Cirkev a svet: Bangladéš

Jedna z najľudnatejších krajín sveta, ktorá sa rozprestiera pri pobreží Bengálskeho zálivu a jej názov je vlastne bengálska krajina. Okrem toho, že je najľudnatejšia, je aj jednou z najchudobnejších krajín. Veľká časť jej územia leží v delte rieky Gangy. Pre časté prírodné katastrofy je komplikovaný zber úrody a vzniká hladomor. Preľudnené hlavné mesto plné typických rikší, či pestovanie takzvaného zlatého vlákna – jutovníka. Biskupi z tejto krajiny boli minulý týždeň na návšteve Vatikánu. Krajina, o ktorej budeme v našej rubrike hovoriť dnes je Bangladéš.

História krajiny a časté prírodné katastrofy 
Územie Bangladéša bolo osídlené v 4. st. pred n. l. Potom bolo pod nadvládou budhistickej dynastie Pálov a hinduistickej dynastie Sénov. Okolo roku 1200 vytlačil budhistov a hinduistov islam. Na konci 15. storočia prišli do krajiny prví portugalskí misionári, ale od polovice 18. stor. krajinu ovládali Angličania a stala sa súčasťou Britského kráľovstva ako provincia Bengálsko a Asám až do rozdelenia Britskej Indie na hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan v r. 1947. Bangladéš bol súčasťou Pakistanu až do roku 1971, keď bola vyhlásená nezávislá ľudová republika. 70. a 80. roky boli poznačené častými vojenskými prevratmi, počas ktorých sa striedavo obnovovali či uvoľňovali demokratické práva. Slobodné voľby prišli ku slovu až v roku 1991.
V Bangladéši je aj dnes v platnosti trest smrti. Hlavným mestom je Dháka. Krajina má takmer 140 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom Republiky Bangladéš je bengálčina. Prezidentom krajiny je od roku 2002 Iajuddin Ahmed a premiérom od januára 2007 je Fakhruddin Ahmed.

Obyvateľstvo Bangladéša vie čo sú to bombové útoky pripisované islamským militantom, ktoré si z času na čas vyžiadajú mŕtvych, obete a zranených. Krajina je tiež známa bojom za práva moslimských žien a početnými prírodnými katastrofami, najmä silnými monzúnmi a záplavami na celom území, keď sú po rozvodňovaní riek milióny obyvateľov nútení opustiť svoje domovy. Obdobie monzúnov trvá v Južnej Ázii od júna do septembra. Straty na životoch si vyžiadajú často nielen dažde, ale aj zosuvy pôdy, zrútenia domov či zásahy elektrickým prúdom. Napriek vládnym programom ohľadne zdravotnej starostlivosti, je veľmi vysoká detská úmrtnosť najmä vo vzdialenejších poľnohospodárskych častiach. Príčinou je väšinou zlá výživa a nepitná voda. To spôsobuje rozširovanie chorôb, najčastejšie cholery. Po krajine putujú zdravotníci, ktorí domácich očkujú a vysvetľujú im zásady správneho stravovania.

Náboženstvo a kresťania v Bangladéši 
Spomedzi náboženstiev sú v obyvateľstve Bangladéša najviac zastúpení moslimovia, ktorých je vyše 83 %, potom nasledujú hinduisti s 13 % a ďalšie náboženstvá – tých je niečo vyše jedného percenta. Z nich len 0,3 % tvoria kresťania a katolíkov je len 0,2 %, čo predstavuje 305 tisíc ľudí. Na čele Konferencie biskupov Bangladéša je arcibiskup Dháky, Mons. Paulinus Costa a apoštolským nunciom je Mons. Joseph Marino. Konferencia biskupov vznikla v roku 1971. Je rozdelená na jednu arcidiecézu a 5 diecéz.

