Zamyslenie na 14. nedeľu v Cezročnom období

Milí poslucháči,
musím sa priznať, že pri tomto príhovore som sa naozaj dosť natrápil. Skončil som skúškové obdobie a zostal mi ešte týždeň času do návratu domov, aby som si pripravil nejaké kázne a pokúsil sa napísať niečo z mojej bakalárskej práce. Všetko vyzeralo dosť jasne. Celú nedeľu som rozmýšľal nad kázňou, ale na nič som neprišiel, v pondelok to isté, v utorok taktiež v stredu podobne a zdalo sa mi, že nerozumiem tomu, čo vám Boh chce cezo mňa tento týždeň povedať. Viem, že som nemohol robiť nič, len načúvať, ale zdalo sa mi, že to trvá trošku dlho na jednu kázeň. Ale zároveň som si bol istý, že Boh ma neopustí, veď ešte nikdy to nespravil. Vždy bol pri mne, i keď niekedy sa i tápe a nevidí sa s istotou ani koniec, ani úspech. A tak som si v tom čase, keď mi tá kázeň akoby nešla, pomaličky začínal uvedomovať a chápať, že Pán mi ponúka túto skúsenosť, aby ma mohol učiť byť maličkým. Nie múdrym a rozumným, ktorých vlastná múdrosť privádza na vlastné a nie Božie cesty, ale aby som sa učil byť maličkým a i keď pomaly a s bolesťou, ale v dôvere napredoval na Božej ceste a učil sa Božej pedagogike.

Aké krásne, spokojné a bezpečné je malé dieťa v náručí matky a v blízkosti otca. Aj náš Boh nás chce učiť tejto istote, že nám stačí byť malými, to jest spoliehajúcimi sa na neho, presne tak ako to robila sv. Terezka Ježiškova, ktorej spiritualita bola založená na totálnej dôvere v Boha. Nech by sa čokoľvek dialo - verí, verí v lásku Božiu. Sv. Terezka chcela byť misionárkou a priniesť evanjelium tým, ktorí ho nepoznajú, ale pritom žila v kláštore medzi štyrmi stenami svojej izby a kláštora , ale pochopila to, čo nie vždy pochopia múdri a rozumní. Boh pre jej malosť jej dal pochopiť, že ak bude láskou, ak si za svoju cestu vyberie milovať vždy a všade, tak sa jej posolstvo stane neobmedzené, pretože láska prekonáva všetky hranice i steny kláštora. Keby to tak nebolo, dnes by sme o nej nič nevedeli, ale my o tejto mladej rehoľníčke vieme. A vieme aj o jej láske a dôvere voči Bohu. Práve preto, že sa usilovala byť celý život malá, stala sa veľkou a dnes si ju uctievame ako múdru pannu veď je učiteľkou Cirkvi. Láska má v sebe niečo paradoxného. Malí sa stávajú veľkými, poslední - prvými, tí čo slúžia - kraľujú, tí čo stratia a obetujú svoj život - nájdu ho.

Modlime sa, bratia a sestry, aby naše srdce bolo citlivé a aby sa mu zapáčilo byť malými, pretože tak si Boh môže zjaviť i cez nás svoje veľké veci.

Roman Titze