Očami viery, vedy a kultúry: Ohlasovať Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch
„Prostriedky
spoločenskej komunikácie: na rázcestí medzi vlastnou propagáciou a službou.
Hľadať pravdu so zámerom podeliť sa o ňu” – to bola téma Posolstva pápeža
Benedikta XVI. k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov z mája
tohto roka. Konferencia pre fakulty katolíckych univerzít zameraná na komunikáciu
a na podelenie sa o vzájomné skúsenosti bola v uplynulých dňoch na Pápežskej Urbanovej
univerzite v Ríme. Zamerala sa na komunikáciu, ktorá nemá byť o počúvaní prejavov,
ale skôr o praktickej výmene názorov a skúseností. Nielen o nej, ale aj o posolstve
Svätého Otca budeme hovoriť v týchto minútach.
„Už 2000 rokov nasledovníci
Ježiša Krista z generácie na generáciu s radosťou prijímajú dobrú zvesť a snažia sa
ju odovzdávať svojim súčasníkom, uskutočňujúc tak poslanie, ktoré prijali od Pána
prostredníctvom prvých apoštolov. Ak Cirkev v každej dobe tvorivo používala rôzne
metódy a jazyk, aby bolo evanjelium pochopiteľné pre ľudí tej doby, musí tak rovnako
robiť aj na prahu tretieho tisícročia, keď má na to ešte silnejší motív” –
to sú slová pápežskej rady pre dorozumievacie prostriedky k prípravám na Veľké jubileum
ešte v roku 2000, ktoré však platia dodnes.
Posolstvo Svätého Otca k 42.
svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov Témou
tohtoročného posolstva k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov,
ktorý sme si pripomenuli 4. mája bola: Prostriedky spoločenskej komunikácie: na rázcestí
medzi vlastnou propagáciou a službou. Hľadať pravdu so zámerom podeliť sa o ňu. Pápež
Benedikt XVI. v ňom poukazuje na to, aká významná je úloha týchto prostriedkov v živote
jednotlivcov i spoločnosti. Ako píše, ani neexistuje oblasť ľudskej skúsenosti – najmä
ak berieme do úvahy globalizáciu, v ktorej by sa médiá nestali konštitutívnou súčasťou
medziľudských vzťahov i spoločenských, ekonomických, politických a náboženských procesov.
Svätý Otec ďalej hovoril: „Najmä prostriedky spoločenskej komunikácie –
pre výchovné možnosti, ktorými disponujú – nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby podporovali
úctu voči rodine, objasňovali jej očakávania a práva a predstavovali jej krásu“ Potom
pokračoval slovami o prínose, ktorý rozvoj technológií spôsobil najmä pri rozosielaní
správ, informovaní o faktoch a rozširovaní poznatkov. Rovnako prispel tento rozvoj
podľa Svätého Otca aj k odstráneniu analfabetizmu a k rozvoju demokracie a dialógu
medzi národmi. To následne pomohlo oživiť mierové dialógy na celej planéte, zaručiť
človeku primárne dobro na prístup k informáciám a zároveň zaistiť slobodné šírenie
myšlienok, najmä pokiaľ ide o ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti. Potom
Benedikt XVI. dodal: „Áno! Médiá ako celok nie sú len prostriedkami
na šírenie myšlienok, ale môžu a musia byť aj nástrojmi v službe spravodlivejšieho
a solidárnejšieho sveta. Nezaobíde sa to však bez rizika, že sa zmenia na systémy
usilujúce sa podrobiť človeka diktátu prevládajúcich záujmov dneška.Ľudstvo
sa dnes nachádza na rázcestí. Aj pre médiá platí to, čo som napísal v encyklike Spe
salvi ohľadne dvojznačnosti pokroku, že ponúka neslýchané možnosti pre dobro, no zároveň
otvára priepastné možnosti zla, ktoré predtým neexistovali (porov. 22). Preto je potrebné
sa pýtať, či je múdre dovoliť, aby prostriedky spoločenskej komunikácie boli vystavené
svojvoľnému sebapresadzovaniu alebo aby skončili v rukách tých, ktorí ich zneužívajú
na manipulovanie morálneho cítenia.” Dôvodom na obavy sú podľa Svätého
Otca fakt, že komunikačné prostriedky nechcú len zobrazovať realitu, ale vďaka svojej
sile a príťažlivosti chcú o nej aj rozhodovať. Médiá by mali prispievať k poznaniu
pravdy o človeku, brániac ju pred tými, ktorí sa usilujú ju popierať alebo zničiť.
Možno dokonca povedať, že hľadanie a odovzdávanie pravdy o človeku predstavuje najvyšší
zmysel spoločenskej komunikácie.
