Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Nové eugenetické pokusy

Svetoznámy anglický spisovateľ Gilbert K. Chesterton napísal ešte roku 1922 knihu „Eugenetika a iné zloby“, v ktorej upozornil na nebezpečenstvo a vážne omyly eugenetiky, čiže štátom odobrených lekárskych zásahov do ľudských genetických pochodov za účelom zlepšenia zdravia občanov. Už vtedy kolovali mienky a technickovedecké návrhy, ako vylepšiť fyzické, rozumové a psychologické schopnosti človeka a tým aj celého národného, štátneho a podľa možnosti všeľudského spoločenstva. Teda na prvý pohľad šľachetné činy pre dobro človeka. Odtiaľ pochádza aj grécky názov pre takú starostlivosť a činnosť s uistením, že ide o „dobré“ zásahy: eu-genetika.

Chestertonove výstrahy sa ukázali smrteľne vážne hneď po desiatich rokoch. V tridsiatych rokoch v Nemecku krutá nacistická ideológia začala praktizovať ďalekosiahlu činnosť o čistotu germánskej rasy takzvanými vedeckými spôsobami, ako je napríklad sterilizácia a iné zásahy. Ľudstvo sa zhrozilo, keď medzinárodný súd v Norimberku po roku 1945 zverejnil tieto eugenetikou ospravedlňované zásahy a odsúdil ich ako zločiny proti ľudstvu. Tým sa však nebezpečenstvo novej eugenetiky len odsunulo.

Nové možnosti odhaliť choroby už v počiatočnom štádiu ľudského plodu, umelé oplodnenie a technická schopnosť vybrať dokonalejšie embryá, ako aj iné možnosti takzvanej „nanotechnologie“ otvárajú nové cesty a pokušenia k terapeutickému potratu alebo zničeniu nežiaducich zárodkov. Ba v Holandsku sme svedkami zničiť život mladého človeka už od dvanástich rokov podľa jednoduchého rozhodnutia lekárskej komisie, zaviesť teda dokonca eu-tanáziu (zas sa to nazve „dobrá smrť“). Všetko vraj pre dobro človeka! Každá forma nejakej nedokonalosti alebo slabosti ľudského tvora sa má odstrániť. Taký človek je teda druhoradý, nemá rovnaké práva ako ten dokonalý. Vracia sa prastaré rozišovanie niekdajších otrokárov medzi plnoprávnymi ľuďmi a nie úplne ľudskými tvormi, ako sú práve otroci. Tak sa vlastne popiera rovnoprávnosť všetkých ľudí. Každý technicky možný zásah do ľudskej bytosti sa okamžite považuje za eticky dovolený. O to sa postarajú štáty alebo aj medzinárodné inštitúcie svojimi zákonmi a odporúčaniami. Veľmi rýchlo sme zabudli na kategóriu „zločinov proti ľudskosti“.

K tomu však treba odstrániť obžalobu, že sa vraciame eugenetike, za ktorú sa ľudstvo dodnes hanbí. Mocné ideológie presadzujú nové vysvetlenia a zavádzajú nové odlíšenie, podľa ktorého jestvuje eugenetika zlá a eugenetika dobrá. Terapeutický potrat a odstránenie nedokonalých ľudských plodov je vraj skutok milosrdenstva, lebo odstraňuje bolesť. Podľa iných zas eugenetika je zlá iba vtedy, keď ju nariaďuje štát za účelom vytvorenia vyššej rasy. K tomu sa pridáva silne financovaná a propagovaná mienka, že potrat je právo (dokonca jedno zo základných ľudských práv) ženy na slobodnú voľbu. Individualistická sloboda ženy sa stavia nad právo každého ľudského tvora na život. Takto sa zavádza falošné právo ženy na úkor nevinného ľudského života. Peter Singer, ktorý učí bioetiku na princetonskej univerzite v Spojených štátoch amerických, si našiel aj okrúhle slová na ospravedlnenie, keď píše: „Nacistická eutanázia bola rasistická, mala pretvoriť „Volk“, národ, kým ja predkladám uľahčenie bolesti nie zo strany štátu, ale zo strany rodičov...Musíme kriticky zvážiť kresťanskú tradíciu o svätosti života, lebo nie je všeobecne platná“. Aké to klamné slová!

Starý Chesterton, ktorý napísal svoje výstrahy takmer pred deväťdesiatimi rokmi a pred príchodom Hitlerovho nacizmu, má teda v podstate aj dnes pravdu. Prednacistická eugenetika sa v zásade nelíši od dnešnej, ktorú aj vo verejných inštitúciach pretláčajú finančne dobre zásobené lobistické skupiny a snažia sa nám pomútiť zdravý rozum a prevrátiť ozajstné hodnoty. Známy expert v bioetike Elio Sgreccia, predseda Pápežskej akadémie pre život, sa nedávno ostro ohradil na prvých stránkach novín „Osservatore Romano“ (27.4.2008) proti „falošnému právu“ ženy na potrat, ktoré sa protiví základnému ľudskému právu každého nevinného človeka na život. Žena má právo uplatňovať svoju zodpovednú slobodu vtedy, keď dáva spolu s mužom vznik novému ľudskému plodu, potom však už musí rešpektovať ten počatý život a nemá nijaké právo ho zničiť! Chesterton má pravdu, keď tvrdí doslova, že nijaká žena, a tým menej lekár,“ nemá právo poskytnúť smrť ako riešenie na nedokonalosti“.

Ľudský život je teda posvätný. Nijaká štátna ani medzinárodná autorita nemôže dovoliť alebo dokonca odporúčať, aby sa zničil nevinný ľudský život. Na to nemá právo nijaká ľudská moc. Nie je nijaké milosrdenstvo zabiť taký život len preto, že je nedokonalý alebo poškodený. Tak by sme sa vrátili do pralesa, do civilizácie barbarov. Štát má každej ľudskej bytosti zaručiť právo na život. Štát nie je na to, aby vytváral nejakú ideológiu alebo svojskú etiku. Ani parlament, ani vláda, ani nijaké ministerstvo, ani nadnárodná organizácia nemôžu rozhodovať o tom, čo je dobro a čo zlo. Štát sa potrebuje oprieť o etiku, o zdravé rozlíšenie medzi dobrom a zlom, medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou. Nemôže sa vyvyšovať na oltár Boha. Musí uznávať prvenstvo ľudskej osoby a rovnakú hodnosť všetkých ľudských bytostí, aj tých ešte nenarodených, aj slabších a nedokonalejších.

Múdry Chesterton mal pravdu. Treba pamätať na výstražný rozsudok norimberského medzinárodného súdu proti Hitlerovým vraždám na ochranu rasy. Treba dať pozor na novodobé pokušenie eugenetiky i eutanázie. Nedať sa oklamať falošnými frázami. Rešpektovať do dôsledkov Boží a prirodzený zákon „Nezabiješ!“

Jozef kard. Tomko