Summit predstaviteľov najvyspelejších krajín G8

Od pondelka 7. júla do dnešného dňa bolo v Japonsku trojdňové stretnutie predstaviteľov najvyspelejších krajín - summit G8. Jeho hlavnou témou bola globálna ekonomická situácia, rast cien ropy, potravín a alarmujúca situácia hladu vo svete. Japonskí predstavitelia dúfali, že summit načrtne smerovanie do budúcnosti. O summite, ako aj o slovách Svätého Otca k summitu G8 budeme hovoriť v týchto chvíľach.
Japonský summit
Členmi skupiny krajín G8, teda siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska sú Spojené štáty, Japonsko, Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Taliansko a Kanada. Hlavnou témou začiatku summitu bol boj proti chudobe na čiernom kontinente – na zvýšenie pomoci pre Afriku sa však v prvý deň účastníci nedohodli. Generálny tajomník OSN vyzval zúčastnené krajiny, aby začali plniť sľub spred troch rokov. Podľa neho mala byť pomoc Afrike do roku 2010 zdvojnásobená. Počas druhého dňa hovorili prítomní o zvýšených cenách pohonných hmôt a potravín. Zámerom bolo do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov do ovzdušia aspoň o polovicu – taká bola dohoda na summite v Nemecku minulý rok. Počas dnešného dňa vyzvali bohaté štátny zoskupenia G8 vládu Afganistanu na väčšiu zodpovednosť za krajinu, jej bezpečnosť a rozvoj.

