Cirkev a svet: Austrália

Dnes sa bližšie pozrieme na kontinent, ktorý často volajú aj ako „zvláštny kus zeme“, či nekonečnú rovinu pre jej suché či dokonca púštne oblasti. Napriek tomu, že je najmenším kontinentom sveta je práve on v týchto dňoch dejiskom jednej z najväčších udalostí. Hovoriť budeme o Austrálii, o jej histórii, o Cirkvi, o obyvateľoch či súčasnosti a dotkneme sa samozrejme aj udalosti, vďaka ktorej sa v týchto dňoch na Austráliu pozerá celý svet – 23. svetové dni mládeže v Sydney. 2. marca minulého roku odštartoval austrálsky kardinál Georg Pell na obrovských digitálnych hodinách odpočítavanie posledných 500 dní, ktoré vtedy delili kontinent od ich začiatku.

História a súčasnosť Austrálie

V histórii Austrálie sa do príchodu Európanov nepíše o vojenských bitkách. Domorodci tu žili v pokoji až do 17. storočia. Ich spôsob života a úcta k prírode pre nich neznamenal rozvoj a pokrok, ale neznamenal ani nepokoj, ktorý priniesli prisťahovalci z Európy. Len pred dvoma storočiami britskí osídlenci založili na juhovýchodnom pobreží prvú kolóniu.
Dnes je Austrália jeden z najviac urbanizovaných kontinentov, 70 % populácie žije v mestách a veľkomestách pri pobreží, kým väčšina vnútrozemia je riedko osídlená. Od príchodu Britov hrá prisťahovalectvo z Európy a z Ázie životne dôležitú úlohu v rozvoji kontinentu. Austrália je bohatá a politicky stabilná krajina s bohatými prírodnými zdrojmi surovín v tichomorskej oblasti, má silné obchodné kontakty s Japonskom a USA. Hlavné mesto je Canberra, ale najväčšie mesto je Sydney, ktoré vyrástlo z prvej európskej osady. Založili ju Briti v roku 1788. V roku 2000 hostilo Olympijské hry a v tomto roku hostí 23. svetové dni mládeže.

Obyvatelia a Cirkev v Austrálii

Austrália má vyše 20 miliónov obyvateľov. Z nich necelé dve percentá sú pôvodní obyvatelia – domorodci, zvyšok tvoria prisťahovalci. Najväčšiu časť tvoria obyvatelia z európskych krajín – najmä Briti.
Z 20 miliónov obyvateľov je katolíkov takmer 6 miliónov, čo je viac ako 27 %. Farností je takmer 1400 a na jedno pastoračné centrum pripadá takmer 4 tisíc katolíkov. Na jedného kňaza ich pripadá 1825. Austrália má 64 biskupov. Návštevám hláv Katolíckej cirkvi sa Austrália okrem tohtoročných Svetových dní mládeže tešila aj v minulosti – najprv to bola v roku 1970 návšteva pápeža Pavla VI. a potom dve návštevy pápeža Jána Pavla II. - v roku 1986 a 1995.

Austrália a Ad Limina apostolorum

26. marca 2004 boli na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne austrálski biskupi. O výzvach Cirkvi v Austrálii a jej poslaní hovoril vtedy v príhovore biskupom pápež Ján Pavol II. Okrem iného povedal:

„V jednote s Pánom aj vy môžete rozptýliť obavy a strach, osobitne v rámci istej kultúry „tu a teraz“, biskup musí byť prorokom, svedkom a služobníkom nádeje (por. Pastores gregis, 3) V hlásaní tejto nádeje, ktorá pramení z kríža, som presvedčený, že vyvediete mužov a ženy z tieňov morálneho zmätku a neistoty do jasu Kristovej pravdy. Ako biskupov vás tiež povzbudzujem, aby katechéza, ktorou vzdelávate vašich veriacich o pravom význame nedele ako dni Pána, bola vašou pastoračnou prioritou. S liturgiou je spojené poslanie evanjelizovať, lebo zmysel bytia s Ježišom je kráčať s ním vpred v jeho sile a s jeho milosťou. Spoločenstvo, ktoré je medzi biskupmi a ich kňazmi si vyžaduje, aby klérus diecézy bol srdcovou záležitosťou každého biskupa. Povzbudzujem vás, venujte sa vašim kňazom s otcovskou starostlivosťou.”

Pápež Ján Pavol II. austrálskych biskupov vyzval k podpore rodiny založenej na manželstve, a poďakoval im za prácu mnohých austrálskych misionárov na poli evanjelizácie, vzdelávania, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.

