Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Izidor Sevillský

Vatikán (18. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes v katechéze na generálnej audiencii zameral na život a pôsobenie sv. Izidora Sevillského, ktorý žil na prelome 6. a 7. storočia a v rokoch 599 - 636 bol biskupom Sevilly.

"Drahí bratia a sestry,

 
dnes by som chcel hovoriť o sv. Izidorovi zo Sevilly: bol to mladší brat sv. Leandra, sevillský biskup a veľký priateľ pápeža Gregora veľkého. Má to dôležitý význam, pretože nám to dovoľuje priblížiť sa - kultúrne a duchovne - k pochopeniu osobnosti Izidora. Veľa dlhuje Leandrovi, človekovi veľmi náročnému, usilovnému a prísnemu, ktorý vytvoril okolo mladšieho brata rodinné prostredie, vyznačujúce sa asketickými nárokmi a pracovným tempom, ktoré si vyžadovalo vážne zahĺbenie sa do štúdia. Okrem toho sa Leandro staral o to, aby Izidor vedel čeliť aktuálnym politicko-sociálnym okolnostiam: v tých desaťročiach zaútočili vizigóti, barbari a ariáni na Pyrenejský polostrov a zmocnili sa území, ktoré patrili Rímskemu impériu. Bolo potrebné obrátiť ich na katolícku vieru. Leandrov a Izidorov dom bol vybavený bohatou knižnicou klasických diel, pohanských aj kresťanských. Izidor, ktorý cítil náklonnosť k jedným aj k druhým, bol pod dohľadom staršieho brata vychovávaný k  veľmi silnej disciplíne pri ich štúdiu, spojenou s rozvahou a úsudkom."

Sv. Izidor disponoval priam encyklopedickým poznaním klasickej pohanskej kultúry a do hĺbky poznal aj kultúru kresťanskú. Tak sa dá vysvetliť eklekticizmus, ktorý charakterizuje jeho písomnosti, s ľahkosťou prechádzajúce od Cicera ku Gregorovi Veľkému. V roku 599 nastúpil na biskupský stolec v Seville po svojom bratovi Leandrovi. Vo svojom osobnom živote zakúšal neustály vnútorný rozpor, dosť podobný tomu, ktorý prežívali sv. Gregor Veľký, či sv. Augustín. Rozpor medzi túžbou po samote a odovzdaním sa absolútne rozjímaniu o Božom Slove, a nárokmi, ktoré vyplývali z jeho biskupskej služby. Ako napísal, „Ten, kto je zodpovedný za Cirkev, musí sa na jednej strane nechať ukrižovať svetu umŕtvovaním tela a na druhej strane musí prijať rozhodnutie cirkevného poriadku, pochádzajúceho z vôle Božej, a s pokorou sa oddať spravovaniu Cirkvi, hoci to niekedy ani on sám nechce“.

"Aby sme lepšie pochopili Izidora, je potrebné mať na pamäti predovšetkým zložitú politickú situáciu jeho doby, na ktorú som už poukázal: počas rokov jeho mladosti musel zakúsiť trpkosť vyhnanstva. Napriek tomu bol preniknutý apoštolským entuziazmom: cítil opojenie z toho, že prispieva k formovaniu ľudu, ktorý konečne nachádzal svoju jednotu, ako na politickom, tak na náboženskom stupni, so zmenou dediča na vizigótskom tróne Ermenegilda od arianizmu ku katolíckej viere. Nemôžeme podceňovať enormné ťažkosti, ktorým bolo potrebné čeliť pri zložitých problémoch vo vzťahoch s bludármi a židmi. Bohatstvo kultúrnych znalostí, ktorými disponoval Izidor mu dovoľovalo stále sa konfrontovať s kresťanskými aktualitami s klasickým grécko – rímskym dedičstvom, aj keď viac ako vzácny dar syntézy sa zdá, že mal dar “collatio”, teda súboru, vyjadreného neobyčajnou osobnou vzdelanosťou, ktorá sa nie vždy dá dosiahnuť, ako by sme si mohli priať."

Ako uviedol Benedikt XVI., na Izidorovi je obdivuhodné, že nezatracoval nič, čo priniesli ľudské dejiny jeho krajiny a celého sveta. Nič z toho, čo človek vytvoril v starobylých epochách, či už to bolo pohanské, židovské, alebo kresťanské. Neprekvapuje teda, že v nasledovaní tohto cieľa niekedy nedokázal patrične presadiť - ako by sám chcel - poznanie, ktoré vlastnil vďaka očisťujúcim vodám kresťanskej viery. Vskutku, v Izidorových zámeroch všetko jeho učenie zostáva v harmónii s katolíckou vierou, pevne ním zachovávanou. Ako ďalej podotkol Svätý Otec, podľa Izidora je dôležité nachádzať rovnováhu medzi aktívnym a kontemplatívnym životom: „Stredná cesta, pozostávajúca z oboch foriem života, sa ukazuje ako užitočnejšia pri riešení napätí, ktoré sú často zhoršené výberom iba jedného životného štýlu. Lepšie sa zvládajú striedaním oboch foriem“. Potom Svätý Otec pokračoval:

"Definitívne potvrdenie správneho životného smerovania hľadá Izidor v príklade Krista a hovorí: "Ježiš Spasiteľ nám ponúkol príklad aktívneho života, keď počas dňa sa venoval tomu, že robil zázraky a znamenia, ale ukázal kontemplatívny život keď sa odobral na horu a prenocoval tam odovzdaný do modlitby. Na svetle tohto príkladu Božského Učiteľa, môže Izidor týmto uzavrieť precízne morálne učenie: “Aby sa Boží sluha, napodobňujúc Krista, oddával kontemplácii bez toho, aby si odopieral aktívny život. Správať sa inak by nebolo správne. Ako máme milovať Boha v kontemplácii, tak máme milovať blížneho v skutkoch. Je teda nemožné žiť bez spoluprítomnosti jednej a druhej podoby života, ani nie je možné milovať bez toho, aby sme nezakúsili jednu, či druhú. Myslím, si, že toto je syntéza života, ktorý hľadá kontempláciu Boha, dialóg s Bohom v modlitbe a v čítaní Svätého písma, ako aj v skutkoch v službe ľudskému spoločenstvu a blížnym. Táto syntéza je učením, ktoré veľký biskup zo Sevilly zanechal nám, kresťanom dneška, ktorí sme povolaní, aby sme svedčili o Kristovi na začiatku nového milénia."

Na záver generálnej audiencie Svätý Otec pozdravil zhromaždených veriacich v niekoľkých jazykoch, okrem iného aj po slovensky:

„S láskou vítam pútnikov zo Slovenska – študentov a pedagógov Gymnázia svätého Mikuláša v Starej Ľubovni a Piaristického gymnázia Františka Hanáka v Prievidzi. Milí mladí, ďakujem vám za modlitby, ktorými sprevádzate moju službu nástupcu sv. Petra a zo srdca žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Potom udelil Svätý Otec prítomným apoštolské požehnanie. –dj,sg-