Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Mladí pociťujú smäd po
živote a nových skúsenostiach"
Bressanone (10. augusta RV) – Svätý Otec sa dnes napoludnie pomodlil spolu
s veriacimi v Bressanone mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa k veriacim najskôr
prihovoril v nemeckom jazyku a potom pokračoval v taliančine slovami:
"Počas
týchto dní, drahí priatelia, som opäť premýšľal o skúsenosti, ktorú som prežil
v Sydney, kde som stretol radostné tváre mnohých chlapcov a dievčat z celého
sveta. Vo veľkej metropole mladého austrálskeho národa, títo mladí sa
stali znamením opravdivej radosti, azda aj hlučnej, ale zároveň
aj pokojnej a pozitívnej. Hoci ich tam bolo tak veľa, nezapríčinili
neporiadok a nespôsobili žiadne škody. K tomu, aby boli radostní, nepotrebovali
siahnuť k neviazanostiam a násilnostiam, k alkoholu a drogám. Bola v nich radosť
z toho, že sa stretli a objavili spolu nový svet. Ako nerobiť porovnanie
s ich vrstovníkmi, ktorí v hľadaní falošných únikov, utiekajú
sa k ponižujúcim skúsenostiam, ktoré neraz vyúsťujú až do hrozných tragédií?
Toto je práve typickým výsledkom takzvanej súčasnej „blahobytnej
spoločnosti“, ktorá preto, aby utíšila vnútorné prázdno a nudu, ktorá ho sprevádza,
vedie ku zakúšaniu stále nových skúseností, stále viac emocionálnych a „extrémnych“.
Takto aj čas prázdnin sa môže stať bludnou falošnou uličkou,
ktorá ponúka rozličné potešenia. Avšak pravdou je, že takýmto
spôsobom sa duchu nedostáva skutočného oddychu, srdce nezakúša radosť a nenachádza
pokoj, až nakoniec končí tým, že človek je ešte viac unavený a smutný.
Hovorím o mladých ľuďoch, pretože práve tí najviac pociťujú smäd po živote
a nových skúsenostiach a preto sa nachádzajú aj vo väčších nebezpečenstvách.
Avšak táto úvaha je platnou pre všetkých. Ľudská osoba sa skutočne
obnovuje iba vo vzťahu k Bohu, pričom stretnúť Boha možno len tak, že
sa učíme počúvať jeho hlas vo vnútornom pokoji a v tichu (por. 1 Kr 19,12).
Modlime, aby v spoločnosti, ktorá napreduje veľkou rýchlosťou,
prázdniny sa stali dňami skutočného uvoľnenia, počas ktorých
je možno nájsť aj momenty pre uzobranosť a modlitbu, ktoré sú nevyhnutné k tomu,
aby sme sa mohli stretnúť v hĺbke so sebou samými a tiež s inými.
Prosme o to aj na orodovanie Panny Márie, ktorá vedela počúvať v tichu.“
– ls –