Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Bressanone (3. augusta, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu
s veriacimi zhromaždenými na námestí pred bazilikou v Bressanone, pomodlil mariánsku
modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im však prihovoril. Po úvodnom pozdrave tamojších
veriacich v nemeckom jazyku pokračoval Svätý Otec v taliančine, keď povedal: „Teraz,
drahí priatelia, vás pozývam, aby sme si so synovskou úctou a oddanosťou spomenuli
na božieho služobníka, pápeža Pavla VI., na ktorého si osobitne spomenieme o tri dni
pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia. 6. augusta 1978 odovzdal Pavol VI.
svoju dušu Bohu, večer na sviatok Premenenia Pána, tajomstvo božského svetla,
ktoré vždy fascinovalo jeho dušu osobitným spôsobom. Pavol VI. ako najvyšší pastier
Cirkvi, viedol Boží ľud ku kontemplácii tváre Krista, Vykupiteľa človeka a Pána dejín.
Práve táto jeho láskyplná orientácia mysle a srdca ku Kristovi sa stali podstatnými
črtami aj II. vatikánskeho koncilu a taktiež základnými postojmi môjho cteného predchodcu
Jána Pavla II., ktorý toto posolstvo upriamil na veľké jubileum v roku 2000. V centre
všetkého je vždy a jedine Kristus: v centre Svätého písma a Tradície, v srdci Cirkvi,
sveta a celého vesmíru. Božia prozreteľnosť povolala Giovanniho Battistu Montiniho
z Katedry v Miláne do Ríma, a to v najcitlivejšom momente Koncilu – keď intuícia
blahoslaveného Jána XXIII. sa ocitla v nebezpečenstve, že nenadobudne správnu formu.
Ako neďakovať Pánovi, za jeho odvážnu a plodnú pastoračnú činnosť? Postupne, keď vidíme
veci stále z väčšieho odstupu, uvedomujeme si veľkosť zásluh Pavla VI., ktoré takpovediac
presiahli ľudské sily pri predsedaní koncilového zhromaždenia, pri jeho privedení
do šťastného konca a pri spravovaní pokoncilového, nepokojného obdobia.
Môžeme naozaj povedať s apoštolom Pavlom, že božia milosť „nebola v ňom
márna“ (porov. 1 Kor 15,10). Vedel zosúladiť a zúročiť svoje vynikajúce
dary inteligencie, vášnivej lásky k Cirkvi a k človeku. Keď ďakujeme Bohu za dar tohto
veľkého pápeža, usilujme sa o to, aby sa jeho učenie stalo aj našim pokladom.“
– ls –