Náboženská
príslušnosť obyvateľov Bieloruska Bielorusko je najväčším štátom na území Európy,
ktorý nemá prístup k moru. Hraničí s Poľskom, Ukrajinou, Litvou, Lotyšskom a Ruskou
federáciou. V priebehu dejín bola táto niekdajšia sovietska zväzová republika označovaná
za pravoslávny štát, nakoľko príslušníci tohto náboženstva tvoria približne 70 % z celkového
počtu obyvateľstva. Okrem toho tu existuje niekoľko menšinových vierovyznaní, katolíci
predstavujú asi 10 % a sústreďujú sa prevažne v západnej časti krajiny, kde okrem
Bielorusov žijú aj poľská a litovská menšina. Približne 1 % sa hlási ku gréckokatolíckemu
náboženstvu. Bielorusko bolo kedysi hlavným centrom európskej židovskej populácie,
ktorá tvorila 10 % obyvateľstva. Jej počet však klesol v dôsledku vojny, hladu a holokaustu
na necelé 1 %. Krajina nemá oficiálne náboženstvo. Slobodu v tomto smere zaručuje
ústava, avšak náboženské združenia, ktoré vláda považuje za nebezpečné pre spoločenský
poriadok, môžu byť zakázané.
Politická situácia Nezávislosť od Sovietskeho
zväzu získalo Bielorusko v roku 1991. Súčasná vláda však veľké sympatie medzinárodného
spoločenstva nemá. Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko, ktorého
vo funkcii potvrdili aj zatiaľ posledné voľby v roku 2006. Viaceré medzinárodné organizácie,
vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné,
vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnu garnitúru.
Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali
princípy demokracie. Pastoračná návšteva vatikánskeho štátneho
sekretára „Aby sme mohli byť slobodní, nestačí zboriť múry. Je potrebné
stať sa slobodnými vo vnútri, a to je možné iba v stretnutí Božej pravdy v Ježišovi
Kristovi“ – týmito slovami uzavrel vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio
Bertone návštevu Bieloruska, ktorú uskutočnil v dňoch 18. – 22. júna. Jeho program
bol bohatý: „Stretol som sa s prezidentom republiky Alexandrom Lukašenkom, s ktorým
som sa rozprával hodinu a pol, ďalej s ministrom zahraničných vecí Martynovom a predsedom
Výboru pre náboženské záležitosti a etnické menšiny Rady ministrov Guljakom. Stretnutia
boli veľmi pozitívne a dosiahli sme konkrétne výsledky. Týkali sa predovšetkým perspektívy,
smerujúcej k uzavretiu skutočnej zmluvy s Bieloruskom, prinajmenšom základnej zmluvy,
ktorú obe strany budú musieť ešte preštudovať. Diplomatický zbor, akreditovaný v Bielorusku,
pracuje dobre, panuje tu atmosféra spolupráce aj na diplomatickej úrovni. Dosiahli
sme dobré výsledky napríklad pokiaľ ide o možnosť stavať nové kostoly, nové
sídlo pre apoštolskú nunciatúru a biskupské sídlo v Minsku. Verím teda, že sme v Bielorusku,
podobne ako v ďalších krajinách predovšetkým v oblasti východnej Európy, otvorili
nové cesty, ktoré ešte prednedávnom boli nemysliteľné. Dôkazom toho je príležitosť
na osobné stretnutia, stretnutia zoči-voči s predstaviteľmi občianskeho života alebo
s vládami rôznych krajín.“
Život bieloruských katolíkov V rozhovore
pre Vatikánsky rozhlas štátny sekretár zhodnotil život bieloruských katolíkov: “Katolíci
v Bielorusku sú menšinou, ktorá je však početnou a aktívnou, menšinou, ktorá
sa verejne a entuziasticky hlási k svojej viere. Je poznamenaná svedectvom znovunájdenej
viery v Pána Ježiša a obnovou kresťanského života. Hlavnou úlohou – typicky pastoračnou
– je vychovávať mladé generácie k viere a opätovne vzdelávať staršie a dospelé generácie
v oblasti viery, ktorá bola podrobená skúške, sprevádzanej prenasledovaním a nesmiernymi
obeťami. Katolíci prispievajú svedectvom o hodnotách, ktoré sú oceňované aj v spoločnosti:
hodnotách života, rodiny, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, a mnohými iniciatívami
sociálneho charakteru.” Ekumenický dialóg a vzťahy medzi náboženstvami Pokiaľ
ide o ekumenický dialóg v oblasti, kardinál Bertone ho označil za idylický v súvislosti
so vzájomnou úctou a podporou iniciatív rôznych kresťanských cirkví: „Stretol
som sa s pravoslávnym metropolitom Bieloruska Filaretom, ktorý zastupuje moskovský
patriarchát, aj s ostatnými pravoslávnymi predstaviteľmi, ktorí boli prítomní na každej
mojej eucharistickej slávnosti. Rozhovory boli veľmi zaujímavé – s metropolitom sme
sa dotkli problémov spoločného záujmu, aj prieniku náboženstva do spoločenského života.
