Očami viery, vedy a kultúry: Pápežská nadácia Populorum progressio

Od stredy, 9. júla do soboty 12. júla, zasadne správna rada Pápežskej nadácie Populorum progressio. Tento rok to bude v mexickej Guadalajare a cieľom stretnutia bude rozhodnúť o tom, ktoré projekty zamerané na pomoc nadácia podporí. Nadácia, ktorú založil pápež Ján Pavol II. vychádza z Encykliky pápeža Pavla VI. Populorum progressio, čo by sme mohli preložiť ako Rozvoj národov.

Nadácia Populorum progressio

Zasadnutie správnej rady pápežskej nadácie bude od zajtra ako sme spomenuli v Mexiku. Počas neho budú prítomní rozhodovať o projektoch zameraných na pomoc pôvodnému obyvateľstvu Latinskej Ameriky a Karibiku. Tento rok je v hre až 230 projektov, ktoré pochádzajú zo 17 krajín sveta. Projekty sú zamerané na podporu v rozličných oblastiach života. Najviac sa ich prihlásilo z Kolumbie, potom nasleduje Peru a Brazília. Hodnotiť ich budú z niekoľkých hľadísk – ako hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, profesijná a ľudská formácia či realizácia komunitných centier. Trojdňové pracovné stretnutie budú sprevádzať aj eucharistické bohoslužby, ktoré budú tiež akousi príležitosťou na stretnutie s domácimi obyvateľmi. 9. júla to bude večerná svätá omša, ktorej bude predsedať arcibiskup Guadalajary kardinál Juan Sandoval Iñiguez, 10. júla zasa predseda správnej rady nadácie Mons. Betancur Tirado. Na stretnutí v Mexiku bude aj delegácia výboru pre charitatívne aktivity pre krajiny tretieho sveta Konferencie biskupov Talianska.
V krátkosti spomeňme, že pápežskú nadáciu Populorum Progressio založil pápež Ján Pavol II. vo februári 1992, keď tým uskutočnil zámer ešte pápeža Pavla VI. a spravuje ju Pápežská rada “Cor unum” na čele s jej predsedom, kardinálom Paulom Josefom Cordesom, ktorý je zároveň aj predsedom nadácie.


15 rokov Pápežskej nadácie Populorum progressio

V júni 2007 sme si pripomenuli 15 rokov od založenia nadácie. Vznikla z vôle pápeža Jána Pavla II. a bola pomenovaná podľa prvých slov encykliky Pavla VI., od ktorej vydania uplynulo 40 rokov. V polovici júna minulého roku prijal členov nadácie, ktorá pracuje v prospech obyvateľstva v Južnej Amerike a na Karibských ostrovoch aj Svätý Otec. Pripomenul, že nadácia je plodom veľkého cítenia, aké mal Ján Pavol II. pre mužov a ženy, ktorí v našej spoločnosti trpia. Potom Svätý Otec ocenil vykonanú prácu administratívnej rady celého organizmu vedenú predsedom arcibiskupom Paulom Josefom Cordesom. Už od začiatku sa venuje “špeciálnym iniciatívam” v Latinskej Amerike, na pomoc domorodému vidieckemu obyvateľstvu a najmä afro-američanom. Ján Pavol II. tak - podľa slov Svätého Otca – myslel na tie národy, ktorých vlastné zvyky zdedené po predkoch sú ohrozené postmodernou kultúrou a ich tradície sa devastujú, napriek tomu, že sú tak otvorené k prijatiu pravdy a evanjelia. Toto poslanie – dodal Benedikt XVI. – tak vrcholne dôležité musí pokračovať opierajúc sa o dve charakteristické črty nadácie: na prvom mieste je to rozvoj národov, ktorý musí mať ako pastoračnú zásadu globálnu antropologickú víziu ľudskej osoby, ako to definujú stanovy nadácie tým, že berú do úvahy sociálne a materiálne aspekty života, ako aj hlásanie viery, ktorá dáva človeku úplný zmysel jeho bytia, pretože – dodal Svätý Otec - „pravou chudobou človeka je nedostatok nádeje a neprítomnosť Boha v živote“, neprítomnosť Otca, ktorá dáva zmysel vlastnému životu. Druhá charakteristická črta – ako pokračoval Svätý Otec – je takzvaná “príkladná správna metóda”, keďže administratívna rada je zložená z biskupov rôznych oblastí latinsko-amerického svetadielu, tým teda vkladá rozhodnutia do rúk tých, ktorí veľmi dobre poznajú problémy domácich obyvateľov ako aj ich konkrétne potreby. Takto sa dá vyhnúť „paternalizmu, ktorý chudobných veľmi pokoruje a brzdí ich vlastnú iniciatívu“, teda aby sa zabránilo napríklad tomu, že fondy sa vymknú spod kontroly a stratia sa v byrokracii. V závere potom Svätý Otec pripomenul svoju cestu do brazílskej Aparecídy a podčiarkol, že Cirkev v Latinskej Amerike musí čeliť nesmiernym chorobám, ako je napríklad sekularizácia, rozmáhanie siekt a chudoba. Liečiť ich treba vytváraním spoločenstiev zjednotených vo viere, kde živé svedectvo stretnutia s Pánom ponúkne svetlo každému, kto sa usiluje o dôstojnejší život. Napriek tomu – ako dodal Benedikt XVI. - je tamojšia Cirkev Cirkvou nádeje, ktorá cíti potrebu bojovať za dôstojnosť každého človeka, za rýdzu spravodlivosť, proti biede a utrpeniu našich blížnych.

