Zamyslenie na 15. nedeľu v Cezročnom období

Nedávno som sa nazlostil pri štúdiu prednášok istého filozofa. Problém nebol v obsahu, ale v spôsobe vysvetľovania. Pri opisovaní svojho systému najprv nakreslil akýsi obrazec, symbolickú schému, ale bez akýchkoľvek vysvetliviek. Čo to má znamenať? Nejaká hádanka? Prečo to nevysvetlí? Až pri čítaní nasledujúcich sto strán som pochopil autorov zámer. Schéma predstavovala súhrn celého systému, ale k jej pochopeniu sa bolo treba prepracovať vlastným úsilím. Učiteľ, ktorý takto dokázal pozitívne vyprovokovať študentov, si nakoniec získal moje uznanie.

Niečo podobné robí aj Ježiš, keď rozpráva v podobenstvách. V nedeľu si vypočujeme podobenstvo o rozsievačovi z Matúšovej 13. kapitoly. Vybaví sa nám vôňa zoranej pôdy pripravenej na sejbu, nad hlavou máme poletujúce vtáky, sledujeme rozsievača pri práci. Osud jednotlivých zrniek je odlišný. Niektoré prinášajú úrodu, kým iné vychádzajú nazmar. Ježiš na záver dodáva: Kto má uši, nech počúva!

Prečo Ježiš hovorí pod rúškom alegórie? Azda z vlastnej skúsenosti poznáme, že nie vždy je užitočné každému v našom okolí vysvetľovať všetky pravdy viery. Je to užitočné iba tým, ktorí majú uši a srdce otvorené. Niektoré skutočnosti, ktoré presahujú ľudskú skúsenosť, ani nemožno vtesnať do obmedzených slovných vyjadrení. Obrazné vyjadrenie naopak poskytuje priestor pre tajomstvo. Tretím dôvodom je vzbudenie zaangažovanosti poslucháčov. Zmysel podobenstva je treba odhaliť, teda musím sa s ním popasovať, aby som pochopil jeho význam pre moju osobnú situáciu. Musím v ňom objaviť sám seba.

Keď sa učeníci spytujú, prečo im Ježiš hovorí v podobenstvách, Pán Ježiš vysvetľuje, že pochopiť tajomstvá Božieho kráľovstva je dané iba tým, ktorí majú potrebný základ, aby sa k tajomstvu mohli s úctou priblížiť. Kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Podobenstvo, hoci hovorí iba o zrnkách, v skutočnosti nám predostiera ozajstnú ľudskú drámu úspechu a zlyhania.

My sme dnes zaiste v inej situácii ako Ježišovi poslucháči, ktorí podobenstvo počúvali po prvýkrát. Už nás neprekvapuje tak, ako ich. No asi by sme nepozorne počúvali nedeľné evanjelium, keby nás neprovokovalo k otázkam. Čo je tou nevyhnutnou podmienkou, ktorá rozhoduje o úspechu a neúspechu? Čo zapríčiňuje, že mnohí, hoci budú počúvať, nepochopia, budú hľadieť a neuvidia?

Ježišovi záleží na tom, aby ho poslucháči ponajprv dobre počuli, preto k nim, stojacim na brehu jazera, hovorí z loďky, ako v  prírodnom amfiteátri. Rozpráva tak, aby tomu každý ľahko rozumel, ale zároveň tak, aby sa k pochopeniu musel prepracovať každý samostatne. Nikoho neobviňuje, ale pozýva, aby si každý sám položil nepríjemné otázky.

Boží spôsob komunikácie sa dožaduje našej aktívnej spolupráce. Až keď poslucháči prejavia záujem a  sami začnú hľadať, keď prídu za Ježišom s otázkami, potom im ochotne odhaľuje zmysel podobenstva. Výsledný efekt je taký, ako ho opisuje prvé nedeľné čítanie z Izaiáša. Prijaté Božie slovo v duši človeka rastie a koná divy, podobne ako keď zem skropená dažďom vydáva úrodu. To, že v nás Božie slovo naozaj padlo do úrodnej pôdy, sa prejavuje v našom vnútornom oslobodení. Keď sa to prejaví na našom vzťahu k ostatným, zrno prináša svoju úrodu.

Podobenstvo o rozsievačovi predstavuje model Božej komunikácie s človekom. Boh nie je skúpy na svoje slovo. Neskrýva ho ako tajné učenie, rezervované pre skupinku zasvätených. Boh rozdáva bez obmedzenia. Nie však paušálne, nie nevšímavo. Každé zrnko má svoju jedinečnú hodnotu, jedinečné, Bohu dobre známe miesto, kam dopadne, jedinečný osobný rozmer lásky, s ktorou je zasiate. Jedinečná je aj odozva, ktorej sa mu dostane od nás.

Milý brat, milá sestra, jedno zrnko je tu pre mňa a jedno je aj pre teba. Nechajme sa teda v nedeľu správne vyprovokovať.

Jozef Bartkovjak SJ