Ukázal mi galériu všetkých nových chrámov, postavených odkedy je v úrade, a ocenil,
že aj Katolícka cirkev buduje tieto znaky Božej prítomnosti medzi ľuďmi a v živote
veriacej komunity. Medzi rímskokatolíkmi a gréckokatolíkmi, ktorí žijú v Bielorusku
je veľmi priateľský vzťah a vizitátor Gréckokatolíckej cirkvi je pravidelne
pozývaný k účasti na stretnutiach biskupskej konferencie. Prišiel aj na moje
stretnutia s Konferenciou biskupov Bieloruska a zúčastnil sa na všetkých
sláveniach.“
Kardinál Bertone spomenul aj dobré spolužitie
s príslušníkmi iných vierovyznaní a dodal, že tu vládne „nielen atmosféra tolerancie,
ale aj svornosti, skutočnej svornosti medzi rôznymi náboženstvami, predovšetkým kresťanskými“.
Za svoj najväčší zážitok z návštevy Bieloruska označil stretnutie s 94-ročným kardinálom
Swiatekom, bývalým väzňom komunistického režimu, ktorý doposiaľ pôsobí v pastorácii
vo svojej diecéze Pinsk, obklopený úctou a láskou veriacich.
Stretnutie
s kňazmi a rehoľníkmi Počas svojej návštevy v krajine sa kardinál Bertone stretol
aj s kňazmi a rehoľníkmi. Ako uviedol vo svojom príhovore, jeho prítomnosť je znakom
otcovskej náklonnosti Svätého Otca, ktorý ich pozdravuje, žehná a povzbudzuje k pokračovaniu
v úsilí v oddanosti Kristovi a Cirkvi, na ceste stále obetavejšieho kresťanského svedectva.
Potom dodal: “Pán vie, koľko úsilia stojí každého z vás, aby ste zostali vernými
svojmu povolaniu a povzbudzuje vás, aby ste sa nebáli ťažkostí: dôverujte stále Jemu!
Cirkev, ktorá je v Grodne čakajú nové apoštolské výzvy – pastoračná práca je ťažká
a pole, na ktorom treba pracovať, je široké. Ale pamätajte si, že na
prvom mieste je to, aby ste boli Kristovými priateľmi, jeho skutočnými nasledovníkmi,
aby ste boli príkladom pre tých, ktorí sú vám zverení do pastoračnej starostlivosti
na ceste svätosti, ktorá je láskou: láskou k Bohu a blížnym. Len takýmto spôsobom,
neustále pracujúc v spoločenstve s vaším pastierom a medzi sebou navzájom budete môcť
vy, kňazi viesť kresťanský ľud k “novému nebu a novej zemi”,o ktorých hovorí
Sväté písmo (porov. 2Pt 3, 13). –dj-