Štvrtkový komentár Jozefa Haľka: Lisabonská zmluva

Neschválenie diskutovanej Lisabonskej zmluvy v nedávnom írskom referende spôsobilo v Európe prinajmenšom veľké prekvapenie, ak nie úplný šok. Bolo zaujímavé sledovať reakcie niektorých štátnikov: podaktorí vyjadrili sklamanie, podľa iných ide v skutočnosti o definitívny koniec celoeurópskeho ratifikačného procesu, podľa ďalších v ňom - napriek všetkému - treba jednoznačne pokračovať. Bez toho aby sme sa púšťali do zložitých politologických rozborov, jedno sa javí viac ako jasné: medziľudské zmluvy sa rodia veľmi ťažko. A aj keď sa zrodia, kto môže zagarantovať, že budú žiadúco trvalé? Najmä, ak je kdesi na začiatku tvrdošijné odmietanie akejkoľvek zmienky o Bohu a o kresťanských koreňoch Európy v základných východiskových dokumentoch. Tvrdí to aj taliansky senátor Marcello Pera, ktorý sa – mimochodom - pred niekoľkými rokmi stal spoluautorom knihy pápeža Benedikta XVI. O Európe, Islame a kresťanstve s názvom „Bez koreňov“. O týchto koreňoch hovorí Marcello Pera aj teraz, keď reaguje na írske odmietnutie Lisabonskej zmluvy. Podľa senátora Írski kresťania svojím nie tejto zmluve odmietli Európu, ktorá neprijíma vlastné kresťanské korene. „Ide o historickú odpoveď“ - hovorí doslova tento veriaci taliansky politik - „odpoveď veriacich na Európu bez Boha“. Áno, írski katolíci sa takto vzbúrili proti kontinentu, ktorí vo svojej ústave odmieta Boha, ale vo svojej legislatíve speje k relativistickej anarchii najmä v bioetických otázkach a tak vlastne k zániku - odmietajúc vlastné dejiny i vlastnú identitu. „Bez Boha sa Európu zjednotiť nepodarí!“ - vyvodzuje z toho všetkého citovaný politik.
Ak tento zlovestný pohľad na Európu premietneme do personálnejšej, existenciálnejšej roviny, nevdojak nás napadnú Ježišove slová z evanjelia poslednej nedele. Hľadiac na zástupy „zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera”. Nuž naozaj, čomu inému sú vystavení ľudia, žijúci v spoločnosti bez zásad, bez koreňov, bez dejín a tak napokon aj bez cieľov presahujúcich čisto materiálne horizonty, čomu inému sú vystavení títo ľudia ak nie ohrozeniu tých povestných oviec bez pastiera. Lebo to nijako nie je čisto neutrálna poloha: byť bez pastiera vlastne znamená byť bez vnútorného mravného korektívu, bez dostatočnej opory priaznivej hodnotovej legislatívy, byť vystavený totalitárnemu a mravne bezbrehému liberalizmu. Byť hračkou mediálnych hier, ideologických tlakov, vedecky prepracovaných manipulácií; byť obeťou vlastných nezregulovaných pudov a emócií. Ľudia bez pastiera, bez nasledovaniahodných mravných vzorov; osoby bez oslobodzujúcej záväznosti prirodzeného mravného i Božieho zákona lásky – to sú ovce bez pastiera, existenciálni tuláci, áno – zmorení a sklesnutí, bez smeru a cieľa. Ten im majú ukázať - stále v duchu citovaného evanjelia - vnútorne zocelení apoštoli skutočných hodnôt, apoštoli sami osobne nasadení ako pastieri, ochotní dať aj život za tých, ku ktorým sú poslaní. Príkladom je – stále podľa spomínaného senátora Marcella Peru – práve pápež Benedikt XVI., ktorého nazýva jediným veľkým lídrom európskeho formátu, schopný, skutočne zjednotiť Európu. Lebo reprezentuje dynamizujúcu vieru, vieru ktorá bola a zostáva duchovnou chrbticou európskej kultúry.
Svätý otec s touto úlohou nezostáva sám, veď milióny veriacich Európanov si v nedeľnom evanjeliu vypočuli Ježišovu výzvu stať sa v tom najposvätnejšom zmysle slova mienkotvornými pastiermi vlastného životného priestoru, keď vyzýva liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, očisťovať malomocných a vyháňať zlých duchov. Toto poverenie ani dnes nestratilo nič zo svojej naliehavej aktuálnosti! Lebo by bolo chybou myslieť si, že ono kriesenie, očisťovanie a vyháňanie zlých duchov musí obnášať bombastiku zázraku, hlučného, rukolapného a očividného, mystického. Nie, nevysúvajme evanjelium do minulosti, do historicky takzvaných „priaznivejších“ období. V skutočnosti je obdobie priaznivé rovnako včera ako dnes, ak do dynamizmu každodenného života vstupujeme so živou vierou, že Evanjelium je možné žiť tu a teraz. A že Duch, ktorý Evanjelium inšpiroval, nás bude viesť až do konca sveta!
Áno, niekedy sa zdá, že Európa je chorá, zomierajúca, malomocná, kontaminovaná zlým duchom. Niet divu, veď nielen zo svojej ústavy, ale aj z legislatívy konkrétne dopadajúcej na každodenný život, vynecháva Boží zákon. Našťastie, je mnoho tých, ktorí napriek vonkajšiemu tlaku tento zákon vyznávajú vo svojom srdci a uskutočňujú svojim životom. A tak vytvárajú ohniská mravnej obnovy.
Vzkriesiť malomocnú Európu znamená ponúknuť jej záchytný bod, pevné duchovné ťažisko. Znamená učiniť ju účastnou na naplnení biblického prísľubu, že Kristovu rodinu, Kristovu cirkev ani brány pekelné nepremôžu.