Posolstvo Svätého Otca a Pápežská rada
K
posolstvu sa vyjadroval aj sekretár Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie
prostriedky Mons. Paul Tighe keď povedal: “Toto posolstvo povzbudzuje
žurnalistov k tomu, aby k svojej práci pristupovali s veľkou zodpovednosťou a aby
sa snažili udržať ten najvyšší štandard svojej profesie…Zvlášť je potrebné, aby boli
bdelí vo svojom úsilí sprostredkovávať pravdu a brániť ju pred tými, ktorí ju popierajú
alebo ničia.” V tejto súvislosti sekretár Pápežskej rady pripomenul novinárov,
ktorí vo svete zažili a zažívajú prenasledovanie, väznenie a dokonca prichádzajú o
život, pretože odmietajú byť ticho zoči-voči nespravodlivosti a korupcii. Podľa neho
iba vtedy, ak technológie slúžia k dobru jednotlivcov a spoločenstiev, môžeme povedať,
že sú ozajstným nástrojom pokroku. O veľkých svedectvách novinárov hovoril v tejto
súvislosti aj pápež Benedikt XVI. keď povedal, že ich svedectvo je svedectvom najvyšších
štandardov, ku ktorým môžu médiá ašpirovať a ich príklad slúži pre povzbudenie všetkým
profesionálom v tejto oblasti, aby posilnili svoju oddanosť pravde a tak slúžili všeobecnému
blahu celého ľudstva.
Konferencia pre fakulty katolíckych univerzít
zameraná na komunikáciu v Ríme
O komunikácii a vzájomnom vymieňaní
si skúseností bola aj konferencia na Pápežskej Urbanovej univerzite zorganizovaná
pre fakulty katolíckych univerzít, ktorá bola v uplynulých dňoch v Ríme. Ako povedal
súčasný predseda Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky arcibiskup
Claudio Maria Celli na margo tohto podujatia, „konferencia bola určená pre
fakulty katolíckych univerzít a nie je o počúvaní prejavov, ale o zdieľaní
skúseností.” Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia 45 fakúlt zo
40 krajín a zamerali sa spolu na katolícku identitu komunikačných programov. „Technická
kompetencia je dôležitá,” zdôraznil Mons. Celli, “sme však presvedčení, že
to nestačí, musíme brať do úvahy funkciu a hodnotu komunikácie ako celku, s prepojením
na antropológiu… Chceme sa podieľať na pozitívnom príspevku médií k rastu ľudského
spoločenstva, čo predstavuje nielen dimenziu jednotlivca, ale aj komunitnú.”
Podľa arcibiskupa sa na konferencii nesnažili hľadať uniformitu, či stanovovať
pravidlá: “Ide viac o vzájomné počúvanie a premýšľanie, nakoľko počúvanie, posilnenie
vzájomných vzťahov a pomoc takisto patria do komunikácie.” Ako ďalej uviedol sekretár
dikastéria Mons. Paul Tighe, podujatie malo ambíciu, aby sa z neho zrodili nové iniciatívy
vzájomnej podpory medzi katolíckymi univerzitami, napríklad spolupráca medzi fakultami
z bohatších krajín a centrami z krajín, ktoré majú ekonomické ťažkosti. Na stretnutí,
na ktorom sa zúčastnili akademici a vychovávatelia katolíckych inštitúcií vyššej vzdelanosti,
boli aj zástupcovia zo Slovenska, konkrétne z Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Účastníkov konferencie prijal na audiencii aj pápež Benedikt XVI. „Rôzne spôsoby
komunikácie a ich rozličné nástroje sú prejavmi základnej prirodzenosti človeka“ –
povedal okrem iného a pokračoval: „Rôzne spôsoby komunikácie ako sú dialóg,
modlitba, výučba, svedectvo či ohlasovanie, ako aj rozličné nástroje týchto
spôsobov - tlač, elektronika, umenie, hudba či hlas sú prejavmi základnej prirodzenosti
človeka. Je to komunikácia, ktorá pozdvihuje človeka, ktorá vytvára autentické vzťahy
a spoločenstvá a ktorá dovoľuje ľudským bytostiam dozrieť v poznaní, múdrosti a láske.
Komunikácia nie je len jednoduchým produktom rýdzej a náhodnej záležitosti, či našich
schopností. Vo svetle biblického odkazu práve komunikácia odráža našu účasť pri stvoriteľskej,
komunikačnej a zjednocujúcej láske, ktorou je Otec, Syn a Duch Svätý. Boh nás stvoril,
aby sme boli s Ním zjednotení a dal nám dar a úlohu komunikácie, pretože On chce,
aby sme získali túto jednotu, nie sami, ale cez naše poznanie, našu lásku a našu službu
Jemu a našim bratom a sestrám v komunikačnom a láskavom vzťahu.“-sg-