. Pavla
Vatikán (3. septembra, RV) – Prvá septembrová generálna audiencia pápeža Benedikta
XVI. sa dnes konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze
zameral na skúsenosť, ktorú apoštol Pavol zažil na ceste do Damasku a ktorú zvykneme
označovať ako jeho obrátenie. Dovtedy bol horlivým prenasledovateľom Cirkvi a práve
udalosť, o ktorej budeme hovoriť v nasledujúcich minútach, sa stala rozhodujúcim momentom
jeho života. Ako uviedol Benedikt XVI., máme o nej dva druhy zdrojov: „Prvým
druhom, ktorý je známejší, je rozprávanie z Lukášovho pera, ktorý trikrát spomína
udalosti v Skutkoch apoštolov (porov. 9,1 – 19, 22,3 – 21, 26,4 – 23). Priemerný
čitateľ snáď cíti pokušenie pozastaviť sa nad niektorými detailmi, ako sú nebeské
svetlo, pád na zem, volajúci hlas, nový druh slepoty, uzdravenie opadnutím lupín z očí,
či pôst. Ale všetky tieto detaily sa vzťahujú na jadro udalosti:
vzkriesený Kristus sa vynára ako prekrásne svetlo a rozpráva sa so Šavlom,
premieňa jeho myslenie a aj jeho samotný život. Jas Vzkrieseného ho oslepuje:
zjavuje sa tak aj navonok to, čo bolo v jeho vnútri, jeho slepota zoči-voči
skutočnosti, svetlu, ktorým je Kristus. A potom jeho definitívne „áno“
Kristovi pri krste nanovo otvára jeho oči a robí ho skutočne vidiacim.“
Druhý
zdroj informácií o obrátení sv. Pavla predstavujú jeho Listy. Nikdy nehovoril príliš
podrobne o tejto udalosti a to zrejme preto, lebo predpokladal, že o tomto príbehu
všetci vedeli, o tom, že z toho, ktorý prenasledoval, sa stal horlivý evanjelizátor.
A stalo sa to nie následkom jeho vlastného uvažovania, ale silnej udalosti – stretnutia
so Vzkrieseným. Aj keď však nehovoril o detailoch, viackrát spomína tento veľmi dôležitý
fakt, že aj on sám je svedkom Ježišovho vzkriesenia, ktoré mu zjavil bezprostredne
on sám, spolu s poslaním apoštola. Najjasnejšiu výpoveď v tejto súvislosti nachádzame
v jeho rozprávaní o tom, čo tvorí stredobod dejín spásy: smrť a vzkriesenie Ježiša
a jeho zjavenia svedkom (porov. 1 Kor 15). Slovami antickej tradície, ktoré aj on
prijal od Cirkvi v Jeruzaleme hovorí, že Ježiš zomrelý, ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený
sa po vzkriesení zjavuje najprv Petrovi, potom Dvanástim, potom 500 bratom, potom
Jakubovi a všetkým apoštolom. A vo svojom rozprávaní dodáva: „a poslednému zo všetkých,
ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne“ (1 Kor 15,8). A tak nám ukazuje, že toto je
základom jeho apoštolátu a jeho nového života.
Ako uviedol Svätý Otec, oba
zdroje – Skutky apoštolov aj Listy sv. Pavla, sa zbiehajú v základnom
bode: Zmŕtvychvstalý prehovoril k Pavlovi, povolal ho k apoštolátu, urobil ho skutočným
apoštolom, svedkom vzkriesenia, so zvláštnou úlohou ohlasovať evanjelium pohanom v
grécko-rímskom svete. Pavol sa zároveň naučil, že napriek bezprostrednosti svojho
vzťahu s Kristom musí vstúpiť do spoločenstva Cirkvi, nechať sa pokrstiť, a musí žiť
v zhode s ostatnými apoštolmi. Iba v tomto spoločenstve s nimi všetkými môže byť skutočným
apoštolom, ako jasne píše v Prvom liste Korinťanom: “Teda či už ja alebo
oni takto hlásame a vy ste tak uverili” (1 Kor 15,11): “Všimnime
si teraz, že sv. Pavol nikdy nevykresľuje tento moment ako obrátenie. Prečo? Existuje
mnoho hypotéz, ale pre mňa je dôvod veľmi jasný. Tento zlom jeho života, toto premenenie
celého jeho bytia, nebolo plodom psychologického procesu, dozretia alebo intelektuálneho
a morálneho vývoja, ale prichádza zvonku. Nebolo plodom jeho myslenia, ale stretnutia
s Ježišom Kristom. V tomto zmysle nešlo jednoducho o konverziu, dozretie jeho “ja”,
ale bolo preňho samého smrťou a vzkriesením: zomrela jedna jeho existencia a ďalšia
nová sa narodila so Zmŕtvychvstalým Kristom. Žiadnym iným spôsobom sa nedá vysvetliť
táto Pavlova obnova. Všetky psychologické analýzy nemôžu objasniť a vyriešiť túto
záležitosť. Iba udalosť, silné stretnutie s Kristom, je kľúčom pre pochopenie toho,
čo sa stalo: smrť a vzkriesenie, obnova Tým, ktorý sa mu ukázal a hovoril s ním. V
tomto najhlbšom zmysle môžeme a musíme hovoriť o obrátení. Toto stretnutie je skutočná
obnova, ktorá zmenila všetky jeho hodnoty. Teraz môže povedať, že to, čo preňho predtým
bolo esenciálne a základné, sa stalo “smetím”; nie je viac “ziskom”, ale stratou,
pretože odteraz má cenu iba život v Kristovi.”
Ako
dodal Benedikt XVI., Pavol na ceste do Damasku nestratil to, čo bolo dobré a skutočné
v jeho živote, v jeho dedičstve, ale pochopil novým spôsobom múdrosť, pravdu, a hĺbku
zákona a prorokov. Zároveň sa jeho rozum stal prístupným múdrosti pohanov. Tým, že
sa Kristovi otvoril celým srdcom, sa stal schopným dialógu so všetkými, a teda naozaj
apoštolom pohanov. Podľa Svätého Otca nám tento príbeh hovorí, že ani pre nás nie
je kresťanstvo novou filozofiou alebo novou morálkou. Kresťanmi sme, iba ak stretneme
Krista: “Zaiste sa nám neukazuje tým neodolateľným, žiarivým spôsobom, ako v
prípade Pavla, aby ho urobil apoštolom všetkých národov. Ale aj my sa môžeme stretnúť
s Kristom pri čítaní Svätého písma, v modlitbe, v liturgickom živote Cirkvi. Môžeme
sa dotknúť Kristovho srdca a cítiť, že on sa dotýka toho nášho. Iba v tomto osobnom
vzťahu s Kristom, len v tomto stretnutí so Zmŕtvychvstalým, sa stávame skutočne kresťanmi.
Tak sa otvára náš rozum, otvára sa celá Kristova múdrosť a celé bohatstvo pravdy.” Medzi
pozdravmi Svätého Otca, ktoré zazneli po dnešnej katechéze, nechýbal ani slovenský: “S
láskou pozdravujem slovenských pútnikov z Košíc, Bojníc a Dolných Krškan. Bragia
a sestry, v týchto dňoch sa začína nový školský rok. Vyprosujme si od Ducha Svätého
jeho vzácne dary, predovšetkým pravú múdrosť. S týmto želaním vás žehnám. Pochválený
buď Ježiš Kristus!” Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil
veriacim apoštolské požehnanie. -dj,sg-