Archeologický park
ako dedičstvo mayských indiánov, pestovanie banánov, chránená oblasť dažďových pralesov,
početné vodopády či more – reč je o krajine v Strednej Amerike, do ktorej sa dnes
pozrieme – Honduras. V uplynulých dňoch boli totiž práve biskupi z tejto krajiny na
úradnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne.
História a súčasnosť
krajiny
Tropickú oblasť Strednej Ameriky a Antíl osídlili
pred tisíckami rokov lovci a roľníci. Okolo roku 300 p. n. l. sa zakladateľmi civilizácie
stali Mayovia. Tých však vykynožili európski dobyvatelia, ktorí prišli v 15. storočí.
Odvtedy európske národy – najmä Angličania, Španieli či Holanďania bojovali medzi
sebou o získanie nadvlády nad jednotlivými územiami. Honduras bol od začiatku 16.
storočia až do roku 1821 španielskou kolóniou. Najdôležitejším zdrojom príjmov krajiny
je najmä káva. Honduras je často nazývaný aj banánovou republikou, pretože popri Ekvádore,
Kostarike a Filipínach patrí k popredným vývozcom banánov na svete. Priemysel je málo
rozvinutý. Tradičná ťažba zlata a striebra stratila svoj význam.
Honduraská
republika má takmer 8 miliónov obyvateľov, z ktorých 90-percentnú väčšinu tvoria miešanci,
potom nasledujú indiáni, černosi a belosi. Hlavné mesto je Tegucigalpa a úradný jazyk
je španielčina. V krajine sa tiež hovorí indiánskymi dialektmi.
Kresťania
v Hondurase
Viac ako 80 percent obyvateľov Hondurasu
sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. V krajine sú ďalej protestanti, anglikánske
spoločenstvá a baptisti. Cirkevne je Honduras rozdelený do jednej arcidiecézy a siedmich
diecéz. Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup Tegucigalpy kardinál
Oscar Andrés Rodríguez Maradiaga. Apoštolským nunciom je Antonio Arcari. V roku 1983
krajinu navštívil pápež Ján Pavol II. V septembri v roku 2005 rozdelil Svätý Otec
arcidiecézu hlavného mesta a zriadil samostatnú diecézu Yoro. Na území novej diecézy
žije takmer pol milióna obyvateľov, prevažne katolíkov. V krajine je 425 kňazov, pričom
na jedného pripadá 12-tisíc veriacich.
K hlavným výzvam cirkvi v Hondurase
patrí jej začlenenie sa do sociálneho rozvoja kontinentu, najmä v oblasti vzdelávania.
Cirkev sa tiež snaží vnášať do spoločnosti morálne hodnoty, najmä v boji s korupciou
a presadzovaním transparentnosti vo všetkých oblastiach života národa. To boli aj
body, ktoré podčiarkol pápež Benedikt XVI. pri stretnutí s prezidentom Hondurasu José
Manuelom Zelayom, počas osobitnej audiencie vo Vatikáne na konci novembra 2006. Medzi
dôležité body tiež patrili rozvoj latinskoamerických krajín a úlohy Cirkvi v živote
spoločnosti. Honduraský kardinál arcibiskup hlavného mesta Oscar Andreas Rodriguez
Maradiaga hovorí, že Katolícka cirkev sa za posledné obdobie veľmi rozvinula. On sám
má v krajine veľkú podporu. Ešte stále máme v pamäti vyhlásenia prezidenta Venezuely
Huga Chavéza, keď v júli minulého roku označil kardinála za “papagája” a “imperialistického
šaša”. Prezident Hondurasu Manuel Zelaya sa vtedy razantne postavil na jeho obranu
a spolu s ochrancami ľudských práv vyzval Chaveza, aby sa ospravedlnil. “Ako hlava
štátu zatelefonujem prezidentovi Chavezovi a vysvetlím mu, kto je Oscar Andrei Rodriguez
a čo pre našu krajinu a ľud znamená” – hovoril vtedy prezident.
Biskupi
Hondurasu na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne
„Máme novú
diecézu a o päť biskupov viac“ – to boli prvé slová, ktoré povedal
honduraský kardinál Maradiaga pri nedávnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne.
Ako dodal, v minulom roku bolo obnovené zloženie episkopátu a zaznamenali veľký počet
kňazských povolaní. Teraz je v krajine 180 seminaristov. Vzťah k Božiemu slovu začína
v krajine narastať. Problémom bolo totiž šírenie siekt, práve pre nedostatok kňazov.
Niektoré spoločenstvá nemali kňazov vôbec. Našťastie sa však rozšírilo hnutie tzv.
„delegátov Božieho slova“ – sú to laici, vďaka ktorým sa podarilo veľa spoločenstiev
zachovať. Je ich asi 30-tisíc a chodia aj do tých najodľahlejších oblastí. Sekty majú
totiž – ako ďalej hovorí kardinál úspechy. A aj napriek štatistikám, ktoré nesvedčia
v ich prospech zostáva pre krajinu veľkou výzvou zintenzívnenie pastoračnej práce
a posilňovanie viery cez katechézu dospelých.
Honduras a Svätý Otec
Na
konci júna sa pápež Benedikt XVI. prihovoril jedenástim biskupom z Hondurasu počas
ich návštevy Ad Limina apostolorum. Spomenul pri tom apoštolskú cestu pápeža Jána
Pavla II. do tejto krajiny v roku 1983, ktorá prispela k posilneniu spoločenstva honduraských
veriacich s nástupcom svätého Petra. Konštatoval, že tamojší ľud charakterizuje hlboká
duchovnosť, ktorá sa prejavuje mnohými spôsobmi, krajina však zároveň čelí šíriacemu
sa sekularizmu a sektárstvu. Podľa Svätého Otca si táto situácia vyžaduje nepoľaviť
v pastoračnej misii a evanjelizačnom diele, „lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie
ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje
myšlienky a úmysly srdca“ (Heb 4,12). Svätý otec povzbudil biskupov, aby venovali
zvýšenú pastoračnú pozornosť manželstvu a rodine, ktoré sú oporou pre Cirkev, aj pre
spoločnosť. Ocenil, že právna ochrana tejto ustanovizne bola zahrnutá do honduraskej
ústavy, pripomenul však, že treba viac ako dobrý zákon na to, aby sa manželstvo tešilo
patričnej úcte. Je potrebná práca v oblasti kultúry a vzdelávania, aby spoločnosť
naplno vnímala jeho krásu ako skutočného zväzku lásky medzi mužom a ženou. Svätý Otec
ďalej dodal:
„Obzvlášť dôležitá je pastoračná starostlivosť o manželov
a rodinu. Ich stálosť prináša Cirkvi aspoločnosti veľký prospech.
V súvislosti s tým je potrebné priznať, že bol uskutočnený
významný krok, ktorým bol do ústavy zahrnutý prvok výraznejšieho uznania manželského
stavu. Dobre však viete, že nestačí len zavádzať dobré zákony. Je potrebné
sa venovať aj kultúrnej a katechetickej práci, aby spoločnosť videla
plnú pravdu a krásu manželstva, ktoré je zmluvou života a lásky medzi mužom
a ženou.“ V závere Svätý Otec spomenul vážne problémy, akými sú v krajine chudoba,
rastúce prejavy násilia, emigrácia, poškodzovanie životného prostredia, korupcia a
nedostatočná výchova. Benedikt XVI. tiež biskupom vyjadril uznanie za ich nasadenie
v prospech tých, ktorí sa ocitli v núdzi. –sg-