Závery summitu

V záverečnom vyhlásení summitu sa tiež uvádza záväzok podporiť voľby v krajine a pomôcť v oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Krajiny G8 sa tiež zaviazali poskytovať pomoc palestínskemu obyvateľstvu. Deklaroval to japonský premiér Jasuo Fukuda.
V talianskej tlači sa v súvislosti so závermi stretnutia G8 objavili správy o akejsi patetickosti a kritiku si lídri krajín vyslúžili aj zo strany juhoafrického ministra zahraničných vecí, podľa ktorého je dohoda úplne bez podstaty. Podobne sa vyjadrila aj mimovládna organizácia Oxfam, ktorá povedala, že správa summitu je ďalším príkladom extrémneho vyčkávania.
Summit G8 v roku 2007
Už pred rokom sa v súvislosti so summitom G8 veľa hovorilo o problémoch Afriky. Počas záverečného dňa summitu v Nemecku sa lídri bohatých krajín sveta dohodli o podpore programu na pomoc pre Afriku, na boj proti AIDS, malárii a tuberkulóze a o uvoľnení 60 miliárd dolárov. O nádejach do budúcnosti vtedy pre Vatikánsky rozhlas hovoril komboniánsky misionár Alex Zanotelli:
“Žiaľ, za posledné roky neboli sľuby ohľadne Afriky nikdy dodržané, takže sme z toho už unavení. Pred týmto veľkým kontinentom, v ktorom je nádej sveta, pred Afrikou, toľkými spôsobmi znásilňovanou je naša výzva jasná: aby mocní tohto sveta konečne pochopili, že je v ich záujme tomuto kontinentu pomôcť, inak nás totiž jeho problémy prevalcujú”.
Predsedovia konferencií biskupov štátov G8 sa vtedy v liste vyjadrili k najakútnejším otázkam na predstaviteľov krajín G8, pričom hovorili najmä o povinnosti bohatých krajín voči chudobným, či o nutnosti konkretizovať snahu o vyriešenie dramatickej situácie vo svete v oblasti ľudských práv a medzinárodnej humanitárnej zmluvy. Pápež Benedikt XVI. vtedy prijal na osobitnej audiencii prezidenta USA Georgea W. Busha a v rozhovoroch o medzinárodnej politickej situácii sa dotkli otázok Blízkeho východu, izraelsko-palestínskej otázky, Libanonu, znepokojujúcej situácie v Iraku a tiež otázok ohľadne kritických podmienok, ktoré zažívajú tamojšie kresťanské komunity, ďalej hovorili o otázke Afriky a jej rozvoja, zvlášť pokiaľ ide o Darfúr, čo bolo aj témou summitu G8 v tom roku v Nemecku, o čom tiež Svätý Otec hovoril s americkým prezidentom.
Situácia vo svete a čo pomoc Afrike?
A aká je situácia dnes? Ako to vyzerá s pomocou Afrike a so situáciou vo svete?
Vo svete hladuje takmer 900 miliónov ľudí. Správu o tom vydala nedávno pri príležitosti summitu FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj.
Uvádzala v nej znepokojenie a to najmä po prísľuboch, ktoré odzneli na najväčšom summite hláv štátov ešte v roku 2000. Vtedy totiž prítomní prijali „Deklaráciu milénia“, ktorá stanovila rok 2015 ako konečný termín dosiahnutia 8. najakútnejších cieľov rozvoja pre zlepšenie životných podmienok v najchudobnejších krajinách. Prvým bolo zníženie extrémnej chudoby a hladu, čo sa však ani po 8 rokoch od prisľúbenia – ako sa uvádza v správe - nedarí dosiahnuť. Ďalší bod správy pápežskej rady sa zameriaval na vážnu krízu v oblasti výživy a jej tragické sociálne dôsledky.
A aká je situácia v Afrike? Podľa posledných správ viac než 14 miliónov ľudí v 5 krajinách, nachádzajúcich sa vo východnej časti Afriky, potrebuje naliehavú potravinovú a humanitárnu pomoc. Uvádza to správa humanitárnej organizácie Regional Humanitarian Partnership Team. Kríza je spôsobená suchom v oblasti a stúpajúcimi cenami potravín. V Etiópii je 4,6 milióna ľudí závislých od potravinovej pomoci, čo od januára do marca 2008 predstavuje nárast o 2,2 milióna hladujúcich. V Keni za posledný rok stúpli ceny potravín o 30-50 % a dôsledkom toho 1,2 milióna ľudí bojuje o prežitie. Humanitárna organizácia vyzýva miestne vlády, humanitárne organizácie a tiež sponzorov, aby pohotovo zareagovali a pomohli zachrániť životy, predísť zhoršeniu situácie a stupňovaniu napätia v regióne.
Summit G8 2008 a slová Svätého Otca
Aj tento rok zaslali biskupi siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska list predstaviteľom krajín, v ktorom opäť vyzývali na angažovanie sa v boji proti chudobe a ochrane životného prostredia. V liste biskupi pripomínajú slová pápeža Benedikta XVI. z príhovoru k plenárnemu zasadnutiu OSN. Svätý Otec v ňom vyzval všetky národy k spolupráci v oblasti zmiernenia nerovností a v prejavoch solidarity s najslabšími obyvateľmi planéty, na ktoré dopadajú negatívne dôsledky globalizácie.
Minulú nedeľu 6. júla po modlitbe Anjel Pána a pozdravoch v niekoľkých jazykoch sa Svätý Otec opäť zmienil o výročnom stretnutí predstaviteľov členských krajín G8, predtým ako sa malo začať. Vo svojom príhovore povedal:
„V týchto dňoch povstali mnohé hlasy – medzi nimi aj tie, ktoré patria predsedom biskupských konferencií spomenutých národov – ktoré žiadajú, aby sa naplnili záväzky z predchádzajúcich stretnutí G8 a aby sa odvážne adaptovali všetky potrebné kroky k porazeniu extrémnej chudoby, hladu, chorôb, analfabetizmu, ktoré ešte doteraz postihujú veľkú časť ľudstva. Aj ja sa pripájam k tejto silnej výzve k solidarite. Obraciam sa teda na účastníkov stretnutia v Hokkaido-Toyaku, aby do srdca svojich rozhodnutí vložili potreby najbiednejších a najchudobnejších národov, ktorých zraniteľnosť dnes narastá kvôli finančným špekuláciám a nepokojom, a z nich vyplývajúcich nechutných zvyšovaní cien potravín a energie. Prajem si, aby štedrosť a prezieravosť pomohli urobiť rozhodnutia, smerujúce k obnoveniu spravodlivého procesu celkového rozvoja pre záchranu ľudskej dôstojnosti.” –sg-