2008-05-27 12:29:33

Očami viery, vedy a kultúry: Ohlasovať Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch


RealAudioMP3 Prostriedky spoločenskej komunikácie: na rázcestí medzi vlastnou propagáciou a službou. Hľadať pravdu so zámerom podeliť sa o ňu” – to bola téma Posolstva pápeža Benedikta XVI. k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov z mája tohto roka. Konferencia pre fakulty katolíckych univerzít zameraná na komunikáciu a na podelenie sa o vzájomné skúsenosti bola v uplynulých dňoch na Pápežskej Urbanovej univerzite v Ríme. Zamerala sa na komunikáciu, ktorá nemá byť o počúvaní prejavov, ale skôr o praktickej výmene názorov a skúseností. Nielen o nej, ale aj o posolstve Svätého Otca budeme hovoriť v týchto minútach.

„Už 2000 rokov nasledovníci Ježiša Krista z generácie na generáciu s radosťou prijímajú dobrú zvesť a snažia sa ju odovzdávať svojim súčasníkom, uskutočňujúc tak poslanie, ktoré prijali od Pána prostredníctvom prvých apoštolov. Ak Cirkev v každej dobe tvorivo používala rôzne metódy a jazyk, aby bolo evanjelium pochopiteľné pre ľudí tej doby, musí tak rovnako robiť aj na prahu tretieho tisícročia, keď má na to ešte silnejší motív– to sú slová pápežskej rady pre dorozumievacie prostriedky k prípravám na Veľké jubileum ešte v roku 2000, ktoré však platia dodnes.

Posolstvo Svätého Otca k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

 
Témou tohtoročného posolstva k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sme si pripomenuli 4. mája bola: Prostriedky spoločenskej komunikácie: na rázcestí medzi vlastnou propagáciou a službou. Hľadať pravdu so zámerom podeliť sa o ňu. Pápež Benedikt XVI. v ňom poukazuje na to, aká významná je úloha týchto prostriedkov v živote jednotlivcov i spoločnosti. Ako píše, ani neexistuje oblasť ľudskej skúsenosti – najmä ak berieme do úvahy globalizáciu, v ktorej by sa médiá nestali konštitutívnou súčasťou medziľudských vzťahov i spoločenských, ekonomických, politických a náboženských procesov. Svätý Otec ďalej hovoril: „Najmä prostriedky spoločenskej komunikácie – pre výchovné možnosti, ktorými disponujú – nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby podporovali úctu voči rodine, objasňovali jej očakávania a práva a predstavovali jej krásu“
Potom pokračoval slovami o prínose, ktorý rozvoj technológií spôsobil najmä pri rozosielaní správ, informovaní o faktoch a rozširovaní poznatkov. Rovnako prispel tento rozvoj podľa Svätého Otca aj k odstráneniu analfabetizmu a k rozvoju demokracie a dialógu medzi národmi. To následne pomohlo oživiť mierové dialógy na celej planéte, zaručiť človeku primárne dobro na prístup k informáciám a zároveň zaistiť slobodné šírenie myšlienok, najmä pokiaľ ide o ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti. Potom Benedikt XVI. dodal:
„Áno! Médiá ako celok nie sú len prostriedkami na šírenie myšlienok, ale môžu a musia byť aj nástrojmi v službe spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta. Nezaobíde sa to však bez rizika, že sa zmenia na systémy usilujúce sa podrobiť človeka diktátu prevládajúcich záujmov dneška. Ľudstvo sa dnes nachádza na rázcestí. Aj pre médiá platí to, čo som napísal v encyklike Spe salvi ohľadne dvojznačnosti pokroku, že ponúka neslýchané možnosti pre dobro, no zároveň otvára priepastné možnosti zla, ktoré predtým neexistovali (porov. 22). Preto je potrebné sa pýtať, či je múdre dovoliť, aby prostriedky spoločenskej komunikácie boli vystavené svojvoľnému sebapresadzovaniu alebo aby skončili v rukách tých, ktorí ich zneužívajú na manipulovanie morálneho cítenia.
Dôvodom na obavy sú podľa Svätého Otca fakt, že komunikačné prostriedky nechcú len zobrazovať realitu, ale vďaka svojej sile a príťažlivosti chcú  o nej aj rozhodovať.
Médiá by mali prispievať k poznaniu pravdy o človeku, brániac ju pred tými, ktorí sa usilujú ju popierať alebo zničiť. Možno dokonca povedať, že hľadanie a odovzdávanie pravdy o človeku predstavuje najvyšší zmysel spoločenskej komunikácie.

