Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (13. júna, RV) - «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac než zápalnú obetu» (Oz 6,6). Týmito slovami sa Svätý Otec obrátil k veriacim uplynulú nedeľu vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána a pokračoval: „Ide tu o kľúčové slovo, jedno z tých, ktoré nás uvádzajú do srdca Svätého písma. Kontext, v ktorom ho Ježiš používa, je povolanie Matúša, ktorý bol profesiou mýtnik, a za zmienku stojí, že bol vyberačom daní v mene rímskej cisárskej moci. Pre túto skutočnosť bol zo strany Židov pokladaný za verejného hriešnika. Potom, ako ho Ježiš povolal práve sediaceho na mýtnici - túto scénu dobre ilustruje slávna Caravaggiova maľba -, vošiel do jeho domu spolu s učeníkmi a zaujal miesto pri stole spolu s ďalšími mýtnikmi. Pohoršeným farizejom odpovedal: «Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí… Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov» (Mt 9,12-13). Evanjelista Matúš, vždy pozorný na spojitosť medzi Starým a Novým zákonom, na tomto mieste vkladá do Ježišových úst Ozeášovo proroctvo: «Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.» Význam tohto prorokovho vyjadrenia je taký veľký, že ho Pán znovu cituje v inej súvislosti, ohľadom zachovávania soboty (porov. Mt 12,1-8). Aj v tomto prípade sa Ježiš ujíma zodpovednosti za výklad tohto prikázania a zjavuje sa ako “Pán” samotných ustanovení zákona. Obrátený k farizejom dodáva: «Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu‛, neboli by ste odsúdili nevinných.» (Mt 12,7). V tomto Ozeášovom orákule sa teda Ježiš - Slovo, ktoré sa stalo človekom – takpovediac “našiel” v plnej miere. Osvojil si ho celým svojím srdcom a uskutočnil ho svojím konaním, aj za cenu, že narazí na nedotklivosť vodcov svojho národa. Toto Božie slovo prichádza k nám, prostredníctvom Evanjelií, ako jedna zo syntéz celého kresťanského posolstva: pravé náboženstvo spočíva v láske k Bohu a k blížnemu. Toto je to, čo dáva hodnotu kultu i plneniu prikázaní.  Na stredajšej generálnej audiencii sa Pápež Benedikt XVI. zameral na osobnosť svätého opáta Kolumbána, jedného z mnohých írskych mníchov, ktorí prispeli k opätovnej evanjelizácii Európy v ranom stredoveku. Pochádzal z kráľovstva Leinster vo východnom Írsku, kde sa narodil okolo roku 543. Dosiahol veľké vzdelanie – dobre poznal Sväté písmo, rímsku literatúru, aj diela starých kresťanských spisovateľov. Napokon sa rozhodol pre kláštorný život. V kláštore Bangor sa z neho stal horlivý mních a úspešný učiteľ. Vo veku 50 rokov opustil jeho brány, aby sa venoval misijnej práci v Európe, kde celé regióny upadali do pohanstva. V Burgundsku (terajšie východné Francúzsko) Kolumbán so svojimi spoločníkmi založili kláštory v Annegray a Luxeuil. Tie sa stali centrami šírenia mníšskych a misijných ideálov, prinesených z ich rodného Írska. Kolumbánovo neochvejné morálne učenie viedlo ku konfliktom s miestnymi biskupmi a kráľom Teodorichom, čoho dôsledkom bol odchod írskych mníchov najskôr do Porýnia a potom do Talianska. Tu medzi Piacenzou a Janovom založil Kolumbán posledný kláštor svojho života – Bobbio. Stalo sa z neho slávne stredisko duchovného života a kultúry. Sv. Kolumbán zomrel v roku 615 a zanechal po sebe nielen príklad prísneho mníšskeho života, ale aj množstvo diel, ktoré formovali mníšsku kultúru stredoveku a živili tak kresťanské korene Európy.  Vo štvrtok sa pápež Benedikt XVI. prihovoril biskupom z Bangladéša v rámci ich úradnej návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme. Poukázal na to, že osobná integrita a svätosť života sú esenciálnymi komponentmi biskupovho svedectva, pretože „predtým, ako sa stane tým, ktorý ohlasuje slovo, musí byť tým, ktorý tomuto slovu načúva“ (porov. Pastores Gregis, 15). Svätý Otec ocenil pozornosť, ktorú bangladéšski biskupi venujú príprave laických katechétov, zohrávajúcich kľúčovú úlohu v apoštoláte Cirkvi, ako aj nárast povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu, ktorý krajina v poslednom období zaznamenáva. Spomenul iniciatívy, ktoré Katolícka cirkev v Bangladéši začala uplatňovať na poli medzináboženského dialógu, konštatujúc, že „veľa dobrého sa dá dosiahnuť, ak sa koná v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce v pravde a slobode“:
„Takýto dialóg nemôže zlyhať, pretože má pozitívny vplyv na spoločenskú klímu vašej krajiny. Delikátnosť tejto úlohy si vyžaduje precíznu prípravu kléru aj laických veriacich. V prvom rade tým, že im ponúknete hlbšie poznanie ich viery a potom tým, že im pomôžete rásť v ich porozumení islamu, hinduizmu, budhizmu a ďalších náboženstiev, ktoré sa nachádzajú vo vašom regióne.“ – ls –