Medzináboženský dialóg a konferencia v Madride

Španielsky Madrid hostil minulý týždeň účastníkov medzinárodnej konferencie o medzináboženskom dialógu s moslimskými, židovskými a kresťanskými predstaviteľmi a svojho zástupcu mala na konferencii aj Svätá Stolica. Nielen o konferencii, ale aj o dialógu medzi náboženstvami budeme hovoriť v nasledujúcich minútach.

Konferencia v Madride

Tohtoročná konferencia bola zaujímavá tým, že ju organizoval kráľ Saudskej Arábie Abdalláh a jej hlavným cieľom bolo ukázať novú tvár islamu. Takého, ktorý je otvorenejší a tolerantnejší k ostatným náboženstvám.
V mene Svätého Otca sa na nej zúčastnil predseda Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami kardinál Jean-Louis Tauran, ktorý túto udalosť vyzdvihol najmä preto, že vyšla z iniciatívy Saudskej Arábie a mala ambíciu „spojiť“ tri náboženstvá – pri nadviazaní židovsko – kresťansko – moslimského dialógu, čo podľa slov kardinála Taurana zdôrazňoval aj pápež Benedikt XVI., najmä s ohľadom na súčasný sekularizovaný svet. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Tauran povedal:
 
„Čo sa týka účasti Katolíckej cirkvi, bol pozvaný aj pápež Benedikt XVI. a preto som tu v jeho mene. Privítali sme toto pozvanie pozitívne, túto iniciatív, ktorá spája – a toto je veľmi dôležité – tri náboženstvá. Nie je to islamsko – kresťanský dialóg, ale je to židovsko – kresťansko – moslimský dialóg. Toto je to, čo stále zdôrazňoval aj pápež Benedikt XVI.: potrebu trojitého dialógu. V tomto sekularizovanom svete je veľmi pekné a potrebné, aby kresťania, moslimovia a židia boli svedkami tejto transcendentnej dimenzie ľudskej bytosti a jej vzťahu s Bohom. Potom môžeme spolupracovať napríklad na všetkom, čo sa týka zasvätenia života a morálneho formovania mladých. Môžeme sa teda spoločne podeliť o celý dialóg lásky: pomáhať chudobným a núdznym či emigrantom v prípade akýchkoľvek prírodných katastrof“ – dodal kardinál Tauran.

Vo svojom záverečnom príhovore potom okrem iného dodal: „Od úplného začiatku tohto stretnutia sa kráľ Abdalláh zameral v zacielení tejto konferencie na dialóg s odvážnym príhovorom keď povedal: „Ak chceme, aby malo toto historické stretnutie úspech, musíme sa zamerať na to, čo nás spája, na hlbokú vieru v Boha, vznešené princípy a ušľachtilé morálne hodnoty, ktoré tvoria základ náboženstva. Počas týchto dní sa ukázalo, že je možné sa stretnúť, pozrieť jeden na druhého, rešpektovať naše náboženstvá, či učiť sa viesť spoločné kroky k dialógu“.

Kráľ Saudskej Arábie a Svätý Otec

Kráľa Saudskej Arábie Abdalljáha Bin Abdulazziza Al Sauda prijal v novembri na osobnej audiencii aj Svätý Otec. Ako uviedlo tlačové komuniké Svätej stolice, rozhovory sa niesli v srdečnej atmosfére a umožnili dotknúť sa tém, ktoré ležali obom stranám na srdci. Zvlášť sa sústredili na medzikultúrny a medzináboženský dialóg a spoluprácu medzi kresťanmi, moslimami a židmi za účelom podpory pokoja, spravodlivosti a duchovných a morálnych hodnôt, špeciálne v oblasti podpory rodiny.
Spomenuli tiež pozitívnu a prínosnú prítomnosť kresťanov v krajine. Obe strany si vymenili názory na situáciu na Blízkom východe a hovorili o potrebe nájsť spravodlivé riešenie konfliktov, ktoré zmietajú regiónom, zvlášť v izraelsko-palestínskej oblasti.
Prvá výzva podobného druhu prišla v marci tohto roku. Médiami preletela správa o tom, že saudskoarabský kráľ Abdalláh vyzval na dialóg medzi monoteistickými náboženstvami. Išlo tak v podstate o prvú takúto výzvu z krajiny, v ktorej je zakázané praktizovať inú vieru ako moslimskú. Abdalláh povedal, že najvyšší duchovní v krajine sa zhodli na tom, že môže šíriť takúto myšlienku. Výzva Abdalláha prišla v období náboženského napätia v súvislosti so šírením karikatúr proroka Mohameda v dánskych médiách, čo moslimovia pokladali za urážku. Po ich zverejnení nasledovali veľké protesty v moslimských krajinách.