Odkaz encykliky pápeža Pavla VI.

Spomínali sme už 40. výročie publikovania encykliky pápeža Pavla VI. Populorum progressio. Povedzme si teraz niečo o jej odkaze. Práve na túto tému hovorilo asi 150 zástupcov katolíckych rozvojových organizácií 35 krajín sveta na konci októbra minulého roka, ktorí sa zišli v Holandskom Soesterbergu, aby sa nad témami encykliky nanovo zamysleli. Medzi najdôležitejšie výzvy vtedy označili návrat ku katolíckej identite, k hodnotám evanjelia a sociálnej náuke Cirkvi, ďalej partnerský dialóg a rešpektovanie dôstojnosti človeka. To boli hlavné výzvy do budúcnosti. V čase vzniku encykliky sa viaceré katolícke organizácie v Európe spojili do spoločnej platformy s názvom Medzinárodná spolupráca rozvoja a solidarity a prostredníctvom aktívnej spolupráce sa usilovali podporovať rozvoj v krajinách Juhu.
Hlavnú časť programu konferencie tvorila práca v skupinách, počas ktorej si navzájom predstavili príbehy konkrétnych ľudí a komunít z Afriky, Ázie i Latinskej Ameriky, ktoré hovorili o efektívnej spolupráci, meniacej neraz neúnosnú životnú situáciu. Prítomní sa zhodli na tom, že odkaz encykliky Populorum progressio, v ktorej pápež Pavol VI. zdôrazňuje predovšetkým integrálny rozvoj človeka spojený so solidaritou, je stále aktuálny, pričom zodpovednosť za tento rozvoj sa však týka každého z nás. Pracovníkov cirkevných rozvojových organizácií označil jeden z hlavných rečníkov bývalý generálny sekretár Konferencie biskupov Nigérie George Ehusani za misionárov ohlasujúcich evanjelizáciu v sociálnej oblasti a prinášajúcich Kristovo svetlo do súčasných sociálnych otázok. Ich poslanie ocenil aj utrechtský arcibiskup kardinál Adrianus Simonis, ktorý zdôraznil, že pri obhajobe spravodlivosti je nevyhnutné vstupovať aj do konfliktov podobne ako to robil Ježiš.

Svätý Otec hovorí o „formovaní srdca“

A vráťme sa späť do dnešných dní. O nových impulzoch v aktivitách nadácie hovoril pápež Benedikt XVI. aj pri nedávnom stretnutí s predstaviteľmi Pápežskej rady “Cor unum”.
Jej účastníkov prijala hlava Katolíckej cirkvi na konci februára. Vtedy sa tiež v Ríme konalo plenárne zasadnutie Pápežskej rady na tému “Ľudské a duchovné hodnoty tých, ktorí pôsobia v charitatívnych aktivitách Cirkvi”. Vo svojom príhovore ocenil ich prácu v charitatívnej oblasti, prostredníctvom ktorej sa Cirkev približuje k tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpení. Zdôraznil, že viac ako čokoľvek je v týchto inštitúciách dôležitá intímna duchovná “formivaní srdca”, ktoré zo stretnutia s Kristom čerpá citlivosť, nevyhnutne potrebnú k hlbokému spoznávaniu a uspokojovaniu očakávaní a potrieb človeka. Vo chvíľach utrpenia a bolesti je nevyhnutný prístup v milosrdnej láske a ten, kto sa venuje charite, nemôže podľa Benedikta XVI. “obmedziť svoje pôsobenie iba na technickú stránku alebo riešenie materiálnych problémov, ale táto pomoc musí byť hmatateľným vyjadrením evanjeliovej lásky” – dodal Svätý Otec. –sg-