Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (23. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa v katechéze na stredajšej generálnej audiencii zameral na hudbu a poéziu, ktoré sa stávajú jazykom teológie, keď nášmu srdcu prinášajú pravú krásu. Hovoril o východnom cirkevnom otcovi, spievajúcom kazateľovi Romanovi Sladkopevcovi, ktorého grécke meno znie Romanos Melodos. Homília bola v tej dobe, ako vysvetlil Benedikt XVI., prakticky jedinou príležitosťou na katechizáciu. Roman ju preto rozvinul do mimoriadne živej a originálnej podoby. Jeho homílie boli vlastne spevy, ktoré sa podľa svojej metrickej formy nazývajú „kondáky“ alebo „kontákiá“. Dodnes máme zachovaných 89 Romanových kontákií, hoci tradícia mu ich pripisuje celú tisícku: „Spevy Romana Sladkopevca sú preniknuté pulzujúcim humanizmom, zápalom viery a hlbokou pokorou. Tento veľký básnik a hudobný skladateľ nám pripomína celý poklad kresťanskej kultúry, zrodenej z viery, zrodenej zo srdca, ktoré sa stretlo s Kristom, s Božím Synom. Z tohto kontaktu srdca s Pravdou a Láskou sa rodí kultúra, zrodila sa z nej celá veľká kresťanská kultúra. A ak viera zostáva živá, potom sa toto kultúrne dedičstvo nestáva mŕtvym predmetom, ale zostáva živá a súčasná. Ikony oslovujú i dnes srdcia veriacich, nie sú to veci minulosti. Katedrály nie sú stredovekými monumentmi, ale domami života, kde sa cítime doma: stretáme tu Boha a stretávame sa jedni s druhými navzájom. Ani veľká hudba, či už je to gregorián, alebo Bach či Mozart, nie je záležitosťou minulosti, ale žije vo vitalite liturgie a našej viery. Ak je viera živá, kresťanská kultúra sa nestáva „minulosťou”, ale zostáva živá a súčasná. A ak je viera živá, potom i dnes môžeme odpovedať na výzvu, ktorá sa vždy znova a znova opakuje v Žalmoch: «Spievajte Pánovi pieseň novú». Kreativita, inovatívnosť, nová pieseň, nová kultúra a prítomnosť celého kultúrneho dedičstva vo vitalite viery sa nevylučujú, ale tvoria jednu skutočnosť: sú prítomnosťou Božej krásy a radosti z toho, že sme Božími deťmi.” Viac nájdete tu: http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=207024

Počas víkendu Svätý Otec uskutočnil pastoračnú návštevu Ligúrie, konkrétne miest Savona a Janov. V Janove jeho kroky smerovali do Pediatrickej nemocnice „Giannina Gaslini“, kde sa stretol s personálom, malými pacientmi a ich rodičmi. Ocenil prácu tých, ktorí sa starajú o choré deti a vynakladajú snahu, aby nemocnica bola „sanktuáriom života“ a „sanktuáriom rodiny“, kde sa „profesionalita pracovníkov v každom oddelení spája s láskavosťou a pozornosťou voči človeku.“
Ďalšou zastávkou Svätého Otca bola Piazza Matteotti, kde naň čakala janovská mládež. Povzbudil ju k tomu, aby bola stále mladá duchom, a aby sa poddala Ježišovej láske. Spomenul aj blížiace sa Svetové dni mládeže 2008 v Sydney a vyzval mladých Janovčanov k tomu, aby boli jednotní, pomáhali si navzájom žiť a rásť vo viere a v kresťanskom živote, aby mohli byť horlivými svedkami Pána.
Návšteva Svätého Otca v Janove vyvrcholila v podvečer slávením Eucharistie na Piazza della Vittoria. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko desiatok tisíc ľudí. Ako uviedol v homílii, „v spoločnosti, napätej medzi globalizáciou a individualizmom, je Cirkev povolaná svedčiť o spoločenstve. Táto skutočnosť neprichádza „zdola“, ale je tajomstvom, ktoré má takpovediac „korene v nebi“: práve v jedinom a trojičnom Bohu. On sám o sebe je večným dialógom lásky, ktorá sa nám ohlásila v Ježišovi Kristovi, vstúpila do spleti ľudstva a dejín, aby ich viedla k plnosti. A to je veľká syntéza II. vatikánskeho koncilu: Cirkev, tajomstvo spoločenstva, „je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia“ (Lumen gentium, 1).

V sobotu Benedikt XVI. prijal na audiencii biskupov, zúčastňujúcich sa na študijnom seminári, poriadanom Pápežskou radou pre laikov. Na trojdňovom podujatí sa hovorilo predovšetkým o pastoračnom prístupe v súvislosti s novými cirkevnými hnutiami a spolocenstvami. Ako uviedol Svätý Otec vo svojom príhovore, „hnutia v Cirkvi a nové spoločenstvá sú jednou z najdôležitejších noviniek, ktoré vznikli z pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi a vďaka jej zosúčasneniu Druhým vatikánskym koncilom. Rozšírili sa pod záštitou koncilového zasadnutia, predovšetkým v rokoch hneď po koncile; v období naplnenom sľubným entuziazmom, no poznačenom tiež ťažkými skúškami. Pavol VI. a Ján Pavol II. vedeli privítať a rozlíšiť tieto nové laické skutočnosti, no taktiež ich dokázali aj povzbudiť a podporovať ich nepredvídané objavenie sa v toľkých rôznych a prekvapujúcich formách, ktoré znovu darovali Cirkvi vitalitu, vieru a nádej. Už vtedy svedčili o radosti, odôvodnenosti a kráse môcť byť kresťanmi a ukazovali vďaku za to, že môžu byť účastnými na tom mystériu spoločenstva, ktorým je Cirkev. Asistovali sme prebudeniu silného misionárskeho rozmachu, spôsobeného túžbou zvestovať všetkým ľuďom vzácnu skúsenosť stretnutia s Kristom, rozpoznanú a prežívanú ako jedinú vhodnú odpoveď na hlboký smäd po pravde a šťastí v ľudskom srdci,“ povedal Svätý Otec. –ľr,dj-