Bangladéš má jedno z najnižších zastúpení katolíkov zo všetkých ázijských krajín. Len tretina kresťanov má pritom bangladéšsky pôvod – tí prešli na kresťanstvo počas 17. storočia, ďalšie dve tretiny boli pokrstení v 20. storočí a patria k etnickej menšine. Cirkev pripisuje veľký význam evanjelizácii. Rast zaznamenáva najmä v oblasti Chittagong. Najväčšou výzvou v poslaní Cirkvi je vštepovanie viery: katolícke spoločenstvo je mladé, viera a kresťanská tradícia ešte nie sú zakorenené v životoch veriacich. Práve preto je veľká pozornosť venovaná náboženskému formovaniu laikov.
Biskupi Bangladéša na návšteve Ad Limina apostolorum
 
Od 9. júna boli na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne biskupi Bangladéša. 12. júna sa im prihovoril pápež Benedikt XVI. Poukázal na to, že osobná integrita a svätosť života sú esenciálnymi komponentmi biskupovho svedectva, pretože „predtým, ako sa stane tým, ktorý ohlasuje slovo, musí byť tým, ktorý tomuto slovu načúva“ (porov. Pastores Gregis, 15). Svätý Otec ocenil pozornosť, ktorú bangladéšski biskupi venujú príprave laických katechétov, zohrávajúcich kľúčovú úlohu v apoštoláte Cirkvi, ako aj nárast povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu, ktorý krajina v poslednom období zaznamenáva.
Spomenul iniciatívy, ktoré Katolícka cirkev v Bangladéši začala uplatňovať na poli medzináboženského dialógu, konštatujúc, že „veľa dobrého sa dá dosiahnuť, ak sa koná v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce v pravde a slobode“:
„Takýto dialóg nemôže zlyhať, pretože má pozitívny vplyv na spoločenskú klímu vašej krajiny. Delikátnosť tejto úlohy si vyžaduje precíznu prípravu kléru aj laických veriacich. V prvom rade tým, že im ponúknete hlbšie poznanie ich viery a potom tým, že im pomôžete rásť v ich porozumení islamu, hinduizmu, budhizmu a ďalších náboženstiev, ktoré sa nachádzajú vo vašom regióne.“

Na konci mája sa zasa Svätý Otec prihovoril deviatim novým veľvyslancom, medzi ktorými bol aj veľvyslanec Bangladéša Debapriya Bhattacharya. Benedikt XVI. vyzval prítomných k presadzovaniu mieru a ľudskej dôstojnosti a to nielen v ich krajinách. Pápež im ďalej zdôraznil, aby sa snažili budovať pokojnú spoločnosť v záujme budúcnosti ľudstva keď povedal:
„V súčasnom svete majú zodpovední predstavitelia národov dôležitú úlohu a to nielen v ich krajinách, ale aj v medzinárodných vzťahoch, aby všetci ľudia - tam kde žijú - žili v dôstojných životných podmienkach. Práve preto je v politike základným predpokladom takýchto opatrení hľadanie spravodlivosti, aby bola rešpektovaná ľudská dôstojnosť a práva každej ľudskej bytosti a aby mohli mať všetci obyvatelia krajiny účasť na národnom bohatstve.“ 
Ako ďalej pokračoval Svätý Otec, to isté platí na medzinárodnom stupni. Bohaté krajiny si podľa Benedikta XVI. nemôžu privlastňovať len pre seba to, čo pochádza z iných krajín. Je právom spravodlivosti a solidárnosti, aby medzinárodné spoločenstvo bolo strážcom pri rozdeľovaní týchto zdrojov, s prihliadaním a zvláštnou pozornosťou pri rozvoji krajín, ktoré sú v najväčšej núdzi. Potom Svätý Otec povedal, že je potrebné, aby sa rozmáhalo bratstvo pri budovaní harmonickej spoločnosti, kde bude panovať porozumenie a pokoj, a problémy, ktoré sa vyskytnú by sa mali riešiť dialógom a rokovaním a nie násilím so všetkými jeho formami, ktoré nemajú za následok nič iné, ako zraňovanie tých najslabších a najchudobnejších zo všetkých – dodal Svätý Otec. -sg-