Posolstvo Svätého Otca a Pápežská rada

K posolstvu sa vyjadroval aj sekretár Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky Mons. Paul Tighe keď povedal:
“Toto posolstvo povzbudzuje žurnalistov k tomu, aby k svojej práci pristupovali s veľkou zodpovednosťou a aby sa snažili udržať ten najvyšší štandard svojej profesie…Zvlášť je potrebné, aby boli bdelí vo svojom úsilí sprostredkovávať pravdu a brániť ju pred tými, ktorí ju popierajú alebo ničia.” V tejto súvislosti sekretár Pápežskej rady pripomenul novinárov, ktorí vo svete zažili a zažívajú prenasledovanie, väznenie a dokonca prichádzajú o život, pretože odmietajú byť ticho zoči-voči nespravodlivosti a korupcii. Podľa neho iba vtedy, ak technológie slúžia k dobru jednotlivcov a spoločenstiev, môžeme povedať, že sú ozajstným nástrojom pokroku. O veľkých svedectvách novinárov hovoril v tejto súvislosti aj pápež Benedikt XVI. keď povedal, že ich svedectvo je svedectvom najvyšších štandardov, ku ktorým môžu médiá ašpirovať a ich príklad slúži pre povzbudenie všetkým profesionálom v tejto oblasti, aby posilnili svoju oddanosť pravde a tak slúžili všeobecnému blahu celého ľudstva.

Konferencia pre fakulty katolíckych univerzít zameraná na komunikáciu v Ríme

O komunikácii a vzájomnom vymieňaní si skúseností bola aj konferencia na Pápežskej Urbanovej univerzite zorganizovaná pre fakulty katolíckych univerzít, ktorá bola v uplynulých dňoch v Ríme. Ako povedal súčasný predseda Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky arcibiskup Claudio Maria Celli na margo tohto podujatia, „konferencia bola určená pre fakulty katolíckych univerzít a nie je o počúvaní prejavov, ale o zdieľaní skúseností.
Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia 45 fakúlt zo 40 krajín a zamerali sa spolu na katolícku identitu komunikačných programov.
„Technická kompetencia je dôležitá,” zdôraznil Mons. Celli, “sme však presvedčení, že to nestačí, musíme brať do úvahy funkciu a hodnotu komunikácie ako celku, s prepojením na antropológiu… Chceme sa podieľať na pozitívnom príspevku médií k rastu ľudského spoločenstva, čo predstavuje nielen dimenziu jednotlivca, ale aj komunitnú.”
Podľa arcibiskupa sa na konferencii nesnažili hľadať uniformitu, či stanovovať pravidlá: “Ide viac o vzájomné počúvanie a premýšľanie, nakoľko počúvanie, posilnenie vzájomných vzťahov a pomoc takisto patria do komunikácie.” Ako ďalej uviedol sekretár dikastéria Mons. Paul Tighe, podujatie malo ambíciu, aby sa z neho zrodili nové iniciatívy vzájomnej podpory medzi katolíckymi univerzitami, napríklad spolupráca medzi fakultami z bohatších krajín a centrami z krajín, ktoré majú ekonomické ťažkosti. Na stretnutí, na ktorom sa zúčastnili akademici a vychovávatelia katolíckych inštitúcií vyššej vzdelanosti, boli aj zástupcovia zo Slovenska, konkrétne z Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Účastníkov konferencie prijal na audiencii aj pápež Benedikt XVI. „Rôzne spôsoby komunikácie a ich rozličné nástroje sú prejavmi základnej prirodzenosti človeka“ – povedal okrem iného a pokračoval:
„Rôzne spôsoby komunikácie ako sú dialóg, modlitba, výučba, svedectvo či ohlasovanie, ako aj rozličné nástroje týchto spôsobov - tlač, elektronika, umenie, hudba či hlas sú prejavmi základnej prirodzenosti človeka. Je to komunikácia, ktorá pozdvihuje človeka, ktorá vytvára autentické vzťahy a spoločenstvá a ktorá dovoľuje ľudským bytostiam dozrieť v poznaní, múdrosti a láske. Komunikácia nie je len jednoduchým produktom rýdzej a náhodnej záležitosti, či našich schopností. Vo svetle biblického odkazu práve komunikácia odráža našu účasť pri stvoriteľskej, komunikačnej a zjednocujúcej láske, ktorou je Otec, Syn a Duch Svätý. Boh nás stvoril, aby sme boli s Ním zjednotení a dal nám dar a úlohu komunikácie, pretože On chce, aby sme získali túto jednotu, nie sami, ale cez naše poznanie, našu lásku a našu službu Jemu a našim bratom a sestrám v komunikačnom a láskavom vzťahu.“-sg-








All the contents on this site are copyrighted ©.