Cirkev a svet: Honduras

Archeologický park ako dedičstvo mayských indiánov, pestovanie banánov, chránená oblasť dažďových pralesov, početné vodopády či more – reč je o krajine v Strednej Amerike, do ktorej sa dnes pozrieme – Honduras. V uplynulých dňoch boli totiž práve biskupi z tejto krajiny na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne.

História a súčasnosť krajiny

Tropickú oblasť Strednej Ameriky a Antíl osídlili pred tisíckami rokov lovci a roľníci. Okolo roku 300 p. n. l. sa zakladateľmi civilizácie stali Mayovia. Tých však vykynožili európski dobyvatelia, ktorí prišli v 15. storočí. Odvtedy európske národy – najmä Angličania, Španieli či Holanďania bojovali medzi sebou o získanie nadvlády nad jednotlivými územiami. Honduras bol od začiatku 16. storočia až do roku 1821 španielskou kolóniou. Najdôležitejším zdrojom príjmov krajiny je najmä káva. Honduras je často nazývaný aj banánovou republikou, pretože popri Ekvádore, Kostarike a Filipínach patrí k popredným vývozcom banánov na svete. Priemysel je málo rozvinutý. Tradičná ťažba zlata a striebra stratila svoj význam.

Honduraská republika má takmer 8 miliónov obyvateľov, z ktorých 90-percentnú väčšinu tvoria miešanci, potom nasledujú indiáni, černosi a belosi. Hlavné mesto je Tegucigalpa a úradný jazyk je španielčina. V krajine sa tiež hovorí indiánskymi dialektmi.

Kresťania v Hondurase

Viac ako 80 percent obyvateľov Hondurasu sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. V krajine sú ďalej protestanti, anglikánske spoločenstvá a baptisti. Cirkevne je Honduras rozdelený do jednej arcidiecézy a siedmich diecéz. Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup Tegucigalpy kardinál Oscar Andrés Rodríguez Maradiaga. Apoštolským nunciom je Antonio Arcari. V roku 1983 krajinu navštívil pápež Ján Pavol II. V septembri v roku 2005 rozdelil Svätý Otec arcidiecézu hlavného mesta a zriadil samostatnú diecézu Yoro. Na území novej diecézy žije takmer pol milióna obyvateľov, prevažne katolíkov. V krajine je 425 kňazov, pričom na jedného pripadá 12-tisíc veriacich.

K hlavným výzvam cirkvi v Hondurase patrí jej začlenenie sa do sociálneho rozvoja kontinentu, najmä v oblasti vzdelávania. Cirkev sa tiež snaží vnášať do spoločnosti morálne hodnoty, najmä v boji s korupciou a presadzovaním transparentnosti vo všetkých oblastiach života národa. To boli aj body, ktoré podčiarkol pápež Benedikt XVI. pri stretnutí s prezidentom Hondurasu José Manuelom Zelayom, počas osobitnej audiencie vo Vatikáne na konci novembra 2006. Medzi dôležité body tiež patrili rozvoj latinskoamerických krajín a úlohy Cirkvi v živote spoločnosti.
Honduraský kardinál arcibiskup hlavného mesta Oscar Andreas Rodriguez Maradiaga hovorí, že Katolícka cirkev sa za posledné obdobie veľmi rozvinula. On sám má v krajine veľkú podporu. Ešte stále máme v pamäti vyhlásenia prezidenta Venezuely Huga Chavéza, keď v júli minulého roku označil kardinála za “papagája” a “imperialistického šaša”. Prezident Hondurasu Manuel Zelaya sa vtedy razantne postavil na jeho obranu a spolu s ochrancami ľudských práv vyzval Chaveza, aby sa ospravedlnil. “Ako hlava štátu zatelefonujem prezidentovi Chavezovi a vysvetlím mu, kto je Oscar Andrei Rodriguez a čo pre našu krajinu a ľud znamená” – hovoril vtedy prezident.

Biskupi Hondurasu na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne

„Máme novú diecézu a o päť biskupov viac“ – to boli prvé slová, ktoré povedal honduraský kardinál Maradiaga pri nedávnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne. Ako dodal, v minulom roku bolo obnovené zloženie episkopátu a zaznamenali veľký počet kňazských povolaní. Teraz je v krajine 180 seminaristov. Vzťah k Božiemu slovu začína v krajine narastať. Problémom bolo totiž šírenie siekt, práve pre nedostatok kňazov. Niektoré spoločenstvá nemali kňazov vôbec. Našťastie sa však rozšírilo hnutie tzv. „delegátov Božieho slova“ – sú to laici, vďaka ktorým sa podarilo veľa spoločenstiev zachovať. Je ich asi 30-tisíc a chodia aj do tých najodľahlejších oblastí. Sekty majú totiž – ako ďalej hovorí kardinál úspechy. A aj napriek štatistikám, ktoré nesvedčia v ich prospech zostáva pre krajinu veľkou výzvou zintenzívnenie pastoračnej práce a posilňovanie viery cez katechézu dospelých.

Honduras a Svätý Otec

Na konci júna sa pápež Benedikt XVI. prihovoril jedenástim biskupom z Hondurasu počas ich návštevy Ad Limina apostolorum. Spomenul pri tom apoštolskú cestu pápeža Jána Pavla II. do tejto krajiny v roku 1983, ktorá prispela k posilneniu spoločenstva honduraských veriacich s nástupcom svätého Petra. Konštatoval, že tamojší ľud charakterizuje hlboká duchovnosť, ktorá sa prejavuje mnohými spôsobmi, krajina však zároveň čelí šíriacemu sa sekularizmu a sektárstvu. Podľa Svätého Otca si táto situácia vyžaduje nepoľaviť v pastoračnej misii a evanjelizačnom diele, „lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Heb 4,12).
Svätý otec povzbudil biskupov, aby venovali zvýšenú pastoračnú pozornosť manželstvu a rodine, ktoré sú oporou pre Cirkev, aj pre spoločnosť. Ocenil, že právna ochrana tejto ustanovizne bola zahrnutá do honduraskej ústavy, pripomenul však, že treba viac ako dobrý zákon na to, aby sa manželstvo tešilo patričnej úcte. Je potrebná práca v oblasti kultúry a vzdelávania, aby spoločnosť naplno vnímala jeho krásu ako skutočného zväzku lásky medzi mužom a ženou. Svätý Otec ďalej dodal:

„Obzvlášť dôležitá je pastoračná starostlivosť o manželov a rodinu. Ich stálosť prináša Cirkvi a spoločnosti veľký prospech. V súvislosti s tým je potrebné priznať, že bol uskutočnený významný krok, ktorým bol do ústavy zahrnutý prvok výraznejšieho uznania manželského stavu. Dobre však viete, že nestačí len zavádzať dobré zákony. Je potrebné sa venovať aj kultúrnej a katechetickej práci, aby spoločnosť videla plnú pravdu a krásu manželstva, ktoré je zmluvou života a lásky medzi mužom a ženou.“
V závere Svätý Otec spomenul vážne problémy, akými sú v krajine chudoba, rastúce prejavy násilia, emigrácia, poškodzovanie životného prostredia, korupcia a nedostatočná výchova. Benedikt XVI. tiež biskupom vyjadril uznanie za ich nasadenie v prospech tých, ktorí sa ocitli v núdzi. –sg-