Očami viery, vedy a kultúry: Presťahovalecká a cestovateľská rodina

Minulý týždeň sa v Ríme uskutočnilo XVIII. plenárne zasadnutie Pápežskej rady pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich, na ktorom sa zúčastnilo 26 jej členov a 14 konzultorov z viacerých krajín. Stretnutie sa nieslo v duchu témy „Presťahovalecká a cestovateľská rodina“. Pod vedením predsedu dikastéria kardinála Renata Raffaela Martina a sekretára arcibiskupa Agostina Marchetta hovorili účastníci najmä o situácii rodín v krajinách, ktorých sa migrácia obyvateľstva dotýka najviac – v USA, juhoamerických štátoch, Austrálii, či niektorých európskych krajinách.

Výzvy a problémy migrujúcich a cestujúcich rodín
Mons. Marchetto pre Vatikánsky rozhlas definoval hlavné výzvy a problémy, týkajúce sa rodín, ktoré majú praktické skúsenosti s migráciou a cestovaním:
„Situácia rodiny vo všeobecnosti sa odráža aj u migrantov a cestujúcich. Musím povedať, že okrem toho, čo pochádza z vonkajšieho okolia rodiny, vážny problém, ktorému dnes rodiny čelia, pramení priamo v srdci muža a ženy, ktorí chcú vytvoriť rodinu. V našej konzumnej spoločnosti je manželstvo považované za zmluvu, ktorá môže byť ukončená, keď podmienky už neuspokojujú zúčastnené strany. Dnes si ľudia vo všeobecnosti nemyslia, že rodina presahuje praktickú dimenziu. Je to nová skutočnosť. Jednota však musí byť zachovaná, so všetkými radosťami a spokojnosťou, rovnako ako s utrpením, obetou a bolesťou, ktorá sa vyskytne. My, kresťania, by sme si mali pamätať, že rodina je skutočnosťou, ktorá na Zemi najviac pripomína život Najsvätejšej Trojice. To znamená, že ju nemôžeme opustiť, keď sa vyskytnú ťažkosti. Mobilitu ľudí sprevádzajú špecifické problémy, vzťahujúce sa k ich postaveniu migrujúcich. Predovšetkým to znamená oddelenie jej členov, keď nie celá rodina opúšťa krajinu pôvodu. Aj v prípade, že odchádzajú všetci členovia, stále to znamená skúšku pre rodinné jadro. Ťažkosti, ktoré zažívajú v novej krajine, často spôsobujú jeho rozbitie. Aj tí, ktorí pracujú v turizme, pociťujú dopad odlúčenia od rodiny, aj keď je to len na určitý čas, nie nastálo. Tí, ktorí pracujú na letiskách majú dlhú a nezvyčajnú pracovnú dobu, ktorá má dopad na ich rodinný život. Dlhé obdobia odlúčenia – a toto platí aj v prípade utečencov a bezdomovcov – môžu viesť k prípadom nevery. Okrem toho chýbajúci rodič veľmi ľahko stráca autoritu u detí. Ten, ktorý zostáva pri deťoch, je nútený plniť úlohu otca aj matky a deti cítia neprítomnosť druhého rodiča.“

Možnosti Katolíckej cirkvi v oblasti riešenia problémov migrácie rodín
Arcibiskup Marchetto sa vyjadril aj k možnostiam a návrhom Katolíckej cirkvi pre riešenie tejto situácie:
„V prvom rade pokračovať v kresťanskej formácii mládeže, ktorá si neskôr bude zakladať a udržiavať svoju vlastnú rodinu, ako aj vo formácii rodín, aby boli pôdou pre zrod kresťanov, čo je ich povolaním. Ak vedia, ako byť kresťanmi tam, kde sú a v akejkoľvek situácii sa nachádzajú, môžu čeliť všetkým problémom, ktoré útočia na rodinu, hoci nebudú vždy schopní ich vyriešiť. Druhá možnosť sa týka ľudskej mobility, mám namysli pastoračné sprevádzanie migrujúcich rodín, ako sa to už zo strany Cirkvi deje. Teraz ide o to, aby sa táto pastoračná činnosť stále viac šírila. Hovorím o kaplánoch a pastoračných pracovníkoch, ktorí plnia toto poslanie v rôznych centroch ľudskej mobility – medzi migrantmi, v utečeneckých táboroch, v prístavoch a na letiskách, v turistických areáloch, medzi Rómami, v zábavných parkoch, aj na univerzitách. Znamená to byť tam, kde tieto rodiny, byť s nimi vo chvíľach radosti a predovšetkým strastí, pomáhať im objavovať Božiu lásku za všetkých životných okolností. Ak je každý z členov naplnený, je ľahšie udržať rodinu spolu.“