Dialóg medzi náboženstvami

Projekt dialógu medzi stúpencami troch monoteistických náboženstiev predstavil kráľ Abdalláh v júni minulého roka. Zahájil tak totiž trojdňové stretnutie moslimských učencov z celého sveta. Monarcha je kustódom najvýznamnejších svätýň islamu. Saudskoarabský kráľ zdôraznil, že dialóg medzi moslimami, kresťanmi a židmi, ktorý zahájil okrem iného aj svojou návštevou u hlavy Katolíckej cirkvi má pomôcť objasniť zásady, ktorými sa riadi islam. Kráľ vtedy povedal:
“Zhromaždili sme sa tu preto, aby sme povedali svetu, že sme hlasom spravodlivosti a tiež ľudských a morálnych hodnôt. Sme hlasom koexistencie a dialógu” – povedal to asi 500 moslimským učencom, ktorí sa zišli v Meke. Kráľ zaradil medzi nepriateľov moslimského sveta aj islamských extrémistov. Podľa neho totiž škodia vlastnému náboženstvu:
“Islam definoval dialóg ako cestu založenú na spoločných hodnotách troch monoteistických náboženstiev, ktoré odmietajú zradu, zločin a terorizmus” – dodal kráľ Abdalláh.

Dialóg medzi náboženstvami a slová Benedikta XVI.

A vráťme sa ešte na chvíľu o rok späť: v októbri minulého roku bol pápež Benedikt XVI. na jednodňovej pastoračnej návšteve Neapola. V rámci nej sa stretol s vyše 300 náboženskými predstaviteľmi, ktorí prišli na medzinárodné medzináboženské stretnutie, ktoré usporiadala Komunita sv. Egídia na tému „Za svet bez násilia – náboženstvá a kultúry v dialógu“. Svätý Otec vtedy povedal:
„Kiežby aj toto dôležité kultúrne a náboženské podujatie prispelo k upevneniu pokoja vo svete.“ Medzi zúčastnenými boli napríklad pravoslávny patriarcha Bartolomej I., anglikánsky arcibiskup Canterbury Rowan Williams či izraelský židovský rabín Yona Metzger. Vo svojom posolstve poukázal Svätý Otec prítomným na to, že sme všetci povolaní pracovať pre pokoj a podporovať zmierenie medzi ľuďmi. Zdôraznil, že Katolícka cirkev má v úmysle „pokračovať na ceste dialógu v záujme podpory porozumenia medzi rôznymi kultúrami, tradíciami a vierovyznaniami“. V tejto súvislosti sa vrátil do roku 1986, keď jeho predchodca Ján Pavol II. pozval náboženských lídrov do Assisi, aby sa spoločne modlili za pokoj. Poukázal na to, že toto úsilie o všeobecné blaho by malo byť vlastné celému ľudstvu, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť.

„Zo srdca túžim po tom, aby sa tento duch stále viac prehlboval a šíril, zvlášť na miestach, kde je najväčšie napätie, kde je popieraná sloboda a úcta voči blížnemu a kde muži a ženy trpia následkami intolerancie a nedorozumení. Drahí priatelia, nech sú tieto dni práce a modlitby plodné pre všetkých. Vznášam modlitbu k večnému Bohu, aby hojne obdaril každého z účastníkov stretnutia svojím požehnaním, svojou múdrosťou a láskou. On oslobodzuje srdce človeka od každej nenávisti a každého koreňa násilia a robí nás všetkých nástrojmi civilizácie lásky.“
Benedikt XVI. zdôraznil, že náboženstvo nikdy nesmie „byť hnacím motorom nenávisti a že nikdy v mene Boha nemôžeme ospravedlniť zlo a násilie“.

Závery konferencie v Madride

A pozrime sa v závere ešte raz na spomínané medzinárodné stretnutie v Madride, ktoré vzniklo z iniciatívy kráľa Saudskej Arábie. Prítomní účastníci sa zhodli na tom, že medzi predstaviteľmi náboženstiev a popredných kultúr s prihliadnutím na vzájomné hodnoty je dialóg najlepšou cestou vzájomného porozumenia a spolupráce v ľudských vzťahoch a v pokojnom spolužití medzi národmi. Účastníci tiež podpísali vyhlásenie o základných princípoch, medzi ktorými je napríklad aj to, že jednota ľudstva je neporušiteľná – pričom nezáleží na farbe pleti, na etniku či kultúre. Ďalej vyzdvihli vzájomné rešpektovanie náboženstiev, terorizmus označili za všeobecný fenomén, na zdolanie ktorého je potrebné zjednotiť medzinárodné úsilie zodpovednou a správnou cestou, ako aj na tom, že v dnešnom svete je potrebné šíriť kultúru tolerancie a porozumenia formou vzájomného dialógu. –sg-