Vatikán
(6. júna, RV) - Vo svojom nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec
zameral na úctu Ježišovho srdca, keď povedal: „Tento mesiac je tradične
venovaný úcte Ježišovho srdca, ktoré je symbolom kresťanskej viery osobitne drahej
ľudu ako takému a tiež mystikom a teológom, pretože vyjadruje jednoduchým a autentickým
spôsobom „vynikajúcu zvesť lásky“, pričom v sebe zahŕňa tajomstvo vtelenia
ako aj vykúpenia. Uplynulý piatok sme slávili sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho,
ktorý bol tretím a posledným sviatkom po veľkonočnom období, po slávnosti Najsvätejšej
Trojice a Corpus Domini. Táto postupnosť nás uvádza do pohybu, ktorý smeruje do centra:
je to pohyb ducha, ktorý vedie sám Boh. Z nekonečného horizontu svojej lásky sa Boh
rozhodol vstúpiť do ohraničenosti dejín a ľudských podmienok, vzal na seba ľudské
telo a srdce. Takto môžeme kontemplovať a stretnúť nekonečnosť v ohraničenosti, neviditeľné
a nevýslovné tajomstvo ľudského srdca Ježiša z Nazareta. V mojej prvej encyklike o láske,
vychádzam práve z pohľadu upriameného na prebodnutý bok Krista, o ktorom hovorí apoštol
Ján vo svojom evanjeliu (por. Jn 19,37, Deus caritas est, 12). Toto je stredobodom
našej viery a tiež zdrojom našej nádeje, v ktorej sme spasení, nádeje, ktorá sa stala
témou mojej druhej encykliky. Pre každého človeka je dôležitý „stred“ vlastného života,
z ktorého vyviera pravda a dobro, a ku ktorému sa môžeme obracať v rozličných každodenných
situáciách a životných ťažkostiach. Každý z nás, keď sa pozastavíme v tichu, túži
cítiť nielen tlkot vlastného srdca, ale vo svojich hlbinách cítiť pulzovať aj dôveryhodnú
prítomnosť, ktorú možno vnímať prostredníctvom zmyslu viery a teda oveľa reálnejšie:
prítomnosť Krista, srdce sveta. Pozývam preto všetkých počas júna obnoviť vlastnú
úctu ku Kristovmu srdcu a tiež tradičnú modlitbu obetovania dňa na moje úmysly za
celú Cirkev.
V pondelok Svätý Otecprijal skupinu
pútnikov z arcidiecézy Turín pod vedením kardinála Severina Poletta. Ako uviedol Svätý
Otec vo svojom príhovore, “v Bazilike sv. Petra, kde všetko hovorí o hrdinstve
počiatkov kresťanstva, krv mučeníkov ostáva významným pozvaním k nasledovaniu Krista
bez kompromisov. V bazilike a pri vatikánskych hrobkách sa zastavujú katolíci z každej
časti sveta, ktorí – hoci pochádzajú z rôznych kultúr a hovoria odlišnými jazykmi
– svedčia o svojej viere a sú súčasťou jedinej Kristovej Cirkvi.”Benedikt
XVI. vyzval turínskych pútnikov k tomu, aby nemali strach zveriť sa Ježišovi: “Iba
on môže uspokojiť najhlbšie očakávania ľudského ducha. Nech žiadna ťažkosť a prekážka
neoslabí vašu lásku pre jeho evanjelium. Ak v centre vašich rodín, farností a každého
spoločenstva bude Ježiš, pocítite jeho živú prítomnosť a vzrastie jednota a spoločenstvo
medzi všetkými súčasťami diecézy.” Svätý Otec povzbudil veriacich k tomu, aby
neustále zušľachťovali spojenie s Pánom v modlitbe a častým pristupovaním k sviatostiam,
predovšetkým k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Pápež Benedikt XVI. sa na stredajšej
audiencii zameral na diela pápeža sv. Gregora Veľkého, ktorého cieľom bolo predstaviť
učenie Cirkvi spôsobom, vedúcim ku kontemplácii Boha. Jeho Homílie o Ezechielovi
a rozsiahly komentár k Jóbovi (Libri morales) predstavujú vzor duchovného života,
ktorý v sebe spája modlitbu a aktivitu. V Homíliách o Božom slove sv. Gregor
vysvetlil, ako by kazateľova vlastná skúsenosť s Kristom mala formovať základ jeho
exhortácií. V Liber regulae pastoralis opísal ideálneho biskupa ako učiteľa
a sprievodcu, ktorý vedie príkladom a vkladá svoje kázne do špecifického prostredia
tých, ku ktorým sa prihovára. Dialógy – dielo plné bohatých teologických a
duchovných myšlienok – opisuje životy svätcov Gregorovej epochy. Ako uviedol Benedikt
XVI., zo všetkých vecí Gregor Veľký najviac vyzdvihoval intelektuálnu pokoru ako kľúč
k pochopeniu Svätého písma a povzbudzuje veriacich aj ich pastierov k neustálemu praktizovaniu
lectio divina, aby lepšie porozumeli a nasledovali Božiu vôľu. – ls –