Svetové dni mládeže a výzvy pre Cirkev dnes

O výzvach pre Cirkev v Austrálii hovoril v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas austrálsky kardinál Georg Pell. Podľa neho je najväčším problémom stále prítomná sekularizácia ako aj ďalšie situácie a fenomény. Vieru podľa neho praktizujú viac starší, aj keď niektoré signály na zmenu už cítiť, medzi ne patrí napríklad Krížová cesta, na ktorej je v každej diecéze stále viac mladých. Čo sa týka situácie s kňazskými povolaniami, tá je podľa neho rozličná podľa diecéz. V sydneyskej arcidiecéze je 50 seminaristov, čo je primeraný počet vzhľadom na pastoračné aktivity a potreby Cirkvi. Čo sa však týka veriacich, tak cítiť úbytok a je to citeľne ťažká situácia. V porovnaní s týmto sa počet mladých, ktorí sa rozhodujú pracovať na niekoľko rokov v Cirkvi zvýšil a dobrovoľníkov je tiež dostatok.

Pozrime sa teraz na Cirkev ako misionárku - Austrália bola počas celých storočí krajinou misií. Dnes má asi 300 austrálskych misionárov, pracujúcich v zahraničí. V minulosti ich bolo viac, najmä vďaka misionárom v Papue - Novej Guinei či na ostrovoch v Tichom oceáne a v Ázii. Medzi skupiny tých aktívnejších misionárov patria napríklad írski “Kresťanskí bratia”, ktorí sú dnes prevažne v Afrike a ako dodáva kardinál Pell vidieť za nimi kus úžasnej odvedenej práce. Čo sa týka činnosti Cirkvi v súvislosti s domorodým obyvateľstvom a s postojom štátu k nim, kardinál Pell hovorí, že až 26 % domorodcov je katolíkov, čím je zrejmé že sú podstatnou súčasťou Cirkvi. Ich problémy boli Cirkvi vždy veľmi dobre známe, Cirkev ich totiž často bránila pred atakmi zo strany spoločnosti, či samotného štátu. Aj dnes je situácia zložitá, ale Cirkev sa – ako dodáva kardinál Pell – o nich stále stará. Problémom podľa neho nie je ani tak chudoba, ako skôr chýbajúce integrovanie sa do austrálskej spoločnosti. To sú situácie, ktorých dôsledky sú potom závislosti, alkoholizmus či pornografia. V tomto smere boli Katolíckej cirkvi veľkou pomocou anglikánska cirkev a protestantské spoločenstvá. Čo sa týka zlepšenia situácie domorodcov v súvislosti so Svetovými dňami, kardinál Pell verí, že k tomu určite prispejú.

„Iste k tomu prispejú. Veľmi intenzívne sme sa usilovali začleniť domorodcov už od začiatku do všetkých príprav. Napríklad symbol Ducha na záverečnej svätej omši, je dielom domorodého umelca. Keď Svätý Otec začne svoju návštevu po ceste z prístavu v Sydney až na miesto privítacích osláv, domorodci ho pozvú, aby svoj pobyt ukončil na ich území. Domorodci tiež budú na slávnostiach, na koncertoch, zúčastnia sa na mnohých aktivitách, sú skutočne ako pri prípravách, tak v prácach počas Svetových dní.“

V Austrálii je veľmi vysoké zastúpenie mladých na katolíckych školách. Podľa kardinála sa mnohí z nich podieľali na prípravách Svetových dní – napríklad len v  diecéze v Sydney ich bolo asi 5 až 6 tisíc a bolo cítiť obrovský entuziazmus. A čo si sľubuje kardinál Pell od týchto Svetových dní mládeže pre Cirkev? Ako povedal, dúfa, že viera mladých z Austrálie, ako aj mladých z celého sveta sa práve počas týchto dní osláv posilní a že všetci zistia, že práve Kristus je stredobodom ich života.

„Musíme vyčkať, uvidíme, čo sa udeje, pretože keď začne pôsobiť Duch, nedá sa predpovedať čo všetko sa stane. Napríklad počas II. vatikánskeho koncilu - ja som bol ešte študent a mohol som pri ňom byť - sa hovorilo veľmi veľa o Neokatechumenáte. A nepamätám si na nikoho, kto by vtedy predpovedal, že o 40 až 50 rokov tu naozaj bude také silné cirkevné hnutie.“

Ako ďalej povedal, farnosti a školy musia v budúcnosti spolupracovať viac. Spomedzi posledných aktivít Cirkvi spomenul kardinál Pell nové pastoračné centrum, ktoré má slúžiť na duchovné cvičenia a rôzne aktivity, na vytváranie spolupráce a zbieranie úrody po skončení svetových dní. –sg-