Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Nad dohodou z Dublinu
Vážení poslucháči!
Vedecko–technický pokrok nedokáže zabrániť vojnovým konfliktom. Stále nachádzame po
celej zemeguli ohniská napätia. Konflikty vždy prinášajú obete. Keďže nie je možné
sa im vyhnúť úplne, medzinárodné spoločenstvo, vrátane Svätej Stolice, vyvíja enormné
úsilie na zmiernenie ich následkov. Najlepšou cestou ku eliminácii konfliktov je odzbrojovanie.
Po páde železnej opony pred takmer dvadsiatimi rokmi sa zdalo, že svet sa stáva pokojnejším.
Nie je to však pravda. V posledných rokoch znova ožívajú preteky v zbrojení. Je preto
veľkým úspechom, ak sa podarí väčšine krajín zhodnúť sa na likvidácii zbrojného arzenálu.
K takejto mimoriadnej dohode prišlo po desiatich dňoch vyjednávania 30. mája na stretnutí
zástupcov stojedenástich krajín v írskom Dubline. Nová medzinárodná konvencia, ktorá
bude slávnostne podpísaná začiatkom decembra v Oslo, hovorí o zákaze trieštivej munície
či tzv. kazetových bômb. Zmluva zakazuje jej výrobu, prechovávanie, transport a používanie.
Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v procese svetového odzbrojenia, vyjadrili
spokojnosť. Vzhľadom k faktu, že medzi jej signatárov nepatria krajiny, ktoré ju najčastejšie
používajú, zostáva aj obava, akým spôsobom sa bude uplatňovať v praxi.
Kazetové
bomby sa na svetových bojiskách prvýkrát objavili počas Druhej svetovej vojny na nemeckej
strane. Ide o zariadenia, ktoré majú často podobu menších rakiet. Na ciele je možné
ich buď zvrhávať lietadlami alebo vystreliť delostrelectvom. Ešte pred dopadom sa
z nosiča uvoľňujú desiatky až stovky granátov, ktoré zasahujú široké územie. Teoreticky
by všetky granáty mali vybuchnúť pri kontakte so zemou. Reálne ich však nevybuchne
10 až 40 percent. Granáty z kazetových bômb tak podobne, ako nášľapné míny, môžu zabíjať
aj desiatky rokov po skončení vojnového konfliktu. Hlavnými obeťami sú civilisti.
Podľa odhadov nevybuchnuté granáty za posledné desaťročia zabili viac ako 11 tisíc
ľudí, z toho najmenej 3600 detí. V súčasnosti je nebezpečenstvu stretnutia s nevybuchnutými
granátmi vystavených približne 400 miliónov ľudí v 25 krajinách sveta, kde boli zhodené
od roku 1965. V 34 krajinách sa vyrába 210 tipov tejto munície. Vlastní ju 75 štátov,
z toho 14 ju aj aktívne používa. Tieto fakty boli pre medzinárodné spoločenstvo dostatočným
dôvodom, aby sa usilovalo o ich zákaz.
Diskusia o zákaze trieštivej munície
nebola ľahká. Bola použité vo Vietname v šesťdesiatych rokoch, ale aj nedávno počas
občianskej voľby v bývalej Juhoslávii, v Libanone či v Čečensku. Svätý Otec sa dlhodobo
angažuje v tejto otázke. K dohode prispel príhovorom ku diplomatom akreditovaným pri
Svätej Stolici na začiatku roka. Téme sa osobitne venoval 18. mája, pred začiatkom
dublinskej konferencie, kde počas príhovoru na Anjel Pána povedal: „Prajem si, aby
vďaka zodpovednosti všetkých účastníkov bol dosiahnutý silný a dôveryhodný medzinárodný
nástroj: musíme napraviť chyby minulosti a zaručiť, aby sa v budúcnosti nezopakovali.
Sprevádzam svojou modlitbou obete kazetových bômb a ich rodiny, ako aj tých, ktorí
sa zúčastňujú na konferencii.“ Svätá Stolica sa vyjednávania v Dubline aktívne zúčastňovala.
Jej štvorčlennú delegáciu viedol stály pozorovateľ Svätej Stolice v Ženeve, Silvano
M. Tomasi. Výsledkom vyjednávania je dohoda, ktorá nielenže zakazuje používanie a výrobu
trieštivej munície, ale zároveň zaväzuje štáty, ktoré ju používali, k pomoci obetiam.
Ako povedal Silvano Tomasi pre vatikánsky denník L‘Osservatore Romano, dohoda kladie
na prvé miesto pomoc obetiam. Tak sa potvrdzuje intuícia sociálnej náuky Cirkvi, podľa
ktorej základné ľudské istoty nezabezpečí len armáda. Je oveľa dôležitejšie, aby boli
realizované všetky podmienky, ktoré garantujú plný rozvoj ľudskej osoby.
Schválená
dohoda má aj slabiny. Tou najväčšou je chýbajúci súhlas zo strany hlavných vlastníkov
a používateľov trieštivej munície. USA, Izrael, Rusko, Čína, India a Pakistan sa odmietli
k zmluve pripojiť, čím sa podstatne znižuje jej účinnosť. Súčasťou dohody je aj ustanovenie,
ktoré umožňuje signatárom podieľať sa na vojenských operáciách s krajinami, ktoré
ju používajú. Toto ustanovenie bolo obzvlášť dôležité pre členov Severoatlantickej
aliancie. V každom prípade zmluva bude mať pozitívny morálny a politický dopad na
vzťahy v medzinárodnom spoločenstve.
Vážení poslucháči! Konvenciu o zákaze
používania trieštivej munície čaká ešte dlhá cesta. Po slávnostnom podpísaní v decembri
musí byť ratifikovaná najmenej v 30 krajinách, aby vstúpila do platnosti. Signatári
zmluvy budú mať osem rokov, aby ju prestali vyrábať, používať a zlikvidovali ju. Viaceré
krajiny vrátane Svätej Stolice vyslovili nádej, že sa k podpisu nakoniec pridajú aj
štáty, ktoré zatiaľ váhajú. Po konvencii z roku 1997 o zákaze používania nášľapných
mín, je táto dohoda ďalším konkrétnym krokom, ako urobiť svet bezpečnejším.