Cirkev a svet: Bielorusko

Náboženská príslušnosť obyvateľov Bieloruska
Bielorusko je najväčším štátom na území Európy, ktorý nemá prístup k moru. Hraničí s Poľskom, Ukrajinou, Litvou, Lotyšskom a Ruskou federáciou. V priebehu dejín bola táto niekdajšia sovietska zväzová republika označovaná za pravoslávny štát, nakoľko príslušníci tohto náboženstva tvoria približne 70 % z celkového počtu obyvateľstva. Okrem toho tu existuje niekoľko menšinových vierovyznaní, katolíci predstavujú asi 10 % a sústreďujú sa prevažne v západnej časti krajiny, kde okrem Bielorusov žijú aj poľská a litovská menšina. Približne 1 % sa hlási ku gréckokatolíckemu náboženstvu. Bielorusko bolo kedysi hlavným centrom európskej židovskej populácie, ktorá tvorila 10 % obyvateľstva. Jej počet však klesol v dôsledku vojny, hladu a holokaustu na necelé 1 %. Krajina nemá oficiálne náboženstvo. Slobodu v tomto smere zaručuje ústava, avšak náboženské združenia, ktoré vláda považuje za nebezpečné pre spoločenský poriadok, môžu byť zakázané.

Politická situácia
Nezávislosť od Sovietskeho zväzu získalo Bielorusko v roku 1991. Súčasná vláda však veľké sympatie medzinárodného spoločenstva nemá. Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko, ktorého vo funkcii potvrdili aj zatiaľ posledné voľby v roku 2006. Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie.
 
Pastoračná návšteva vatikánskeho štátneho sekretára
„Aby sme mohli byť slobodní, nestačí zboriť múry. Je potrebné stať sa slobodnými vo vnútri, a to je možné iba v stretnutí Božej pravdy v Ježišovi Kristovi“ – týmito slovami uzavrel vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone návštevu Bieloruska, ktorú uskutočnil v dňoch 18. – 22. júna. Jeho program bol bohatý:
„Stretol som sa s prezidentom republiky Alexandrom Lukašenkom, s ktorým som sa rozprával hodinu a pol, ďalej s ministrom zahraničných vecí Martynovom a predsedom Výboru pre náboženské záležitosti a etnické menšiny Rady ministrov Guljakom. Stretnutia boli veľmi pozitívne a dosiahli sme konkrétne výsledky. Týkali sa predovšetkým perspektívy, smerujúcej k uzavretiu skutočnej zmluvy s Bieloruskom, prinajmenšom základnej zmluvy, ktorú obe strany budú musieť ešte preštudovať. Diplomatický zbor, akreditovaný v Bielorusku, pracuje dobre, panuje tu atmosféra spolupráce aj na diplomatickej úrovni. Dosiahli sme dobré výsledky napríklad pokiaľ ide o možnosť stavať nové kostoly, nové sídlo pre apoštolskú nunciatúru a biskupské sídlo v Minsku. Verím teda, že sme v Bielorusku, podobne ako v ďalších krajinách predovšetkým v oblasti východnej Európy, otvorili nové cesty, ktoré ešte prednedávnom boli nemysliteľné. Dôkazom toho je príležitosť na osobné stretnutia, stretnutia zoči-voči s predstaviteľmi občianskeho života alebo s vládami rôznych krajín.“

 
Život bieloruských katolíkov
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas štátny sekretár zhodnotil život bieloruských katolíkov:
“Katolíci v Bielorusku sú menšinou, ktorá je však početnou a aktívnou, menšinou, ktorá sa verejne a entuziasticky hlási k svojej viere. Je poznamenaná svedectvom znovunájdenej viery v Pána Ježiša a obnovou kresťanského života. Hlavnou úlohou – typicky pastoračnou – je vychovávať mladé generácie k viere a opätovne vzdelávať staršie a dospelé generácie v oblasti viery, ktorá bola podrobená skúške, sprevádzanej prenasledovaním a nesmiernymi obeťami. Katolíci prispievajú svedectvom o hodnotách, ktoré sú oceňované aj v spoločnosti: hodnotách života, rodiny, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, a mnohými iniciatívami sociálneho charakteru.”
 
Ekumenický dialóg a vzťahy medzi náboženstvami
Pokiaľ ide o ekumenický dialóg v oblasti, kardinál Bertone ho označil za idylický v súvislosti so vzájomnou úctou a podporou iniciatív rôznych kresťanských cirkví:
„Stretol som sa s pravoslávnym metropolitom Bieloruska Filaretom, ktorý zastupuje moskovský patriarchát, aj s ostatnými pravoslávnymi predstaviteľmi, ktorí boli prítomní na každej mojej eucharistickej slávnosti. Rozhovory boli veľmi zaujímavé – s metropolitom sme sa dotkli problémov spoločného záujmu, aj prieniku náboženstva do spoločenského života. Ukázal mi galériu všetkých nových chrámov, postavených odkedy je v úrade, a ocenil, že aj Katolícka cirkev buduje tieto znaky Božej prítomnosti medzi ľuďmi a v živote veriacej komunity. Medzi rímskokatolíkmi a gréckokatolíkmi, ktorí žijú v Bielorusku je veľmi priateľský vzťah a vizitátor Gréckokatolíckej cirkvi je pravidelne pozývaný k účasti na stretnutiach biskupskej konferencie. Prišiel aj na moje stretnutia s Konferenciou biskupov Bieloruska a zúčastnil sa na všetkých sláveniach.“

 
Kardinál Bertone spomenul aj dobré spolužitie s príslušníkmi iných vierovyznaní a dodal, že tu vládne „nielen atmosféra tolerancie, ale aj svornosti, skutočnej svornosti medzi rôznymi náboženstvami, predovšetkým kresťanskými“. Za svoj najväčší zážitok z návštevy Bieloruska označil stretnutie s 94-ročným kardinálom Swiatekom, bývalým väzňom komunistického režimu, ktorý doposiaľ pôsobí v pastorácii vo svojej diecéze Pinsk, obklopený úctou a láskou veriacich.

Stretnutie s kňazmi a rehoľníkmi
Počas svojej návštevy v krajine sa kardinál Bertone stretol aj s kňazmi a rehoľníkmi. Ako uviedol vo svojom príhovore, jeho prítomnosť je znakom otcovskej náklonnosti Svätého Otca, ktorý ich pozdravuje, žehná a povzbudzuje k pokračovaniu v úsilí v oddanosti Kristovi a Cirkvi, na ceste stále obetavejšieho kresťanského svedectva. Potom dodal: “Pán vie, koľko úsilia stojí každého z vás, aby ste zostali vernými svojmu povolaniu a povzbudzuje vás, aby ste sa nebáli ťažkostí: dôverujte stále Jemu! Cirkev, ktorá je v Grodne čakajú nové apoštolské výzvy – pastoračná práca je ťažká a pole, na ktorom treba pracovať, je široké. Ale pamätajte si, že na prvom mieste je to, aby ste boli Kristovými priateľmi, jeho skutočnými nasledovníkmi, aby ste boli príkladom pre tých, ktorí sú vám zverení do pastoračnej starostlivosti na ceste svätosti, ktorá je láskou: láskou k Bohu a blížnym. Len takýmto spôsobom, neustále pracujúc v spoločenstve s vaším pastierom a medzi sebou navzájom budete môcť vy, kňazi viesť kresťanský ľud k “novému nebu a novej zemi”, o ktorých hovorí Sväté písmo (porov. 2Pt 3, 13).  –dj-