 
Príspevky na plenárnom zasadnutí
S prejavom na zasadnutí Pápežskej rady pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich vystúpil napríklad arcibiskup Cotabata na Filipínach Mons. Orlando B. Quevedo. Témou jeho príhovoru bolo „Spoločenstvo, solidarita a poslanie ako odpoveď na rozpad rodín presťahovalcov a cestujúcich“. Docentka zo City University v Cambridge Sara Silvestriová, ktorá pôsobí v oblasti medzinárodnej politiky hovorila o dialógu medzi kultúrami v súvislosti s rodinnou problematikou. Na príkladoch objasnila, ako migrácia ohrozuje rodinu presťahovalcov a zvlášť sa zamerala na skúsenosti žien v Európe. Ďalší príspevok pochádzal od biskupa Brooklynu Mons. Nicholasa Dimarzia na tému „Obnova pastorácie rodín v čase migrácie“. Spomenul, že pomáhať rodinám udržať si jednotu je veľmi ťažkou úlohou, najmä vzhľadom na medzigeneračné konflikty a rozličné kultúrne zmeny: „Jazyk, škola, katolícka výchova, zdravotná služba pre starších – to všetko býva častým dôvodom konfliktov a nedorozumení, ktoré vedú až k rozpadu rodín. Cirkev môže byť účinným ochrancom migrantov tým, že ich v tejto ich hostiteľskej spoločnosti bude chrániť,“ uviedol Mons. Dimarzio.
 
Benedikt XVI. k migrácii rodín
Účastníkov plenárneho zasadnutia prijal na audiencii aj pápež Benedikt XVI., ktorý v príhovore spomenul svoju nedávnu apoštolskú cestu do USA – krajiny, ktorej sa migrácia obyvateľov dotýka vo výraznej miere, ako aj svoje posolstvo k minuloročnému 93. svetovému dňu migrantov a utečencov, ktoré bolo zamerané práve na tému „Svätá rodina ako vzor pre migrujúce rodiny“. „Nazaretská rodina v exile, Ježiš, Mária a Jozef, utečenci hľadajúci azyl v Egypte, aby unikli hnevu krutého kráľa, sú vzorom, príkladom a povzbudením pre všetkých emigrantov a pútnikov každého veku a z každej krajiny, pre všetkých utečencov v každej situácii, ktorých prenasledovanie a núdza donútili opustiť domovinu, milovaných príbuzných, susedov, drahých priateľov a odísť do cudzej krajiny“ (Exsul familia, AAS 44, 1952, 649). V dráme Nazaretskej rodiny prinútenej ujsť do Egypta spoznávame trpkú životnú situáciu všetkých migrantov, najmä utečencov, vyhnancov, evakuované osoby, azylantov a prenasledovaných. Vidíme v nej ťažkosti každej migrujúcej rodiny – nepohodlie, príkoria, núdzu a krehkosť miliónov a miliónov migrantov, utečencov a azylantov. Nazaretská rodina odzrkadľuje verný Boží obraz, ktorý je zachovaný v srdci každej ľudskej rodiny, i keď je následkom emigrácie znetvorený a oslabený,“ píše v posolstve Svätý Otec.

V príhovore účastníkom zasadnutia poukázal na to, ako veľmi strádajúcej rodine dokáže pomôcť pevná viera:
„Pri prijímaní cestujúcich a presťahovalcov a v dialógu s nimi má kresťanské spoločenstvo ako konštantný oporný bod osobnosť Krista, nášho Pána. On zanechal svojim učeníkom pravidlo, podľa ktorého máme budovať vlastné životy: nové prikázanie lásky. Láska, ktorá vytrvala až po smrť, smrť na kríži a Kristus ju ďalej prenáša na Cirkev prostredníctvom evanjelia a prikázania, najmä však cez Najsvätejšiu Eucharistiu. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, že sviatosť manželstva je umiestnená v srdci eucharistickej slávnosti. Tým sa poukazuje na dôležité puto, ktoré spája obe sviatosti. Manželia sa v každodennom živote musia inšpirovať príkladom Krista, ktorý „miloval Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25) – tento najvyšší skutok lásky je sprítomnený v každom slávení Eucharistie.“ –dj-